Projekt – výstava vychádza zo Stroopovho psychologického testu, kde je volená symbolika celosvetovo známych znakov ako je napr. červený kríž, ktorý sa čiernym textom „red“ snaží presvedčiť, že je červený. Farebnosť je vždy volená tak, aby išlo o spojenie kľúčovej farebnej symboliky pre daný symbol. Napríklad červený kríž (červená – život verzus čierna – smrť), podobne ako pri židovskej hviezde, ktorá je žlta. Žltý obraz hovorí o tom, že čítaš „black“- asociácia s historickými skutočnosťami „židovstva“, napr. holokaust… Podobne je to pri ostatných symbolikách – napr. EU v spojení s ružovou „naivita“, atď.

Záhorská galéria nadobudla v roku 2023 do zbierok unikátny obraz jedinečného regionálneho krajinára Júliusa Koreszku (1895, Dojč – 1958, Skalica). Dielo zachytáva panorámu krajiny, v popredí je zachytený mohutný strom, pod ktorým sedí anonymná postava.
Galéria nadobudla v minulom roku do zbierkového fondu aj komorný sochársky objekt akad. soch. Štefana Belohradského (1930 – 2012) . Dielo je prepojené s našim regiónom – Myjavou. Ide o jediný model z liateho hydronália (výška 85 cm), ktorý slúžil ako predloha k neskoršej realizácii monumentálneho exteriérového objektu v duchu geometrickej abstrakcie 60. rokov 20. storočia.

Na výstave budú odprezentované niektoré z realizovaných trifidov pre projekt TORZO ZÁLESIE (2022) v kurátorskom zastrešení Omara Mirzu. Trifid je fiktívny mäsožravý rastlinný druh ozrutných rozmerov opísaný Johnom Wyndhamom v postapokalyptickom románe Deň trifidov z roku 1951. Autorky tu vytvoria z už existujúcich jeden gigantický fluo trifid. Obe v tvorbe využívajú recyklované materiály, dokonca recyklujú niektoré svoje diela. Výsledkom sú tak objekty – fiktívne rastliny, ktoré vznikli spomínanou recykláciou. Všetky sú z trvanlivých materiálov a spochybňujú čas.

Svetlo ako hlavná téma a zároveň večný zdroj maliarskej inšpirácie, neprestáva autora fascinovať od jeho maliarskych začiatkov. Objavuje sa v krajinách, ktoré prešli svojim vnútorným vývojom od konkrétnejších zobrazení až po nočné svetelné mestské krajiny, anonymné aglomerácie, ktoré v súčasnosti smerujú k čoraz voľnejšiemu, menej uchopiteľnému zobrazeniu. Svetlo, spôsob jeho zachytenia, zhmotnenia, možnosti jeho uchopiteľnosti a emanácie autor ďalej skúma vo svojich aktuálnych, svetelno – abstraktných maľbách.

Peter Daniš je jedným z tých autorov, ktorí myslia a tvoria prostredníctvom rozsiahlejších maliarskych cyklov a tie len zriedka pokladá za uzavreté, preto sa k nim opakovane, novým spôsobom vracia.

Valentínsky týždeň môžete v senickom múzeu zažiť od utorka 13. februára do nedele 18. februára.

V čase vždy od 10.00 do 19.00 hodiny sa môžete zúčastniť na podujatí inšpirovanom témou „láska na prvý pohľad“.

Príďte a zažite romantické rande pri príležitosti sviatku svätého Valentína v podmanivých priestoroch mestského Múzea Senica a zanechajte v ňom vlastný odkaz lásky v podobe zapísaného odkazu.

Maliarka Magda Masárová a sochár Jakub Cmarko pretavili svoje príbuzné umelecké programové väzby do premiérového výstavného projektu, ktorý dokumentuje tematickú zacielenosť ich tvorby na reflexiu široko dimenzovaných vzťahových relácií. Na platforme autentického, intermediálne traktovaného vizuálneho priestoru sa obaja mladí autori kriticky dotýkajú nielen polarizácie medziľudských komunikatívnych mostov, ale hľadajú filiácie resp. nové diferencované významy i hlboko v rámci bezhraničného, mnohovrstevného spektra najrôznejších väzieb z okruhu predmetného aj nehmotného sveta, z komfortnej i tabuizovanej zóny života, zo stavu bytia i nebytia a súvislostí medzi esenciálnou duchovnou a fyziologickou podstatou človeka, z kontextu histórie i súčasnosti.