Banská Štiavnica sa nachádza v južnej časti Stredného Slovenska v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Najsevernejší bod oblasti Štiavnických vrchov (Slovenské stredohorie) sa nachádza pri Ľubietovej.
Stredoveké mesto Banská Štiavnica sa formovalo v pomerne zložitom prírodnom prostredí, ktoré poznačila najmä rozsiahla vulkanická činnosť pred miliónmi rokov. Banská Štiavnica leží v kaldere, mohutnom kotle, ktorý vznikol prepadnutím krátera sopky – štiavnického stratovulkánu. Archeologické výskumy dokazujú, že územie dnešnej Banskej Štiavnice bolo osídlené už v praveku a prelínalo sa na ňom viacero pravekých kultúr, najstaršia z kamennej doby. O včasné osídlenie sa nepochybne zaslúžili nálezy drahých kovov, najmä zlata a striebra. Možnosť ich ťažby v stredoveku natoľko urýchlila mestotvorný proces, že uhorský kráľ Belo IV. mohol najneskôr v rokoch 1237 – 1238 Banskej Štiavnici udeliť mestské výsady. Mesto sa vyvinulo z osady v údolí potoka Štiavnica. Druhá osada, ležiaca na svahu vrchu Glanzenberg (dnes Staré mesto), zabezpečovala obranu územia, na ktorom sa ťažili a spracúvali rudy. Meno osady, odvodené od potoka Štiavnica, naznačuje slovanský pôvod. Zachované architektonické prvky niektorých stavieb svedčia o tom, že v tridsiatych rokoch 13. storočia jestvovali v osade dva sakrálne objekty – farský Kostol Panny Márie (Starý zámok) a dominikánsky Kostol sv. Mikuláša (dnešný farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie), niekoľko objektov na dnešnej ulici Andreja Kmeťa a areál Komorského dvora(Kammerhof). Banská Štiavnica, ktorej baníctvo bolo už v 13. storočí význačným zdrojom príjmov kráľovského dvora, patrila medzi najdôležitejšie hospodárske centrá stredovekého Uhorska. Pri rozvoji mesta, ale aj širšieho regiónu zohrali dôležitú úlohu kolonisti („hostia“) z Tirolska a Saska, najmä po tatárskych vpádoch na začiatku štyridsiatych rokov 13. storočia. Do prostredia, ktoré sa muselo vyrovnávať s problémami ťažby a spracovania rúd, hostia prinášali znalosť nových technologických postupov a výrazne prispeli k tomu, že Banská Štiavnica získala významné postavenie najmä v produkcii striebra v celoeurópskom rámci. Postupne sa stali najvplyvnejšou vrstvou obyvateľstva stredovekého mesta. Podnikali v baníctve, ovládali správu, miestny trh aj diaľkový obchod.