Mesto Banská Bystrica
Banská Bystrica je metropola stredného Slovenska, krajské mesto Banskobystrického kraja a okresné mesto Banskobystrického okresu. Počtom obyvateľov sa radí na piate miesto na Slovensku.
Prvá zmienka | Rozloha | Počet obyvateľov | Nadmorská výška |
---|---|---|---|
rok 1255 | 103,38 km² | 74 065 | 362 m n. m. |
Odhaľte spoločne s kurátorkou výstavy Janou Koltonovou bohatstvo a tradíciu ručného spracovania ľanu, jedného z najvýznamnejších materiálov slovenskej textilnej výroby na komentovanej prehliadke.
Stavebnica LEGO prináša už desiatky rokov radosť malým aj veľkým. Teraz prichádza tento svetový fenomén aj do Tihányiovského kaštieľa.
Nechajte deti hravo spoznať históriu Banskej Bystrice. Na ceste plnej pokladov odhalia fascinujúci život predkov a zistia aj to, aké ťažké to mali tovariši, ktorí sa chceli stať majstrami vo svojom remesle.
Ján Egry patril v 2. polovici 19. storočia k významným osobnostiam hudobného života Banskej Bystrice. Od roku 1849 tu pôsobil ako regenschori vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie a od roku 1859 aj v kapitulskom chráme Sv. Františka Xaverského. Vo funkcii mestského kapelníka účinkoval s orchestrom na koncertoch, mestských zábavách a spoluúčinkoval pri hudobných predstaveniach kočovných divadelných spoločností v meste. Ako učiteľ hudby, dirigent a organizátor hudobných podujatí sa angažoval aj v Banskobystrickom hudobnom spolku (1857 – 1862).
Tibor Sedlický bol jednou z významných vedeckých a kultúrnych osobností mesta, ktoré sa pričinili o vznik Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici a počas celého svojho života ho často priateľsky navštevoval a aktívne spolupracoval s jeho odbornými pracovníkmi. Za svoju pedagogickú, vedeckú, ale aj umeleckú činnosť bol nositeľom viacerých vyznamenaní, napríklad Pamätnej medaily SZSU (1971), Ceny primátora Banskej Bystrice (2001), či Striebornej medaily Univerzity Mateja Bela in memoriam (2004). Zomrel 27. júla 2004 po ťažkej chorobe vo veku 80 rokov v Banskej Bystrici a je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici – Radvani.
Pri príležitosti 105. výročia narodenia teatrológa, dramatika a prozaika Petra Karvaša si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu, venovanú tejto významnej osobnosti.
Narodil sa v intelektuálnej umeleckej rodine v Banskej Bystrici vo vile starého otca Dominika Skuteckého akademickej maliarke Karole Skuteckej-Karvašovej a uznávanému lekárovi Ferdinandovi Karvašovi.
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Spracúvanie textilných vláken patrí medzi základné druhy ľudovej výroby. Výroba tkanín, rozmanitých textílií a ich mnohoraká úprava patrili k činnostiam, ktoré slúžili k základným potrebám človeka. Výstava priblíži návštevníkom atraktívnou formou postupnosť ručného spracovania ľanu a konopy ako základných materiálov slovenskej textilnej výroby.
Prezentované budú okrem nástrojov aj tradičné textílie, ktoré sa vyrábali z ľanového a konopného plátna – hospodárske textílie, bytové textílie a osobné textílie, ale aj tvorba súčasných módnych dizajnérov, ktorí sa nechali ľanom inšpirovať.
Výstava potrvá do 4. mája 2025
Začiatky literárnej činnosti Viliama Marčoka siahajú do roku 1963, kedy vydal svoju debutovú básnickú zbierku V čase odletov. Po nej nasledovala druhá zbierka Iva vtáci (1965), po ktorej sa začal intenzívnejšie (aj publikačne) venovať výskumu, a to najmä v oblasti literárnej vedy, estetiky a folkloristiky. Napísal mnoho odborných štúdií, článkov a úvah, ktoré boli publikované prevažne v zborníkoch a literárnych periodikách. V roku 1985 vydal odborníkmi vysoko hodnotenú monografiu Milan Rúfus, venovanú interpretácii tvorby tohto básnika.
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Hudobný skladateľ, redaktor a pedagóg Vojtech Tátoš sa tvorivo presadil v oblasti dychovej hudby, úprav ľudovej hudby pre dychové orchestre a tým prispel k rozvoju ľudovej i dychovej hudby na Slovensku. Hudobné nadanie zdedil po otcovi, pekárovi s veľkou záľubou v hudbe.
Rozsiahlu časť tvorby Vojtecha Tátoša tvoria skladby pre tanečný, zábavný a dychový orchester. Táto tvorba má piesňový charakter a využíva tanečný rytmus európskych i juhoamerických tancov (polka, valčíky, mazúrky, tangá passodoble a iné), komponovaných na báze klasickej hudobnej harmónie.
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Žiadne informácie Prihláste sa a doplňte chýbajúce informácie
Zobraziť viac