Liptovský Mikuláš leží na pravom brehu rieky Váh uprostred Liptovskej kotliny. Poloha na východnom brehu vodnej nádrže Liptovská Mara a neďaleké končiare Nízkych Tatier, Západných Tatier a Chočských vrchov ho priam predurčili stať sa jedným z najvýznamnejších stredísk cestovného ruchu na Slovensku.

Prvá písomná zmienka o Liptovskom Mikuláši pochádza z roku 1286. Pôvodne farská osada sa v priebehu 14. storočia sformovala v stredoveké mestečko, ktoré sa koncom 17. storočia stalo sídlom Liptovskej župy a tým i jej administratívnym a politickým centrom. V marci 1713 bol v meste súdený a popravený legendárny zbojník a ľudový hrdina Juraj Jánošík. V prvej polovici 19. storočia sa Liptovský Mikuláš zaradil medzi významné centrá slovenského národného a kultúrneho života.

Výhodným miestom, odkiaľ sa vydať na cestu za liptovskomikulášskymi pamätihodnosťami, je Námestie osloboditeľov. Námestie sa začalo formovať už v 14. storočí a dnes tvorí historické jadro mesta. V jeho južnej časti stojí rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša – najstaršia stavebná pamiatka v Liptovskom Mikuláši a zároveň najväčšia ranogotická stavba Liptova. V tesnej blízkosti kostola, v juhozápadnej časti námestia sa nachádza najstaršia svetská architektonická pamiatka v meste – Pongrácovská kúria. Za pozornosť stojí i tzv. Ilešházyovská kúria na západnej strane Námestia osloboditeľov, ktorá v 18. storočí slúžila ako prvé sídlo Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, a to až do roku 1793, kedy bola uprostred námestia dokončená stavba nového župného domu. Medzi ďalšie architektonické dominanty mesta patria evanjelický kostol na Tranovského ulici, židovská synagóga na Hollého ulici a secesná budova Gymnázia M. M. Hodžu na Hodžovej ulici.