Slovenskýcestovateľ

Hradné múzeum pozýva všetkých záujemcov na vernisáž fotografickej výstavy Józsefa Farkasa, rodáka z Lučenca, ktorá nesie názov „Valašský rok“. Autor je rodinne a citovo úzko napojený na regióny Novohradu a Gemera, dlhé roky sa zaoberal dokumentovaním života pastierov a hudobníkov práve týchto oblastí. Od roku 2012 je koordinátorom Celokarpatskej talentovej súťaže ľudovej hudby a tanca, známej pod názvom „Fölszállott a páva“ (Vyletel páv), a počnúc rokom 2017 je aj vedúcim organizácie Sieť Domu tradícií pre oblasti Slovenska. Svoju kariéru zasvätil ľudovému umeniu, o čom svedčí aj niekoľko autorských výstav na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku a Českej republike.

Vystavené predmety a fotografie pochádzajú z Novohradského múzea a galérie v Lučenci, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Baníckeho múzea v Rožňave, Centra verejných zbierok Maďarského národného múzea – Palócke múzeum Maďarského národného múzea v Balážskych Ďarmotách, ďalej od Gretky Ivaničovej, Ireny Kalinovej, Ireny Kóšikovej, Jána Ďurova a Vilmosa Ladóczkiho. Kurátor Gábor Illés poskytuje prostredníctvom výstavy náhľad do sveta pastierov.

Spolok bol v meste založený v roku 1894. Medzi jeho niekdajšími predsedami nájdeme popredných miestnych dejateľov, akými boli napríklad majiteľ barokovo-klasicistického kaštieľa – súčasného gymnázia, Ervin Stephani, či dlhoročný riaditeľ fiľakovského smaltárenského závodu, Viliam Hulita. Zbor existoval od uvedeného roka takmer neustále – v období Prvej česko-slovenskej republiky, v medzivojnovom období, počas druhej svetovej vojny či socialistického režimu –, a funguje až dodnes. Mal svoje opodstatnenie aj vtedy, keď v meste už pôsobili aj profesionálni hasiči. Spočiatku mal vo výzbroji len jednu malú striekačku, no v roku 1907 zakúpil novú, modernejšiu.

Výstava na 5. poschodí Bebekovej bašty, nesie názov „Egypt – dar Nílu“, a prezentuje repliky najkrajších a najznámejších egyptských artefaktov zo súkromnej zbierky cestovateľa Jána Hertlíka.

Výstava Českého egyptologického ústavu v Prahe s názvom „Objavenie Tutanchamonovej hrobky“ bude inštalovaná v kazemate dolného hradu, a predstaví aj rekonštrukciu hrobovej komory známeho faraóna starovekého Egypta, objavenú archeológom Howardom Carterom pred 100 rokmi. Uvedenú výstavu finančne podporila OOCR TNaP a Banskobystrický samosprávny kraj.

Výstava v galérii Mestského vlastivedného múzea, ktorá predstaví prácu bádateľov v krajine, kde aj v súčasnosti prebiehajú výskumy slovenských archeológov. V rámci výstavy budú k nahliadnutiu aj hodnotné exponáty z egyptských zbierok slovenských múzeí.

Hradné múzeum vo Fiľakove pozýva milovníkov histórie a všetkých záujemcov na vernisáž jubilejnej výstavy s názvom Najnovšie akvizície múzea. Mestské vlastivedné múzeum funguje v priestoroch miestnej reduty (Vigadó) od roku 1994. Takmer presne dvadsať rokov po jeho otvorení sa v roku 2014 sprístupnila nová expozícia s názvom „Od fiľakovskej palmy k svetoznámemu kohútovi“. Keďže jednou z hlavných aktivít Hradného múzea je aj naďalej akvizičná činnosť, inštitúcia sa snaží sústavne dopĺňať svoj zbierkový fond. Novonadobudnuté artefakty prezentuje verejnosti a zároveň ich uchováva pre budúce generácie.

Výstava tematicky nadväzuje na predošlú spred vyše desiatich rokov, a pozostáva z výberu doterajších diel autorky. Kristína Šuhajová študovala módne návrhárstvo na Súkromnej strednej umeleckej škole vo Zvolene, následne ukončila Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici, a neskôr Univerzitu sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Počas posledných rokov sa venovala hlavne deťom, pôsobila na viacerých základných školách v Lučenci a vo Fiľakove, ale aj v materskej škole v Šávoli. Momentálne je učiteľkou na Základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským na Farskej lúke vo Fiľakove.

Hradné múzeum vo Fiľakove otvára ďalšiu putovnú výstavu Svetového združenia maďarských fotografov v galérii Mestského vlastivedného múzea. Výstava pozostáva zo záberov 23. ročníka fotografickej súťaže tohto spolku. Najúspešnejšie práce sú na základe hodnotenia odbornej poroty každoročne zaradené do putovnej výstavy a zverejnené v prezentačnom katalógu. Združenie zastrešuje maďarských fotografov rôznych žánrov, žijúcich vo svojej materskej krajine aj v zahraničí, pričom ide prevažne o amatérskych tvorcov, ale o úrovni ich práce svedčí profesionalita samotných snímok. Do súťaže prebiehajúcej v obvyklých kategóriách, avšak s inou tematikou sa tentokrát prihlásilo 184 fotografov z deviatich krajín, s celkovým počtom 1771 záberov.

Dejiny plagátu siahajú do 19. storočia, do obdobia secesie. Za otca moderného plagátu je považovaný Jules Chéret. Vlády využili plagát a techniku reklamy po prvý raz počas 1. svetovej vojny. Na začiatku 20. storočia psychológovia Walter Dill Scott a Gustave Le Bon verili, že masy sú citlivé na iracionálne pohnútky prostredníctvom podvedomia a na opakované príťažlivé heslá. Uvedomovali si, že davy môžu byť náchylné na zneužitie demagógmi, ale výhody efektívneho šírenia informácií prostredníctvom plagátov obavy rozptýlili.

ystavené exempláre pochádzajú zo súkromnej zbierky prievidzského entomológa Michala Zachara. Je zberateľom a cestovateľom, ktorého táto neobyčajná záľuba sprevádza už od útleho detstva. Postupom času naberala stále väčší rozmer, začal sa venovať odbornému preparovaniu získavaného materiálu, a rozširoval sa počet destinácií, ktoré navštívil. Výstava je ukážkou preparátov prevažne tropických druhov hmyzu. Väčšina exponátov pochádza z expedícií z Južnej Ameriky, Ázie a Afriky, ktorých sa zberateľ zúčastnil, a je doplnená o fotografie z týchto ciest.

Léda Vašová sa narodila v roku 1979 v Lučenci. Študovala na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, a následne ukončila Akadémiu umení v Banskej Bystrici. Tematika jej diel a štýl prevedenia je rozmanitý. V rámci svojej tvorby sa venuje predovšetkým maľbe abstraktu, portrétov a rôznemu zobrazovaniu prírody akrylom na plátno a kartón, v menšej miere olejomaľbe. V súčasnosti sa okruh jej tém rozširuje aj o realistickú kresbu a hravé odrazy svetov dávno zaniknutých. Jej obrazy nájdeme v súkromných zbierkach nielen na Slovensku, ale aj vo Veľkej Británii, Dánsku, Nemecku, či Singapure.

Na výstave, ktorá bude sprístupnená do 6. mája 2022, budú môcť záujemcovia vidieť rozličné nástroje a predmety, používané v procese dobovej kníhtlače, ako napríklad kovové písmená, tzv. litery, používané v tlačiarenských lisoch pre tvorbu textu, zmenšený model lisu, drevené alebo medené doštičky, tzv. stočky, slúžiace na tlač obrázkov a grafík, ďalšie pomôcky ako napríklad rydlá, ale jej súčasťou budú aj dobové originály rukopisov a tlačené knihy. Počas trvania výstavy sa môžu vopred prihlásené skupiny zúčastniť aj prednášky a ukážky tohto dobového remesla na požiadanie.

Autorka je absolventkou fiľakovského gymnázia, a neskôr potravinárskej fakulty na VŠCHT Praha. Výtvarníctvo nebolo vždy súčasťou jej každodenného života. Začala sa mu venovať až v dôchodkovom veku, kedy získala novú inšpiráciu a absolvovala 6-ročné štúdium na Univerzite tretieho veku UMB v Banskej Bystrici, v odbore kresba a maľba. Škola jej poskytla výbornú príležitosť preniknúť hlbšie do postupov a procesov výtvarného umenia, skúmať a overovať možnosti klasických aj moderných umeleckých techník. Získané vedomosti vytvorili perspektívny základ pre jej vlastnú tvorbu.

Fiľakovský mužský spevácky zbor Pro Kultúra vlani oslávil svoju storočnicu. V rovnakom období bola vydaná s výstavou rovnomenná publikácia, zaoberajúca sa históriou spolku, ktorej autormi sú Jozef Puntigán a skalný člen zboru, Jozef Jakab. Na patričnú jubilejnú oslavu a predstavenie knihy sa kvôli protipandemickým opatreniam čakalo takmer jeden rok, pričom aj otvorenie spomínanej výstavy sa uskutoční až tohto roku.

Témou súťaže, prebiehajúcej od mája do júna, bola prírodná fotografia z turistických trás v okolí Fiľakova. Podnetom na jej vyhlásenie bol pomerne veľký záujem o turistické možnosti, ktoré boli formou pravidelných článkov podrobne a obšírne popísané v jednotlivých zimných a jarných vydaniach miestnych novín, Fiľakovských zvestí. Ich cieľom bolo zvýšiť všeobecné povedomie o nespočetných prírodných, geologických a kultúrno-historických pozoruhodnostiach tohto malebného kraja, ktorý je súčasťou územia prvého cezhraničného globálneho geoparku UNESCO, a motivovať širokú verejnosť k pobytu v prírode a k ochrane týchto hodnôt.

V rámci tohtoročných Palóckych dní a Dní mesta Fiľakovo, ktoré sa v meste usporadúvajú už tri desaťročia, sa v galérii Mestského vlastivedného múzea otvorí individuálna výstava akademickej maliarky, grafičky, knižnej ilustrátorky a učiteľky Mgr. art. Jany Bialovej. Predstavuje výber z jej výtvarnej tvorby, ktorý vznikol z príležitosti jej okrúhleho životného jubilea. Prezentované diela priblížia autorkine hlboké vnímanie sveta, zobrazené na pomedzí zvláštnosti snov a reality sveta.

Prezentované snímky zachytávajú priebeh reštaurovania tohto barokového kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktoré prebiehalo v rokoch 2015 až 2019, a to v troch etapách. V prvých rokoch sa renovovala svätyňa, chórus a zadná časť lode. Práce boli financované zo zbierok veriacich, prostriedkov od sponzorov i mestskej samosprávy. Následne sa miestnym františkánom podarilo vďaka medzinárodnému projektu Interreg dokončiť rekonštrukciu posledných dvoch častí lode, hlavného oltára a Koháryho kaplnky v rámci spolupráce s bratmi z národného pútnického miesta Szentkút v Maďarsku.

Svetové združenie maďarských fotografov poskytuje už devätnásty rok odborné zázemie a možnosť prezentácie pre maďarských fotografov žijúcich na území svojej materskej krajiny a v zahraničí. Ide prevažne o amatérskych tvorcov, ktorí zhotovujú snímky zo záľuby a pre radosť, ale o úrovni a kvalite ich práce svedčí profesionalita samotných záberov. Združenie každoročne organizuje súťaž, ktorej najúspešnejšie práce sú na základe hodnotenia odbornej poroty zaradené do putovnej výstavy a zverejnené v katalógu tohto spolku. Súťaž prebieha v niekoľkých kategóriách.

Tvorkyňa sa narodila v Košiciach, vyrastala v neďalekej obci Veľká Ida, a v súčasnosti pôsobí už viac ako dvadsať rokov na Základnej škole Lajosa Mocsáryho vo Fiľakove ako pedagogička prvého stupňa. Považuje za veľmi dôležité, aby si mladá generácia obľúbila a osvojila mnohoraké odvetvia ľudového umenia, a na tento vznešený účel využíva každú príležitosť. Na škole vedie tvorivý krúžok, v rámci ktorého sa snaží priblížiť žiakom rôzne techniky zdobenia kraslíc.

Výstava je venovaná genéze a vývoju medovnikárskych foriem a medovníkov, ktoré v priebehu stáročí podliehali rôznym módnym trendom. Prezentuje drevené historické formy z 18. a 19. storočia, plechové formy, náradie, medovníky vyrobené pomocou drevených a plechových foriem a súčasné medovníčky z dielní šikovných medovnikárok.

Výstava pozostáva z 3 tematických celkov. Prvá, úvodná časť zaznamenáva pomocou máp, dokumentov, listín a ukážok propagačných materiálov vyhlásenie CHKO Cerová vrchovina a vznik Správy CHKO, kým druhá predstavuje jej prvé aktivity, cezhraničnú spoluprácu a všeobecnú činnosť. Tretia časť oboznamuje záujemcov s prírodnými hodnotami územia, a jej súčasťou budú aj interaktívne prvky pre návštevníkov, predovšetkým pre deti. Výstavu sprevádza bohatý textový a fotografický materiál.

Na akademického maliara Bélu Bacskaiho (1935 Prša – 1980 Husiná) spomíname ako na jedného z velikánov Novohradu, jeho význam však prekračuje hranice regiónu. Narodil sa v Prši, v obci neďaleko Fiľakova. Akademické vzdelanie nadobudol na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v odbore monumentálnej maľby. Svoj život však prežil tu v novohradských a gemerských dedinách – v Prši, Novej Bašte a Husinej. Vo Fiľakove určitý čas pracoval v závode Kovosmalt ako kovomodelár a kovolejár, práve toto obdobie ho inšpirovalo namaľovať množstvo obrazov s pracovnými výjavmi.

Autorom zbierky sklenených mozaík je výtvarníčka z juhozápadného Slovenska, Rozália Molnár, ktorá pôvodne pracovala ako učiteľka výtvarnej a hudobnej výchovy. Časť jej diel, hýriaca hravými farbami, stelesňuje subjektívne vnímanie rozprávkového sveta. Druhú skupinu tvoria pomenej farebné obrazy so špecifickou symbolikou, z ktorých sa odráža neoblomné vierovyznanie veriaceho človeka a jej dôverná spätosť s Bohom. Jej obrazy hlásajú najšľachetnejšie ľudské cnosti – lásku, úctu a ochotu pomáhať.

Svetové združenie maďarských fotografov je spolok, ktorý zastrešuje fotografov rôznych žánrov, žijúcich mimo svojej materskej krajiny, Maďarska. Ide prevažne o amatérskych tvorcov, ktorí zhotovujú snímky zo záľuby a pre radosť, ale o úrovni a kvalite ich práce svedčí profesionalita samotných záberov. Vyzdvihujú umelecký ráz tejto obľúbenej disciplíny. Združenie už tradične organizuje súťaž, ktorej najúspešnejšie práce sú na základe hodnotenia odbornej poroty zaradené do putovnej výstavy a zverejnené v katalógu tohto spolku.

Otvorenie výstavy bude súčasťou oficiálneho zahájenia tohtoročnej turistickej sezóny na fiľakovskom hrade. Stredoveká pevnosť, podobne ako v predchádzajúcich obdobiach, očakáva návštevníkov tematickými výstavami, zaujímavými podujatiami a stálymi expozíciami hradu a podzemných chodieb. Expozície sprevádza počnúc touto sezónou, okrem slovenského a maďarského popisu, aj anglický textový materiál. Všetci priaznivci histórie a kultúry sú srdečne vítaní!

Výstava bude popri ďalších mestských podujatiach príjemným spestrením adventného obdobia, keďže počas vernisáže sa môžu návštevníci múzea opäť tešiť na vianočnú atmosféru. Deti čaká zdobenie stromčeka, a dospelí si môžu pochutnať na varenom víne a oblátkach.

Zbierka je výberom z jedinečnej kolekcie súkromného zberateľa Vilmosa Ladóczkeho, ktorý sa popri zberateľstve produktov hút fungujúcich na území žúp Heves, Borsod a Zemplén zaviazal aj k zozbieraniu hnuteľných hnuteľných pamiatok, pochádzajúcich z bývalých hút regiónov dnešného Slovenska, ako sú Gemer, Novohrad, Zvolen, Nitra a Trenčín.

Tvorca, ktorý je pôvodným povolaním grafikom, úspešne zúročuje svoje nadanie aj ako maliar, fotograf a sochár. Jeho diela sprvu charakterizovala najmä figuratívna tvorba, ale postupom času ju rozšíril o abstraktné prvky. V jeho tvorbe sa odzrkadľuje umiernený, ale emocionálne bohatý pohľad na okolitý svet.

Expozícia, ktorá je jedinečná svojho druhu, oboznámi návštevníkov s každodenným i spoločenským životom samurajov a gejší, ako aj s dobovým japonským bojovým umením a umeleckým remeslom.

Nie je to po prvýkrát, čo výtvarník, ktorý je dobre známy medzi našincami aj v širokom okolí, predstavuje svoje dynamické a farebne bohaté diela v rodnom Fiľakove. Olejomaľby, akvarely a monochrómne akvarely, prezentované na výstave, predstavujú výber jeho tvorby počnúc od 90. rokov až po súčasnosť, a odzrkadľujú lásku k rodnému mestu, plynutie času, súboj elementov, spomienky z detstva a cestovateľské zážitky.

Historička Baníckeho múzea, Sylvia Holečková, sa už niekoľko rokov venuje výrobkom z kameniny. Najprv sa zamerala na manufaktúru v Rožňave (výstavu s názvom „Poézia kameniny“ sme predstavili v auguste 2016), teraz sa orientovala na muránsku, ktorá je s Fiľakovom úzko spojená. Jej zakladateľom bol rod Koháryovcov, a neskôr sa jej majiteľmi stali Coburgovci. Odrazilo sa to aj na výrobkoch, hlavne v prvopočiatkoch manufaktúry. Medzi exponátmi nájdeme napríklad predmety s erbom Koháryovcov, alebo taniere s prelamovaným okrajom.

Charakteristickým, avšak málo známym regionálnym špecifikom Maďarov žijúcich na Slovensku je prelamovaný nábytok, rozšírený v severnom Novohrade a v juhozápadnej časti Gemera.
Kým v iných regiónoch maďarského jazykového územia zdobili prelamovanou drevorezbou priamo povrch nábytku, u Palócov sa prelamovaný motív dostával na samostatné dosky dodatočne vkladané do nábytku.

V tomto roku sa sobotňajší program posúva do poludňajších a večerných hodín, kedy v hradnom nádvorí ožije história stredoveku a raného novoveku. Po otvorení brán o 16:00 hodine čaká najmenších bohatý program s bábkovým predstavením, prekážkovou dráhou, historickými hračkami, bitkou s rytiermi a prezentáciou pastierskych a loveckých psov.