Malebná gemerská krajina v srdci Slovenska bola oddávna považovaná za malú Európu, či za uhorské kráľovstvo v malom. Jej vrchy, doliny a mestečká stali sa dejiskom našich - európskych dejín. Počas druhej svetovej vojny, no predovšetkým po nej siahla na naše slovenské kultúrno-historické dedičstvo ťažká ruka osudu i nastávajúcej doby. Ani „večné“ základy socialistického režimu budované už na existujúcich múroch bohatej kultúry nepohltili a nezničili všetko čo nám zanechali naši predkovia. No predsa sa dnes môžeme tešiť len z niekoľkých takmer úplne zachovalých hradov, jedným z nich je Krásna Hôrka. Unikátne zbierky hradného múzea a premeny architektúry lákajú návštevníkov takmer z celého sveta. Vyberte sa s nami na cestu poznania našej histórie a umelecko-historického dedičstva prostredníctvom stredovekého rodového hradu Andrássyovcov.

Dejiny územia, ktorému po stáročia vládol hrad Krásna Hôrka siahajú až do raného stredoveku. Slávna doba rodu Miškovcov, jeho posledného mužského potomka comesa gemerského hradu Borša končí v prvej polovici 13. storočia. Jedna z legiend viažucich sa k tomuto regiónu hovorí, že tadiaľto utekal pred Tatármi kráľ Béla IV.. Pri úteku mu vraj pomáhali bratia Filip a Detrich (Detre) Szár z rodu Ákošovcov. Kráľ ich v roku 1243 za vernosť odmenil rozsiahlymi územiami v správe gemerského hradu. Medzi darovanými obcami sa Krásna Hôrka ešte nespomína. Majetok Ákošovcov bol až do posledného desaťročia 13. storočia jednotný, potom ho začali odpredávať. Brzotín získali Máriássyovci (svedčí o tom do dnes zachovalý barokový kaštieľ s erbom Máriássyovcov v Brzotíne) a neskôr asi okolo roku 1318 bola predaná aj Krásna Hôrka Batizovcom. Práve ich považujeme spolu s Máriássyovcami za prvých staviteľov hradu. Samozrejme nemožno hovoriť o hrade v dnešnom slova zmysle, pretože išlo len o opevnenú obytnú gotickú vežu (donjon) na samom vrchole vápencovej kopy. Postupom času sa udomácňuje označenie rodu Ákošovcov ako Bebekovcov. Tí skoro zistili, že nimi odpredané majetky majú omnoho vyššiu hodnotu, predovšetkým kvôli nerastnému bohatstvu nachádzajúcom sa v okolí. Započali teda s Máriássyovcami niekoľko desaťročí trvajúci spor o navrátenie Krásnej Hôrky. Listinný materiál sa o nej zmieňuje len kuso, no prvýkrát sa ako hrad spomína v roku 1333. Bebekovci nakoniec v roku 1352 definitívne získali späť svoje hrdinsky nadobudnuté panstvo. Jedna z našich najkrajších povestí hovorí práve o Bebekovi, no nie ako o bohatom zemepánovi, ale ako o chudobnom pastierovi, ktorý našiel veľký drahý kameň. Daroval ho kráľovi a žiadal zaň sedem vŕškov, na ktorých si chcel postaviť salaše. Postavil si však sedem hradov: Krásna Hôrka, Štítnik, Brzotín, Turňa, Plešivec, Sádec a Sólyomkő. Medzi nimi vyniká svojou polohou, zachovalosťou i históriou Krásna Hôrka. Bebekovci, ktorí hrad niekoľkokrát prebudovali a rozšírili (oni dali postaviť aj palác ku gotickej veži), boli jeho pánmi až do druhej polovice 16. storočia. Najvýznamnejšia prestavba sa udiala za legendami opradeného krutého Františka Bebeka. Modernizáciu a vybudovanie nového fortifkačného systému si vyžiadalo nebezpečenstvo tureckých nájazdov. Stavebný ruch na Krásnej Hôrke sa teda rozprúdil v 40tych rokoch 16. storočia. Hrad vtedy získal nový veniec opevnenia pôdorysu nepravidelného trojuholníka s troma mohutnými nárožnými baštami. Výskum Ing. Dobroslavy Menclovej začiatkom 50tych rokov 20. storočia poukázal na súvislosti s opevnením Jágerského (Eger, Maďarsko) hradu a jeho projektantom z Itálie Alessandrom da Vedanom. Či však tento významný renesančný architekt pôsobil priamo aj na bebekovskom sídle sa zatiaľ nepreukázalo.