Autorka pracuje s podobou herbára, zbierkou usušených rastlín, ktoré vkladá do plochy obrazu, prišíva ich a ďalej spontánne dopovedá abstraktnou niťovou kresbou. Rastliny nerozlišuje na šľachetné odrody, liečivé druhy alebo buriny. Všetky odkazujú k všadeprítomnej prírode, ktorá vo svojej samozrejmosti mizne zraku a prehliada sa. Podmanická pracuje s opozíciou prírodného materiálu a technickej strojovej kresby. To, čo kedysi bolo rastúce a živé je tu krehké a mŕtve a naopak strojová kresba divoko ožíva a prerastá plochu.