Ako väčšinu Novohradských hradov, aj Šomošku postavil rod Kačičovcov, konkretne jeho Illéšovská vetva. Zachovala sa legenda, podľa ktorej v rokoch tatárskeho pustošenia kráľ Belo IV. po nešťastnej porážke pri Muhi puste utekal so svojou družinou, až sa dostal k lesným húštinám v okolí Karanča. Unavená skupinka našla útočisko na mohutnej čadičovej skale. Kráľ tu strávil noc a ráno sa zaprisahal, že na vrchu postaví hrad, ktorí v budúcnosti ochráni okolie pred nepriateľom. .

Po ústupe tatárov sa naozaj pristúpilo k hromadnému budovaniu kamenných hradov. Vtedy vznikla pravdepodobne aj Šomoška. Počas ťahaníc o trón na začiatku 14. teho storočia sa majitelia hradu pridajú na stranu Mateja Čáka. Zo svojich hradov pustošia majetky kráľovych prívržencov. Trest na seba nenechá dlho čakať a Kráľ Karol-Róbert hrady odníme neverným a daruje ich svojim prívržencom medziiným aj Šomošku v roku 1323 Tomášovi Szécsényimu, ktorý sa bil po jeho boku v bitke pri Rozhanovciach roku 1312.

Tomáš Szécsényi sa stal jedným z najvplyvnejších mužov Novohradu a hrad Šomoška rušným centrom spoločenského života. Boli to jeho zlaté časy. Hírenie nebralo konca kraja a keď sa hrad nakoniec dostal do rúk Ladislava Szécsényiho, ten ho musel dať v roku 1455 do zálohu Albertovi Lošoncimu, manželovi svojej dcéry Hedvigy a krajinskému hospodárovi Michalovi Országhovi, ktorého syn Ján bol zase zasnúbený s jeho druhou dcérou Annou. V roku 1461 rod Szécsényiovcov vymrel po meči. Obaja záložní páni dostali na hrad kráľovskú donáciu, neskôr celá Šomoška ostala Lošonciovcom.