Máte fotky k tomuto miestu? Pridajte ich.

Otváracie hodiny

Posledná aktualizácia: 21. 09. 2020

Cenník

Posledná aktualizácia: 21. 09. 2020

Obchod je jedným zo základných civilizačných pilierov protikladnosti ľudského úsilia. Na jednej strane je poznačený posadnutosťou človeka ovládať a zničiť svojho konkurenta, a na strane druhej v sebe nesie humánnu túžbu komunikovať s druhými, navzájom si pomáhať, a vzájomne sa obohacovať. História zaznamenáva deštruktívne tendencie ako vojnové ničenia, nezmyselné zabíjania a plienenia. Na opačnom póle ľudského úsilia stojí snaha o porozumenie a vzájomnú výmenu výdobytkov ľudského ducha a rúk. Výroba množstva výrobkov a ich následná výmena medzi rozmanitými spoločenstvami, viedla k potrebe prenechať oblasť predaja obchodníkom, ktorí nielenže poznali samotné tovary, ich výmennú hodnotu, najvýhodnejšie cesty a formy prepravy, ale tiež dobové ekonomické problémy, životný štýl ľudí, ale v neposlednom rade ovládali tiež jazyk daného prostredia. V kultúre obchodovania je od nepamäti ukotvené úsilie o získanie vzájomných výhod, avšak k obojstrannému prospechu, tak kupujúceho, ako aj predávajúceho. Spojitosť obchodu s ďalšími spoločenskými oblasťami, ako aj ich vzájomné pôsobenie, predstavuje určitý indikátor, ktorý registruje vývojové tendencie a zmeny nielen v ekonomickej, ale aj v spoločenskej oblasti. Túto prepojenosť je možné zachytiť v každej etape vývoja života spoločnosti, ale obzvlášť prínosné je prizrieť sa jej bližšie z perspektívy súčasnosti.

Dlhé desaťročia neexistovala na Slovensku inštitúcia, ktorá by mapovala vývoj obchodu, a svojím zameraním sa sústreďovala na túto špecifickú oblasť, odrážajúcu kultúrnu úroveň spoločenského života. Zabudnutá je najmä jeho novšia história.

Až v roku 1982 bolo zriadené Dokumentačné centrum obchodu, a to na základe rozhodnutia porady vedenia Ministerstva obchodu SSR. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo Uznesenie vlády SSR č.200/81, ktorým boli schválené Zásady zabezpečenia komplexnej dokumentácie obdobia výstavby socializmu. Všetky rezorty dostali za úlohu budovať dokumentačné centrá múzejného typu, vďaka čomu mali byť vytvorené podmienky na dokumentáciu rezortov. Nové odborné pracovisko, s jedným historikom, bolo začlenené do organizačnej štruktúry reklamného podniku ERPO. Začala sa fáza intenzívnej akvizície hmotných i písomných dokladov, ktoré tvoria pramennú bázu výskumu dejín obchodu na území Slovenska. Tomuto cieľu podliehala celá vedecko-propagačná a publikačná činnosť. Vo vtedajšom obchodnom dome Prior sa uskutočnili dve propagačné výstavy, pričom v dennej i odbornej tlači boli uverejňované články sprevádzané inzerátmi. Depozitáre sa rýchlo zapĺňali, čo bolo predpokladom ich odborného spracovania, výskumu a samotnej prezentácie.

V roku 1985 prišlo Dokumentačné centrum obchodu s návrhom koncepcie jej ďalšieho rozvoja a budovania Slovenského múzea obchodu. Táto koncepcia bola v danom roku prerokovaná a aj schválená Kolégiom ministra obchodu SSR. Schválením spomínanej koncepcie dostalo Dokumentačné centrum obchodu oficiálne poslanie vybudovať špecializované múzeum obchodu, ako inštitúciu svojho druhu, podliehajúcu riadeniu Ministerstva obchodu. Jeho domovským sídlom sa stala kúria Juraja Alberta, hlavného finančného dozorcu majetkov ostrihomského arcibiskupstva, z 2. polovice 18. storočia v Bratislave, v mestskej časti Podunajské Biskupice.