Otváracie hodiny

Posledná aktualizácia: 21. 09. 2020

Udalosti zobraziť predchádzajúce

Cena známky

11. 8. 2021 10:00   -   12:00 viac informácií

Rozprávanie o histórii a význame známok v minulosti, prezentácia Ivana Tvrdého, zberateľa známok a znalca poštovej histórie, prehliadka výstavy známok Vladislava Rostoku, významného slovenského tvorcu známok

Tvorivá dielňa, na ktorej si deti vytvoria vlastný návrh na poštovú známku

Podujatie projektu POŠTOVÝM SVETOM

200 (k)rokov od prvého bicykla

14. 9. 2017   -   31. 1. 2018 viac informácií

Výstava historických bicyklov, na ktorej možno vidieť viac ako dvadsať bicyklov, ktoré dokumentujú vývoj bicykla od roku 1817, t.j. všetky vývojové fázy od dreziny, cez kostitras, vysoký bicykel a bezpečníky až po dnešný dizajn. Bicykle dopĺňajú popisky, dobové smaltované i kartónové reklamné cedule. Na výstave tiež možno vidieť všetky typy svietidiel (voskové, olejové, karbidové, elektrické), dobové katalógy, cyklistické magazíny z obdobia 1895-1922, doplnky a potreby pre cyklistov, cyklistickú módu, trofeje a vyznamenania.

Kúria patrí medzi najstaršie stavby v Bučanoch. Leží na najvyššom mieste obce, čo naznačuje význam tohto objektu už v čase vzniku. Na pôvodné jadro objektu sa postupne nabaľovali mnohé prestavby od renesancie cez barok a klasicizmus až po poslednú štýlovú úpravu na prelome 19. a 20. storočia.
Dnešná kúria má pôdorys zalomeného L s trojtraktovým členením. Je to prízemná stavba s valbovou strechou. Okná a dvere sú zvýraznené drevenými ornamentálnymi ozdobami. Popred obytné miestnosti radené v traktoch vedľa seba je otvorená chodba s hladkými stĺpmi ukončenými jednoduchou dórskou hlavicou.

Vzhľad kúrie sa v priebehu storočí menil. Jej počiatky siahajú do zhruba 1. polovice 16. storočia, kedy tu stála jednoduchá obdĺžniková stavba, dokonca čiastočne opevnená. Z tejto stavebnej etapy sa dodnes zachovala ranorenesančná tehlová pivnica zaklenutá valenou klenbou. Pri ďalšej prestavbe okolo polovice 17. storočia bola pivnica po úpravách začlenená do novej stavby, ktorá však bola oproti pôvodnej otočená o 90˚ a orientovaná v smere sever-juh. Aj v tejto neskororenesančnej etape výstavby bola kúria len jednoduchou stavbou s obdĺžnikovým pôdorysom, ktorej pôvodné nárožné kvádrovanie je dnes v dvoch sondách odkryté aj v priestoroch kúrie a zachované aj v jej podkroví. Menšia stavebná etapa čakala kúriu aj v druhej polovici 17. storočia, kedy bola predĺžená o jednu miestnosť smerom na sever. Významnejšia prestavba prišla v 18. storočí s obdobím baroka. Kúria získala pôdorys písmena L a stala sa tak dvojkrídlovou stavbou. V tejto etape boli k pôvodnému (východnému) krídlu pristavané aj dva prístavky v tvare rizalitov a baroková pivnica pod novopostaveným (severným) krídlom. V období klasicizmu, v prvej polovici 19. storočia, získala Nyáryovská kúria honosný ráz šľachtického sídla a vzhľad, ktorý je pre ňu príznačný aj dnes. Severné krídlo bolo rozšírené do dnešných rozmerov a pribudla aj charakteristická kolonáda so stĺpmi so štvorcovými pätkami toskánskeho typu. Do tohto obdobia spadá aj nápis „VILLA SOLITUDE“ umiestnený na preklade nad stĺpmi kolonády východného krídla. Počas rekonštrukcie kúrie bola v reprezentačných miestnostiach východného krídla objavená a následne reštaurovaná maľovaná výzdoba s neobarokovými rastlinnými motívmi datovaná do polovice 19. storočia. Úpravy v prvej polovici 20. storočia mali v duchu secesie už viac-menej len dekoratívny charakter. Za zmienku určite stojí orámovanie okien a dvier drevenými paspartami s ornamentálnym motívom čerpajúcim z ľudovej architektúry a zaujímavá maľovaná výzdoba južnej miestnosti východného krídla.

Kúria slúžila v minulosti ako vidiecke sídlo šľachty a prináležali k nej rozľahlé pozemky a početné hospodárske a obytné budovy. Vystriedalo sa tu množstvo majiteľov, ktorých väčšina nepochádzala priamo z Bučian. Prvými majiteľmi pôvodnej kúrie boli Bučányovci. Neskôr kúriu vlastnili a obývali Nyáryovci, Thardyovci, Horeckí, Majthényovci a iní. V 19. storočí bola sídlom baróna Eberharta Oldenneela, Františka Naganta a jej posledným majiteľom bol Koloman Nyáry. Po roku 1902 sa kúria stáva majetkom rodiny Springerovcov a bývalé šľachtické sídlo ako dostatočne reprezentatívna budova sa stáva sídlom riaditeľstva ich veľkostatku. Po roku 1948 prevzali veľkostatok s kúriou Československé štátne majetky. Od roku 1956 bola Nyáryovská kúria sídlom Poľnohospodárskej školy. Od roku 1962 mali jednotlivé priestory rôzne využitie. Boli sídlom predajne potravín (Jednota), boli tu zriadené sociálne byty i sídlo súkromnej firmy.

Kúria je v súčasnosti sídlom Kultúrno-spoločenského centra Bučany, ktoré funguje ako rozpočtová organizácia obce. V súčasnosti je v priestoroch Nyáryovskej kúrie zriadená stála expozícia - prezentácia najstarších dejín obce so zaujímavou archeologickou inštaláciou so vzácnymi nálezmi z územia Bučian, prezentácia dobového bývania s nábytkom vyrobeným v historickom štýle, vrátane poľovníckych salónikov a zbierka zaujímavých historických artefaktov z novších dejín. Ponuku aktuálnych výstav a podujatí nájdete na stránke obce Bučany.