Výstava návštevníkom priblíži bohatú históriu dopravného prostriedku, ktorý si najprv ťažko hľadal cestu k širokej verejnosti. Neskôr sa stal bežnou súčasťou každodenného života obyvateľov, využíval sa aj vo viacerých povolaniach. Dnes sa viac používa na športové a rekreačné aktivity. Zvlášť zaujme historický velocipéd značky Singer s veľkým predným kolesom pochádzajúci z konca 19. storočia, ako aj unikátny storočný drevený bicykel domácej výroby, na ktorom v roku 1922 jeho zhotoviteľ absolvoval cestu z Oravy do Prahy.

Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.

Poďte s nami spomínať na časy, keď hitom boli azbestové strechy a mestom sa preháňali električky na jednej z úplne prvých elektrizovaných tratí na svete! Poďte sa nami na vychádzku venovanú fascinujúcim osudom posledných Habsburgovcov a tomu, ako sa za ich čias žilo v Bratislave!

Komentovaná vychádzka
Sprevádza: Ľubomíra Černáková
Termín: nedeľa, 13. novembra 2022, o 14:00
Miesto stretnutia: pri Kačacej fontáne na Šafárikovom nám.
Miesto ukončenia: pred Prezidentským palácom na Hodžovom nám.
Trvanie: 2 hodiny
Jazyk: slovenský
Vstupné: 5 €
Registrácia: https://www.historicky.sk/c-a-k-prehliadka-bratislavy/
Informácie: historicky@historicky.sk

Výstava prezentuje výsledky archeologického výskumu, ktorý predchádzal výstavbe Mostu SNP (Nový most).

Kto boli hlavní aktéri tohto najskôr verejného divadla, neskôr predstavenia už len pre vyvolených? Koho dostihla slepá, občas nespravodlivá spravodlivosť v dávnej Bratislave? Kto uväzoval slučku, držal katovský meč? Poďte to zistiť na miesta, kde si staré múry dodnes šepkajú príbehy tých, ktorým sa nepodarilo pred krutou spravodlivosťou ujsť!

Trvanie: 2 hodiny

Vstupné: 5 €

Registrácia: https://www.historicky.sk/slavne-bratislavske-popravy/

Stretnutie: vyústenie Michalskej ulice do Hurbanovho námestia

V spolupráci s hlavným bratislavským rabínom, pánom Baruchom Myersom a s podporou Židovskej náboženskej obce Bratislava pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry vo svojich výstavných priestoroch v Zsigrayovej kúrii na Židovskej 17 v Bratislave tematickú výstavu o pravidlách, ktoré súvisia predovšetkým s dietetickými zásadami v kuchyniach ortodoxných židovských komunít, ale nie len s nimi... Slovo košer totiž súvisí s rozmanitejšími oblasťami života veriacich.

Spoznajte pravidlá ortodoxných židovských komunít v najrozmanitejších sférach každodenného života s dôrazom na stravovanie, dietetické zásady v kuchyni a odievanie.

Múzeum mesta Bratislavy otvára v Apponyiho paláci novú veľkú výstavu Ľudia a mesto. Dejiny Bratislavy. Viacvrstevná výstava má za cieľ ukázať vývoj mesta ako urbanistického celku, ktorý ovplyvňuje život svojich obyvateľov a obyvateliek, a prostredníctvom artefaktov, fotografií, grafík a archívnych prameňov ukazuje, ako sa Bratislava menila z pohľadu regulácie rieky Dunaj, priemyselnej revolúcie, vývoja mestských privilégií či urbanizmu. Výstava, ktorá má aj silnú digitálnu vrstvu, v šiestich tematických celkoch zachytáva rôzne obdobia dejín Bratislavy a jej obyvateľov od stredoveku až po 90. roky 20. storočia.

Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry s podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pripravilo v priestoroch Zsigrayovej kúrie (Židovská 17, Bratislava) ďalšiu zo svojich monotematických výstav Ženy – príbehy žien, ktoré ovplyvnili svet. Nad výstavou prevzala záštitu prezidentka Slovenskej republiky pani Zuzana Čaputová.

Výstavný projekt MŽK chce predstaviť inšpiratívne ženské osobnosti židovského pôvodu, ktoré sú späté s územím dnešného Slovenska – narodili sa tu, žili tu alebo majú slovenský pôvod – a ich pôsobenie malo medzinárodný dosah.

Koncepcia výstavy nie je poňatá klasickým výstavným spôsobom. Namiesto „encyklopedického“ sledu diel radeného podľa časovej postupnosti je snahou predovšetkým to, aby diváci porozumeli spolupráci a umeleckému prejavu ako živému svedectvu, schopnému nás bezprostredne oslovovať bez ohľadu na časový odstup alebo kultúrne, sociálne či etnické odlišnosti. Výstava si dáva za cieľ podnietiť divákovu aktivitu a záujem nielen o verejný priestor, kladie otázky a kriticky otvára množstvo tém bez toho, aby poskytovala jednoznačné odpovede.