Site-specific inštalácia Jaroslava Kyšu v priestore Oravskej galérie s názvom Hlboký nádych prezentuje jeho posledný projekt zaoberajúci sa témou hlbokého času. Cez metaforu ľudskej nemožnosti predstaviť si jeho obrovskú dĺžku, ako aj silu samotných procesov zeme, autor naopak komentuje akcelerovaný svet okolo nás.

Jarmila a Dávid sú etablovaní umelci na domácej aj medzinárodnej umeleckej scéne najmä vďaka svojim veľkoformátovým maľbám, ktoré spolu realizovali technikou kolorovanej pyrografie na preglejke. Ako duo pôsobili od roku 2009 a vtedy s ňou aj začínali. Oprášili a vytiahli pyrografiu, dovtedy spojenú len s home made D.I.Y. umením a preniesli ju do galérií. Jarmila s Dávidom si pyrografiu apropriovali a začali ju veľkoryso používať vo svojom umení, čím ju etablovali. Tento barter bol obojstranne prínosný.

Samostatná výstava intermediálneho umelca Jara Vargu je pokračovaním vlastného autorského výskumu, v ktorom sa zaoberá špekulatívnym komponovaním historických, sociálnych a topografických reálií. Východiskom je preto konkrétne miesto, verejný priestor a všetko čo ho spoluutvára na úrovni fyzickej, akou je napríklad architektúra ale aj na úrovni mentálnej, akým je verejný diskurz. Dôležitými sú samotné materiály, s ktorými autor pracuje. Či už ide o zbierku kníh, videopások, plastelínu alebo syrové korbáčiky, v každom z nich nachádza vrstvy z ktorých je možné modelovať a prepletať príbehy súvisiace s našou kolektívnou pamäťou.

Výstava Jána Havrilu s metaforickým názvom Chvála pomalosti prezentuje prierez už uzavretým dielom rodáka z oravskej obce Brezovica. Aj napriek tomu, že väčšinu svojho tvorivého života prežil v Likavke pri Ružomberku, kde našiel svoje rodinné zázemie, okrem komornej maľby bola väčšina jeho monumentálnych diel realizovaných v rámci Slovenska práve na Orave. Výstava tematicky i formálne sumarizuje najdôležitejšie smerovania skorších období. Ján Havrila aj napriek „tichému svetu“ prostredníctvom svojej tvorby nanovo vyjadroval postoj, rozprával príbeh či zachytával zložité kompozície strojov a zariadení.

Tvorba Běly Kolčákovej je od začiatku charakteristická formálnymi i obsahovými kontrastmi. Základ tvorí pražské intelektuálne prostredie na poli výtvarného, hudobného, literárneho i dramatického umenia. Fantazijný svet myšlienok a rozprávkových postáv reprezentuje poeticko-imaginatívne a lyricko-magické polohy výtvarného umenia. Dôležitým obdobím, ktoré malo vplyv na formovanie výtvarného názoru autorky, bol pobyt na Orave, počas ktorého načerpala množstvo inšpiratívnych podnetov, najmä zo slovenskej moderny i tvorby autorov povojnových skupín a smerov.

Modelovaná keramika s fantastickou zoológiou, drevené stély so živočíšnou štruktúrou, obrazy, ktoré naplno priznávajú farbu ako energiu vitálnej maľby, grafický kabinet, ale aj kabinet sochárskych kuriozít, sochy-relikviáre, čarovné kresby i estetické fragmenty... Výtvarné svety maliara a grafika Andreja Augustína a sochára-reštaurátora Milana Flajžíka sú nasýtené farbami, tvarmi a najmä vôňou inšpiratívneho umenia. V Oravskej galérii v Dolnom Kubíne sa predstavujú so svojou najnovšou tvorbou, pričom nebude chýbať ani fragmentárna pripomienka tej predchádzajúcej.

Tvorba Jána Zelinku predstavuje mimoriadne originálny príspevok do diskurzu súčasného figurálneho sochárstva, v ktorom sa stretáva dôsledné materiálové poznanie s kritickou reflexiou. Autor čerpá z tradičných sochárskych postupov, pričom ich reinterpretuje prostredníctvom konceptuálnych a procesuálnych stratégií, čím jeho diela nadobúdajú multivalentný významový rozmer.