Príbehy bez konca na Druhom brehu. Aj takto by sa dala nazvať prítomná výstava v Oravskej galérii s názvom Marek Ormandík Druhý breh, ktorá je voľným pokračovaním expozície Mareka a Milana Ormandíkovcov inštalovanej v týchto istých priestoroch presne pred dvadsiatimi rokmi s názvom Príbehy bez konca. Áno, dobré holuby sa aj s kurátorom vracajú na miesto činu, aby sa pozreli možno aj z druhého brehu a skúmali tvary ľudskej tváre a podoby ľudskosti. Prečo Druhý breh? Milanov minuloročný skon len podčiarkol vždy prítomné, povestné „memento mori“ v tvorbe obidvoch autorov a ľudskej tváre preto, lebo sú to bytostní figuralisti.

Vladimír Židlický ponúka divákom unikátnu šancu nahliadnuť cez pootvorené okienko obrazu do sveta, ktorý sa vzpiera racionalite, ktorý rozum nemôže obsiahnuť. Utieka sa k pojmom ako krása, melódia či harmónia tvarov/ farieb/ motívov. Každá interpretácia je vždy nedostatočná, pretože jeho maximou je presvedčenie, že povedať vec priamo znamená potlačiť tri štvrtiny pôžitku alebo slovami Oscara Wildea „krása všetko odkrýva“.

V Oravskej galérii predstaví svoje diela maliarka Kristína Mésároš, ktorá na scénu vstúpila v prvej dekáde 21. storočia a svoju tvorbu úspešne prezentuje doma i v zahraničí. Návštevníkom a návštevníčkam galérie v Dolnom Kubíne predstaví prierez svojou tvorbou. V rámci mnohých smerov a tendencií, súvisiacich napríklad s otázkami pamäte, identity alebo spoločensko-kritických prúdov si Mésároš nachádza vlastnú, veľmi jedinečnú cestu. Formovanie jej autorského programu je silno poznačené cestovateľskou skúsenosťou a dotykom “iného” v exotických krajinách.

Maliarka Ľubomíra Chylová Sekerášová, pochádzajúca z Oravy, sa po prvýkrát predstavuje s autorskou výstavou na pôde Oravskej galérie. Jej tvorba je prepojená s rodným regiónom najmä vo viditeľnej podobe - ide o oravskú prírodu. Je nielen kulisou, ale živým aktérom obrazu, divokým, nespútaným elementom, ktorý tvorí opozíciu voči ľudskému elementu. Oravu v sebe nesie i v podvedomom svete a spomienkach z detstva, z ktorých prirodzene prichádza impulz, okolo ktorého vznikajú mnohé jej diela. Zároveň vychádza z obrazového okruhu súčasného človeka: zo svetovej popkultúry, z vplyvu vizuality a myšlienkového sveta romantizmu, náboženstiev a spirituálnych symbolov.

Výstavný projekt je výstupom dva roky trvajúceho výskumu a multimediálnej práce Michala Machciníka (*1989). Subfosílny obrat predstavuje výsledky výskumu nájdených subfosílnych drevín ako odtlačkov života prírody bez zásahu človeka, so zámerom jej autentického zachovania v priestore i čase a bez narušenia jej biologickej rovnováhy. Človek s ňou v prípade Machciníka komunikuje vlastným, neinvazívnym spôsobom, ktorý ďalej rozvíja v naratívoch vystavených objektov. Tie sú konštruované človekom - umelcom, no vznikli v úzkom prepojení s prírodou, ktorá ich sama vyčlenila, zapožičala alebo vrátila.

Výstava maliarskej tvorby Braňa Kristína kladie dôraz na čiaru, ktorá sa pod vplyvom zmeny techniky mení na gestickú líniu. Tú vo svojom tvorivom procese vrství, odkrýva, maže, znovu objavuje, odtláča, ryje a opäť kreslí. Vytvorené kompozície farebne dotvára, experimentuje s nimi a následne ich spája do nových obrazových príbehov. V maľbe sa prelínajú motívy kresliarskych a grafických techník prenesené akrylom na plátno. Dynamickým gestom stiera pôvodný motív. Štrukturálne, farebné i monochromatické kompozície vychádzajú z materiálového experimentu kvasinkového procesu. V štrukturálnej abstrakcii sa objavujú drobné štruktúry kvasinkových bubliniek.

Tvorba Kláry Bočkayovej (rod. Omiliakovej) je neoddeliteľnou súčasťou česko-slovenskej, neoficiálnej, výtvarnej scény, vďaka osobitej hravo-poetickej interpretácii ľudovej kultúry. Využíva nájdené, podľa predtlačených predlôh vyšívané textílie – tzv. kuchárky. Tieto ready-mades však autorka neskúma z estetického či etnografického hľadiska. Slúžia jej ako materiál na komentovanie a pretlmočenie autorských ideí, vychádzajúcich z dadaizmu, pop artu a odkazu Marcela Duchampa, ktorý predmet bežného použitia zmenou kontextu povýšil na umelecký artefakt.

Pojem slovenská moderna, vernejšie – výtvarná moderna Slovenska – evokuje u mnohých divákov a záujemcov o umenie naše najvzácnejšie „rodinné striebro“. Okrem toho, že akvizíciám diel moderny sa od svojho vzniku programovo venovali štátne a regionálne galérie, ich súkromnému zberateľstvu prepadlo viacero zberateľov a nadšencov. Výstava pod názvom OBRAZÁREŇ / Slovenská moderna zo súkromných zbierok prináša do Oravskej galérie v Dolnom Kubíne výber majstrovských diel z niekoľkých súkromných zbierok. Uvádza viaceré známe, publikované, ale aj doteraz menej známe, neznáme i nevystavované diela najvýznamnejších klasikov našej moderny.

Mladý začínajúci oravský výtvarný umelec Rudolf Suran sa vo svojej tvorbe venuje niekoľkým základným motivickým okruhom, ktorým nachádza vhodné výtvarné vyjadrenie. Prvou, pomerne rozľahlou, je skupina grafík, ktorá prirodzene vyplýva z jeho školenia a kvalifikácie. Druhou skupinou diel sú akvarely reflektujúce atmosféru meniacej sa oravskej krajiny. Kolekcia húb, na ktorej Suran pracuje, je ukážkou remeselných kvalít a zručností. Poslednou skupinou, ktorá však na výstave nedostala priestor, sú komiksové ilustrácie, ktorým sa venuje od školských čias.