Juraj Kollár (1981), jeden z najoriginálnejších súčasných slovenských maliarov, predstavuje v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne výber z najnovšej tvorby – tzv. kontrolované abstrakcie a sekvenované krajiny. Najnovšie práce tentokrát konfrontuje aj s pohľadom späť na niekoľko dôležitých období svojej tvorby cez vzorku vybraných malieb. Juraj Kollár mimoriadne intenzívne a sústredene maľuje, od skončenia vysokej školy vlastne stále, čo mu prinieslo nezanedbateľné úspechy a etablovalo ho v širšom (ako len domácom) kontexte súčasného vizuálneho umenia a maliarstva. Každá jeho výstava je iná, vždy obsahuje nové diela.

Výstava fotografických diel pod názvom MIMÉZIS je prvou verejnou prezentáciou umeleckej tvorby Pavla Kajana na Slovensku. Rodák z Dolného Kubína, ktorý časť svojho života prežil vo Veľkej Británii, sa vracia späť domov. Od mytologických tém prechádza k sakrálnych témam čerpajúcim zo silných príbehov Starého i Nového zákona. Vo svojich dielach zhmotňuje cnosti, neresti i túžby. Snaží sa o archetypálne reflexie ľudskej psychiky a vnútorného prežívania cez vizuálne rozprávanie známych, či menej známych príbehov a to všetko prostredníctvom média umeleckej, inscenovanej fotografie.

Po desiatich rokoch predstavujú svoju tvorbu na pôde Oravskej galérie Jozef Srna ml., Pavol Stručka a Vladislav Zabel. Výstava LUX TENEBRĪS ponúka výber z tvorby prevažne ostatných dvoch rokov, pričom viaceré z diel budú v Oravskej galérii prezentované po prvý krát.

Všetci traja vystavujúci autori sú absolventmi maliarskych ateliérov VŠVU v Bratislave, poslední dvaja menovaní Ateliéru maľby a iných médií prof. Jána Bergera, kde pramenia aj maliarske začiatky Jozefa Srnu ml., ktorý svoje štúdium absolvoval v Otvorenom ateliéri prof. Rudolfa Sikoru. Na výtvarnú scénu vstúpili v rozmedzí rokov 2000 až 2005.

INDIGOVÝ POSTOJ autorskej dvojice ponúka prepojenie tradičného prístupu a moderného dizajnu s dôrazom na ekológiu, udržateľnosť a módu lokálnych tvorcov. Tvorba dezénov Mateja Rabadu je inšpirovaná modrotlačovými vzormi prenesenými do techniky sieťotlače, čím ju posúva do roviny súčasnej dizajnérskej tvorby. Z modrotlačovej metráže tvorí Veronika Rabadová odevy typu one size.

Jedinečná inštalácia výstavy predstavuje posun od primárnej inšpirácie prírodnými motívmi pri tvorbe autorských dezénov, cez predstavenie tvorivého technologického procesu, až ku inštalácii doplnkov a hotových odevov z najnovšej kolekcie. Matej Rabada prechádza od popisnosti v počiatočnej etape modrotlače, k štylizácii a geometrizácii textilných dezénov aj strihových riešení finálnych odevov.

Počas pôstneho obdobia prináša Oravská galéria pre svojich návštevníkov edukačnú výstavu pod názvom „Putovanie za svetlom“. Kríž a ukrižovaný na kríži v rôznych formách, je jeden z najrozšírenejších symbolov na svete. Kríž latinského typu v podobe malého oltárneho kríža, procesiového kríža, monumentálnych krížov v interiéroch i na vežiach kostolov, prícestných krížov tak charakteristických pre región Oravy. Kríž ako symbol pretrval napriek všetkým historickým udalostiam až do dnešných čias.

Selekcia – výber vhodných artefaktov, ktoré budú zahrnuté do zbierkového fondu, nie je realizovaná jedným človekom. K uvedenému kroku sú každoročne zvolávané komisie na tvorbu zbierok, aby sa menovaní členovia vyjadrili k prezentovaným, navrhovaným dielam. Ponúkané diela tak prechádzajú istým „konkurzom“. Samotným nadobudnutím diel do zbierok, sa však odborná činnosť galérie nekončí, práve naopak.

Výstavným, kurátorským projektom pootvoríme dvere do zákulisia galérie. Prostredníctvom fotografických zátiší Roba Kočana a manipulovaných fotografií Petra Saxuna (dlhoročného konzervátora Oravskej galérie), poukážeme na potenciál bohatstva depozitárov galérie ako inšpirácií i pre tvorbu súčasných umelcov.

Výstava pod názvom ZajtrajŠOK pozostáva z obrazov v médiu maľby od dvoch súčasných slovenských umelcov Mareka Jarottu a Miroslava Sandanusa, je prierezom viacerých sérií ich tvorby z posledných rokov, ktorá je medzi oboma autormi ideovo príbuzná, ich obrazy vzájomne komunikujú. Zaoberajú sa potenciálne apokalyptickými a postapokalyptickými situáciami v kontexte človeka a ľudstva, spoločenskými problémami v globálnom meradle, prírodnými katastrofami ako dôsledkom ekologickej krízy, zobrazujú stopy človeka odkazujúce na jeho prítomnosť.