Výtvarné dielo banskoštiavnického rodáka Braňa Jánoša sa dá vo všeobecnej rovine charakterizovať slovami poctivosť, pravdivosť, minucióznosť, dôkladnosť a umeleckoremeselná zručnosť. Hlavný prúd jeho tvorby, jeho závesné obrazy, pri ktorých využíva kombinovanú techniku, sú okrem týchto atribútov poznačené aj ďalšími aspektami jeho tvorivosti, ktorými sú fantázia, snivosť, magickosť, zmysel pre zdobnosť, výpravnosť, aplikovanie symbolických odkazov a významových vrstiev. Obsahom výstavy Príbeh krajiny, s podtitulom Kresby 1987 – 2022, je o niečo menej známa oblasť tvorby Braňa Jánoša, ktorou je jeho kresba.

Autorská výstava Zrkadlo duše mapuje vyše tri dekády výtvarnej tvorby a života slovenského výtvarníka Martina Augustína (nar. 1968), ktorý svoje vysokoškolské štúdiá absolvoval na pražskej UMPRUM. Ako sám umelec tvrdí, „hranica medzi životom a výtvarnou tvorbou neexistuje“. Aj preto táto výstava nie je koncipovaná ako tradičná akademická expozícia, ale ako púť časom, počas ktorej sa zlomky poznania skladajú do obrazu estetiky krásy. Obsahovo vychádza z autorovej reprezentatívnej monografie, ktorá pred dvomi rokmi vyšla vo vydavateľstve IKAR.

Výstavy akademických sochárov Viliama a Marcely Loviškovej sú ako ich monumentálne diela v architektúre. Skladajú sa z mnohých väčších, či menších obrazov, sôch či objektov a nespočetných okamihov myšlienok, ale navonok sú kompaktné ako modranská žula. Sú tvárne i magické, rozprávajú samostatné príbehy, aby sa na divákovej sietnici spojili do syntetického obrazu. Ich diela sú o malých i veľkých objavoch, tvorivom premýšľaní naprieč stáročiami, konfrontáciách s autormi, ktorých stretli alebo ich inšpirovali, ale aj vytrvalej túžbe priniesť svoju podobu krásy.

Kristína Rambousek sa vo svojej tvorbe, pevne naviazanej na teritórium, v ktorom žije, zaoberá vzťahom medzi krajinou a ľudskou podstatou. Už počas štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici, ktoré ukončila v minulom roku, začala v maľbe osobitým spôsobom tematizovať rodinnú bylinkársku tradíciu a hodnoty odovzdávané v ženskej rodovej línii. Experimentuje s prírodnými pigmentmi, ktoré získava z miestnych rastlín a vlastnoručne z nich vyrába prírodné tuše. Tie potom akvarelovým spôsobom nanáša na papier alebo maliarske plátno. Ich vzájomným prelínaním vzniká príťažlivý koktail farieb, ktoré komunikujú autorkine vizuálne podnety, myšlienky a emócie. Samotný proces výroby prírodných tušov vrátane zberu rastlín, považuje Kristína Rambousek za rituálnu súčasť svojej tvorby.

Selekcia – výber vhodných artefaktov, ktoré budú zahrnuté do zbierkového fondu, nie je realizovaná jedným človekom. K uvedenému kroku sú každoročne zvolávané komisie na tvorbu zbierok, aby sa menovaní členovia vyjadrili k prezentovaným, navrhovaným dielam. Ponúkané diela tak prechádzajú istým „konkurzom“. Samotným nadobudnutím diel do zbierok, sa však odborná činnosť galérie nekončí, práve naopak.

Výstavným, kurátorským projektom pootvoríme dvere do zákulisia galérie. Prostredníctvom fotografických zátiší Roba Kočana a manipulovaných fotografií Petra Saxuna (dlhoročného konzervátora Oravskej galérie), poukážeme na potenciál bohatstva depozitárov galérie ako inšpirácií i pre tvorbu súčasných umelcov.

Výstavný projekt je výstupom dva roky trvajúceho výskumu a multimediálnej práce Michala Machciníka (*1989). Subfosílny obrat predstavuje výsledky výskumu nájdených subfosílnych drevín ako odtlačkov života prírody bez zásahu človeka, so zámerom jej autentického zachovania v priestore i čase a bez narušenia jej biologickej rovnováhy. Človek s ňou v prípade Machciníka komunikuje vlastným, neinvazívnym spôsobom, ktorý ďalej rozvíja v naratívoch vystavených objektov. Tie sú konštruované človekom - umelcom, no vznikli v úzkom prepojení s prírodou, ktorá ich sama vyčlenila, zapožičala alebo vrátila.

Oravská galéria v Dolnom Kubíne prináša prvú samostatnú výstavu popredného slovenského maliara Jána Vasilka (1979), ktorý patrí k prvým úspešným absolventom košickej katedry umení a intermédií, k silnej skupine mladej nastupujúcej generácie tejto školy (medzi nimi Lucia Dovičáková, Svetlana Fialová, Jaroslav Kyša, Matúš Lányi, Boris Sirka, Vlasta Žáková atď.).

Výstavný projekt pod názvom ĎALŠIE LETO / SUMMER AGAIN v autorskej koncepcii Lucie PAPČOVEJ a Štefana PAPČA ponúka reflexiu na tému slobody a následnej pozitívnej a negatívnej deštrukcie. Uvedené tematické zameranie vychádza z aktuálnej spoločensko-politickej situácie a jej dopadu na individuálne životy ľudí, odhliadnuc od ich národnosti. Sloboda voľného pohybu jednotlivca a jeho únik do horského prostredia, únik pred vojnou do jej epicentra za vidinou slobody, dôsledky deštrukcie krajiny na osobné životy a naopak. Čo ľudí spája a čo ich rozdeľuje?