Telocvičné jednoty Sokol a Orol patrili v medzivojnovom období k fenoménom, ktoré vstupovali do každodenného života všetkých regiónov mladej Československej republiky. V jej západnej časti nadviazali na staršiu tradíciu, na území Slovenska boli novými útvarmi, ktoré si potrebovali vybudovať svoje zázemie. Boli si veľmi blízke niektorými vonkajšími znakmi – napríklad podobnosťou názvu, organizačnej štruktúry, rovnošaty, podobnými prostriedkami plnenia deklarovaných cieľov. Zároveň si boli veľmi vzdialené v základných otázkach vnútorného smerovania. Dosahmi svojej aktivity obidve formovali vzťah obyvateľov k novému štátnemu útvaru, pripravovali nastupujúcu generáciu na zodpovedný vstup do správy verejných vecí.