Máte fotky k tomuto miestu? Pridajte ich.

Zrúcanina kráľovského hradu Blatnica (castrum regale Blatnycha, castrum Balathnica, castri Blathnicz), sa nachádza na nízkom vápencovom chrbte Plešovice oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny, vo výške 685 m.n.m., 2 km severne od rovnomennej obce. Vznikol v druhej polovici 13. storočia na ochranu obchodnej cesty via magna, vedúcej z Nitry na sever k Baltu a prvú správu o ňom máme z roku 1300. V tom čase bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. V druhej polovici 14.str. bol začas v majetku turčianskeho župana Jakcha a jeho kastelána Petra, podžupana Jána de Mikla a palatína Ladislava Opoľského. Pred rokom 1399 ho i s panstvom kráľ Žigmund vymenil istému Dominikovi, zvanému Pogan, synovi Michala, za jeho 10 dedín v Temešskej a Berežskej stolici. V roku 1399 ďaľšou výmenou s tým istým Dominikom prevzal Žigmund blatnické panstvo do kráľovského úžitku. Obchodná cesta, ktorú hrad strážil, stratila časom svoj význam, nakoľko sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia cesta cez Mošovce do Martina. Tým dôležitosť hradu upadla a panovníci ho v 15. a 16.storočí dávali často do zálohu a tak hrad prechádzal rukami rôznych držiteľov. Koncom stredoveku, tesne pred bitkou pri Moháči, boli v panstve Blatnického hradu početní spolumajitelia Erdedyovci, Zápoľskovci, Justovci, Komorovci, Záblatskovci a Vidovci z Bodorovej. Toto spoluvlastníctvo, vzájomné zálohy či odkazy podnecovali nespočetné spory, ktorými najväčšmi trpeli ich poddaní, porozdeľovaní medzi týchto a ďaľších zemepánov, ale trpel aj Blatnický hrad, o ktorý sa namiesto jeho výstavby a zveľaďovania viedli neustále boje.

Po moháčskej katastrofe sa na trón na 400 rokov usadili Habsburgovci a do Turca sa tak dostala nová šľachta. V roku 1540 sa dostala Blatnica do rúk mocného rodu Révai pochádzajúceho zo Sriemska. V druhej polovici 16. a začiatkom 17.storočia vybudovali veľké predhradie s novými budovami no nekládli dôraz na delové bašty a tak sa v roku 1606 hradu veľmi jednoducho a takmer bez boja zmocnili povstalci Štefana Bočkaja a neskôr Gabriela Bethlena. V roku 1678 pravdepodobne počas vpádov povstalcov Imricha Thokolyho došlo na hrade k požiaru a zhorelo niekoľko budov. Krátko na to sa k hradu dostali opäť Revaiovci a hrad obnovili. Koncom roku 1703 sa však hradu zas bez problémov zmocnili povstalci Františka Rákocziho. Hrad opustili až po prehranej bitke v roku 1708 pri Trenčíne. Hrad sa opať dostal do rúk Revaiovcov. Za oddanosť panovníkovi počas povstaní, bol hrad ušetrený príkazu na zničenie nevyužitých pevností a tak hrad mohli Revaiovci obývať aj naďalej. Mnohí však vymenili hrad za pohodlnejšie kaštiele a tak život na hrade časom upadal. V roku 1744 dal ešte František Revai hrad opraviť no v roku 1790 opustením hradu poslednými obyvateľmi hrad začal pustnúť.

O to, aby sa hrad úplne nerozpadol a nesplynul s okolitým prostredím, ale zachovalo sa aspoň niečo z jeho zašlej slávy aj pre budúce generácie sa už vyše roka snaží občianske združenie: Diadém - združenie záchrany hradu Blatnica, ktoré na hrade v roku 2008 v spolupráci s úradom PSVaR v Martine vykonávalo rôzne čistiace práce predhradia a drobné prípravné práce potrebné pre realizáciu budúcich prvotných záchranných prác už i na samotnom objekte hradu.

Exteriér:
Hrad sa skladal z dlhého, pomerne úzkeho paláca, zosilneného na severnej a južnej strane polkruhovitými vežami a chráneného na severovýchodnej strane strmou priepasťou. Západná veža, postavená na zraniteľnejšom mieste, je oveľa mohutnejšia a väčšia ako východná. Sprístupňovalo ju samostatné točité schodište, postavené na jej južnej strane. Na juhovýchodnej, prístupnejšej strane bolo malé nádvorie uzavreté hradbami so štvorbokou vežou. Múr opevnenia, ktorý obklopoval prvé nádvorie, mal na západe vstup ponad priekopu vysekanú do skaly. Chránila ho otvorená oblá bašta.

Súčasný stav:
Zachované je murivo západnej veže, ktorá sa čnie aj dnes do veľkej výšky a sú na nej vidieť štrbinové strieľne. Horný hrad zovretý medzi dve veže sa bohužiaľ značne rozpadáva - hlavne jeho spojovacia palácová časť. Na hospodárskych budovách v dolnom hrade je celkom zachovalé nárožné kvádrovanie. Murivo sa pomaly zvetráva do doliny, hlavne nad strmým úbočím. Na obe plochy po baštách je možné vystúpiť a je odtiaľ nádherný výhľad.