Slovenskýcestovateľ

AKTIVITY:
9.00 – 23.30 Fakty v prírodovednom múzeu v Bratislave – interaktívne listy pre deti
15.00 – 22.00 Detektívka v múzeu – hra pre rodiny

Prednášky (Objavovňa, 3. posch.):
15.00 – 16.00 Život na hranici – pomoc ohrozeným druhom vtáctva
17.00 – 18.00 Rozmanitosť a význam farieb v prírode

Prírodovedné aktivity:
Antropológia: 18.00 – 22.00 Nie vždy po nás zostane prach: ľudské kostry a múmie – prednáška s návštevou depozitára
Botanika: 14.00 – 23.00 Fascinujúci svet semien – program o semenách
Paleontológia: 11.00 – 19.00 Oživte pravek farbami – maľovanie odliatkov skamenelín
Zoológia: 14.00 – 23.00 Drop fúzatý – vták roka 2026; 14.00 – 23.00 Novinky z depozitárov – nové zbierky

ZAŽITE DEŇ ZEME S PRÍRODOVEDCAMI!
Dopoludnie plné zaujímavých aktivít a objavov – podujatie ideálne pre školákov a rodiny s deťmi

streda 22.apríla 2026
09:00-12:00

Vstupné: deti 3 EUR; dospelí 6 EUR (v rámci štandardného vstupného)

Aktivity, ktoré Vás budú čakať

TÉMA 1 – ANALÝZA PÔDY

Biodiverzita pôdy – skrytý svet pod našimi nohami

TÉMA 2 – DEVÍNSKA KOBYLA

Chránené živočíchy Devínskej Kobyly

Devínska Kobyla očami paleontológov

detailné info v sprievodnom plagátiku...

Paleontologická výstava s názvom „Dotknime sa minulosti“, určená predovšetkým pre žiakov s poruchou zraku, ale aj pre nevidiacich študentov stredných škôl, či dospelých návštevníkov. Jej zameraním bude oboznámiť túto skupinu s problematikou vzniku a vývoja života na našej planéte. Výstava bude koncipovaná tak, aby sa návštevníci oboznámili so všetkými základnými informáciami o paleontológií.

Vo výstave sú použité originálne skameneliny, sadrové odliatky skamenelín, 3D modely a reliéfne kresby. Pre lepšie pochopenie niektorých tém bude výstava doplnená názornými grafickými, ale aj 3D schémami, obrázkami. Texty v Braillovom majú doplňujúcu a vysvetľujúcu funkciu k informáciám sprostredkovaných trojrozmernými exponátmi a grafikou.

Claude a Marie-José Carretovci sú francúzski fotografi žijúci v bretónskom Rennes, na severozápade Francúzska. Claude sa venuje fotografii od 70. rokov a Marie-José od 80. rokov 20. storočia. Ich vášňou je krajinná a reportážna fotografia.
V roku 1984 dostali oficiálne pozvanie od Československého veľvyslanectva v rámci kultúrneho partnerstva medzi francúzskym mestom Rennes a českým mestom Brno navštíviť našu krajinu. Zavítali do Klenovca, na juhu stredného Slovenska, s cieľom zachytiť tunajšiu krajinu a miestne zvyky. Integrálnou súčasťou tohto prostredia boli aj klenovskí Rómovia a ich svet. Vtedy ešte Carretovci netušili, že sa sem budú radi a pravidelne vracať celé desaťročia. Ani jazyková bariéra nezabránila tomu, aby si s miestnymi ľuďmi vytvorili priateľské vzťahy.

Je vrcholná sezóna a huby rastú ako po daždi 🙂 💁‍♂️🍄🍃⬇

Ste vášniví hubári a neviete si rady s identifikáciou vašich úlovkov, máte iné otázky, alebo sa len jednoducho zaujímate aké hubárske úlovky prináša na Slovensku sezóna leto/jeseň? Bezplatná hubárska poradňa je tu práve pre vás!

Kedy? pondelky (okrem sviatkov) v sezóne od polovice mája do polovice novembra, 15:00-17:00
Kde? SNM - Prírodovedné múzeum, Vajanského nábrežie 2, Bratislava, 3. posch. miestnosť "Objavovňa"

Poradňa je odborne vedená našim kolegom mykológom Jánom Červenkom.

**huby je možné priniesť priamo alebo v podobe fotografií**

Tohtoročná bratislavská výstava húb bude už jubilejnou štyridsiatou v poradí. Hubárska sezóna sa po výdatných zrážkach naplno rozbehla začiatkom augusta, čo nám dáva nádej na druhovo pestrú prehliadku čerstvo nazbieraných jedlých, nejedlých a jedovatých húb. Výstavy húb sú jedinečnou príležitosťou pre spoznávanie a porovnávanie jednotlivých druhov naživo a priestorom pre otázky týkajúce sa zberu, spracovania či rozdielov medzi hubami. Počas podujatia bude návštevníkom k dispozícii hubárska poradňa, kde budú môcť s odborníkmi prekonzultovať svoje aktuálne zbery. Záujemcovia budú mať možnosť zapojiť sa do súťaže o najväčšiu (najťažšiu) prinesenú plodnicu huby a o najvyšší počet prinesených druhov. Pripravené budú aj zaujímavé aktivity pre najmladších hubárov.
Vstupné: 2 EUR-do 10 rokov free

Výstavný projekt v spolupráci s Evanjelickým kolegiálnym gymnáziom v Prešove. Základom výstavy je projekt žiakov Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove, ktorí pátrali po osudoch 102 žiakov vylúčených zo štúdia v roku 1940 kvôli svojmu židovského pôvodu.

Cieľom tejto netradičnej, výtvarne avantgardnej výstavy, je predstaviť nielen autora, ale práve Tragédiu človeka, okolnosti jej vzniku a jej následný samostatný život ako diela. Projekt ho interpretuje v rôznych žánroch, zobrazeniach a materiáloch tak, aby ho čo najviac priblížil rôznym skupinám návštevníkov. K pätnástim obrazom Tragédie človeka vzniklo postupom času množstvo ilustrácií, z ktorých autori zostavili grafický materiál ako podklad. Súčasťou výstavy je aj projekcia jedného z diel súčasného autora Endre Koroncziho – 15 obrazov z Ploubuter parku, vytvorené priamo pre tento projekt.

Výstava v spolupráci s Múzeom mesta Brna o živote a diele významného architekta, maliara, sochára, scénografa a dizajnéra, okrem iného aj autora projektu sídliska Nová Dubnica.

Výstava známeho slovenského dokumentaristu a fotografa Tomáša Hulíka predstavuje súčasný stav kultúrneho a prírodného dedičstva v krajine, ako dedičstvo obdobia socializmu, ktoré nás poznačilo viac, než sme si schopní priznať.

Výstava, spojená s hubárskou poradňou pre verejnosť a odborným výkladom, prezentuje krásu a rozmanitosť čerstvých húb z územia Slovenska.

Slovenské národné múzeum si v tomto roku pripomína 150. výročie narodenia a 55 rokov od smrti pozoruhodnej osobnosti Michala Milana Harminca, ktorý počas svojho profesného života (1897 – 1951) zrealizoval vyše 300 obytných, sakrálnych, verejných a priemyselných budov na Slovensku, v Srbsku v Maďarsku, Rumunsku a na Ukrajine. Vo svojej tvorbe prešiel od eklekticizmu konca 19. storočia, cez secesiu, až po modernu a funkcionalizmus 20. storočia.

28. októbra 1918 bolo na slovenskom území rakúsko-uhorské monarchistické štátne zriadenie nahradené republikou s prívlastkom Československá. Štát Slovákov a Čechov však potreboval získať kontrolu nad územím krajiny. Problematické v tomto ohľade bolo Slovensko, ktoré nemalo stanovené hranice a vlády oboch nových maďarských republík sa ho nemienili vzdať. Pôsobenie ministra s plnou mocou pre správu Slovenska V. Šrobára sprevádzali problémy a Slovenská národná rada – najvyšší domáci politický orgán a druhé mocenské centrum – mala obmedzený vplyv.

Čepiec, kápka, főkötő – na našom území čelenkový či dienkový. Pokrývke hlavy vydatej ženy počas dlhodobého vývoja odevu patrilo významné miesto. Mala vlastné strihové riešenie, ktoré zohľadňovalo tvar účesu. Čepiec okrem ochrany a ozdoby hlavy nositeľky mal aj výraznú znakovosť, ktorá jednoznačne určovala postavenie ženy v štruktúre spoločnosti. Účes a celková úprava ženskej hlavy predstavovali najarchaickejšie a najkonzervatívnejšie prvky v ľudovom odeve, ktoré sa zachovali až do polovice 20. storočia.

Tvorba Rudolfa Sandala mladšieho patrí k najcennejším a najpočetnejším konvolútom v architektonickej zbierke Múzea města Brna. Jeho snímky sú považované za jedinečné doklady medzivojnovej československej architektúry a zároveň aj za ukážky vynikajúcej úrovne vtedajšej fotografickej dokumentácie. Súčasťou diela Rudolfa Sandala je aj približne osemdesiat fotografií ikonickej stavby svetovej klasickej moderny – brnenskej vily Tugendhat, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou zhotovil na zákazku architekta stavby Ludwiga Miese van der Rohe.

Výstava fotografií v SNM je zasadená do historického rámca udalostí od vzniku spoločnej prvej republiky až do súčasnosti nielen v našich krajinách, ale aj v kontexte najvýznamnejších svetových dejinných medzníkov.

Rozsahom a žánrovou pestrosťou tvorby bol Karol Plicka univerzálnou osobnosťou – zberateľ folklóru, fotograf – výtvarník, choreograf, muzikant, zbormajster, hudobný vedec, pedagóg, autor obrazových publikácií, filmový kameraman aj režisér – dokumentarista. Sám svoju činnosť zvykol hodnotiť ako „devätoro remesiel“, jednoducho – hudba a obraz vo všetkých formách ho sprevádzali po celý život. Všetko, čoho sa dotkol, poeticky povyšoval a menil na umelecké dielo. Vytvoril trvalé hodnoty nielen z pohľadu národného, ale aj európskeho a svetového kultúrno-umeleckého diania.

Výstava je určená všetkým záujemcom o poznatky z oblasti vedy, vesmíru, astronómie ako aj radosti z poznávania. Mapuje mnohé z najvýznamnejších astronomických objavov, ktoré vytvorili vedu, techniku a kultúru uplynulého storočia. Má interdisciplinárny a medzinárodný záber so snahou ukázať, že vedecký objav nie je len jednorazové úsilie, ale nepretržitý proces, ktorý trvá desaťročia, kým je plne pochopený.

Predpoludním zaujímavé aktivity a prednášky určené predovšetkým pre školy, v podvečer prírodovedné prednášky pre širokú verejnosť na zaujímavé a aktuálne témy.
Pred budovou múzea bude tiež stánok vedy a techniky.

Unikátna výstava modelov vytvorených pod dohľadom odborníkov, vedcov z PF Karlovej univerzity v Prahe. Živočíchy, ktorých modely je možné na výstave vidieť, majú v skutočnosti len nepatrnú veľkosť a mnohé sú takmer neviditeľné; modely prezentujú unikátne tvory v až 7 700-násobnom zväčšení.

Čerstvé huby vyskytujúce sa na území Slovenska prináša na výstavu aj verejnosť. Preto je výstava spojená s určovaním druhov húb a hubárskou poradňou.

Ústrednou témou 11. ročníka najväčšieho jednodňového festivalu-vedeckej show na Slovensku je „Made by Science“. Návštevníci uvidia, že veda a výskum priniesli množstvo užitočných aplikácií pre náš každodenný život; zároveň že objavovanie je často vzrušujúcou cestou nových objavov a vynálezov.

Výstava návštevníkov zavedie do obdobia starších štvrtohôr (pleistocénu). Štvrtohory sú najmladším obdobím v dejinách Zeme – začali pred 2,8 miliónmi rokov a trvajú dodnes. Pleistocén, ich staršia časť, bolo veľmi dynamické obdobie, keď sa na našej planéte periodicky striedali výrazne chladné, suché obdobia (ľadové doby) s teplými, vlhšími obdobiami (medziľadové doby). Klimatické zmeny mali vplyv aj na spoločenstvá rastlín a živočíchov, ktoré sa prispôsobili novej klíme alebo vyhynuli, či migrovali do priaznivejších oblastí.

Začiatok 20. storočia sa vyznačuje nebývalým nárastom civilizačných foriem. V oblasti životného štýlu sa do popredia dostávajú požiadavky hygieny a účelovosti. Nastáva obdobie zmien v myslení a celej koncepcii interiérovej tvorby. Nábytok prestáva byť architektúrou v malom, stáva sa „nástrojom bývania“ čo najúčelnejším a najprimeranejším vo vzťahu k interiéru. K výrazným osobnostiam nového smeru patrí Jan Vaněk (1891 – 1962).

Projekt Ekomerač, v podobe nadrozmerného samoobslužného modelu Zeme s priemerom 3,5 m, pripravila Slovenská agentúra životného prostredia. Vďaka nemu si môže jednotlivec či inštitúcia po zodpovedaní niekoľkých otázok vypočítať vlastnú ekologickú stopu. Ide o metódu, ktorá meria vplyv ľudských aktivít na planétu Zem. Ekologická stopa predstavuje celkové množstvo územia potrebného na zabezpečenie všetkého, čo spotrebovávame a tiež na zneškodnenie odpadu, ktorý pritom vytvárame. Čím väčšia stopa, tým väčší vplyv na prírodu.

Pre prvých maliarov v Kovačici bolo maľovanie záľubou. Nezaťažení poznatkami o maliarskom umení a remesle kopírovali najmä exotické výjavy z pohľadníc a fotografií. Neskôr prešli k reálnemu zobrazovaniu života a práce vo svojej dedine. Tento prechod súvisí s osobnosťou akademického maliara z Pančeva – Stojana Trumića, ktorý častejšie navštevoval Kovačicu a upozorňoval na hodnoty slovenského ľudového umenia a pôvodného maliarstva. Čistý, úprimný výtvarný prejav podmienený dedinským prostredím a slovenskou ľudovou tradíciou postupne menil svoju tvár.

Slovenské národné múzeum (SNM) spravuje poklady minulosti pre budúce generácie. Počas svojej existencie ich zhromaždilo viac ako 4 milióny. Výber z tých najzaujímavejších, ktoré do zbierok pribudli za posledných 15 rokov, bude verejnosti prístupný v sídelnej budove SNM na nábreží Dunaja v Bratislave.