Otváracie hodiny

Posledná aktualizácia: 31. 05. 2023

Cenník

Posledná aktualizácia: 05. 09. 2023

Udalosti zobraziť predchádzajúce

1. svetová vojna

17. 10. 2024   -   31. 1. 2025

K 110. výročiu začiatku prvej svetovej vojny pripravilo Záhorské múzeum v Skalici výstavu 1. svetová vojna. Vo výstavných priestoroch budú sprístupnené dve samostatné časti. Prvá, všeobecnejšia, bude venovaná prvej svetovej vojne na Záhorí, panely s textami budú doplnené zbierkovými predmetmi. Druhá časť pod názvom „Obrázky z balkánského bojiště“ je prevzatá zo susednej Moravy z Múzea Brněnska. Tvoria ju panely vychádzajúce z fotografií a informácií z denníka uherskobrodského rodáka, nadporučíka c. k armády Hynka Doležala, ktorý pôsobil na solúnskom fronte, z rokov 1914 - 1918.

Vlasta Peltznerová-Rothová – Poohliadnutie, Vladimír Morávek – Sochy a drevorezby

23. 8. 2024   -   11. 10. 2024

Vlasta Peltznerová-Rothová je citlivým pozorovateľom prírody, jej poézie a krásy. Príroda ju inšpiruje a hľadá v nej vnútornú podstatu a krásu prostredníctvom farby a formy. Jej obľúbené motívy sú stromy, kvety, vtáci... Do svojich obrazov vkladá pokoru, fantáziu, cit i príbeh. Ďalším tvorivým poľom umelkyne je voľná kresba, ktorú pre jej poetický, ilustratívny charakter využíva aj v knižných ilustráciách. Mnohotvárny výtvarný profil Vlasty Peltznerovej-Rothovej vhodne dokresľujú aj jej smalty a emaily.

Secesia zo zbierok Záhorského múzea a zberateľov

16. 5. 2024   -   18. 8. 2024

Múzeum prvý raz vystavuje po komplexnom reštaurovaní akad. sochárom Milanom Flajžíkom súbor 11 kusov nábytku navrhnutých architektom Dušanom Jurkovičom na prelome storočia pre dievčenské spálne penziónu Vesna v Brne, ktorého kúpu realizovalo v roku 2023 od súkromného zberateľa, historika umenia Jozefa Lenharta s podporou z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia. Záhorské múzeum tak výrazne prispelo v rámci svojho dlhodobého akvizičného plánu k dokumentácii zakladateľského obdobia múzea a jeho osobností, predovšetkým architekta Dušana Jurkoviča. Ide o stôl so štyrmi stoličkami, posteľ s charakteristickým výzdobným prvkom vo vejárovitom tvare roztvoreného štylizovaného holubičieho chvosta, jednokrídlovú skriňu, komodu, nočný stolík a malú lavicu.

Bohumil Bača – Premeny 2

15. 3. 2024   -   3. 5. 2024

Imperatívom v celom komplexe Bačovho kresbovo-maliarskeho diela je od počiatku figurálna koncepcia, v ktorej dešifruje nadčasové humanistické princípy harmónie citu a rozumu, vzájomného dialógu, ústretovej komunikácie na všetkých úrovniach. Mystérium človeka, jeho existenciálny či sociálny status, koexistencia v súkolí doby, spoločnosti, ale aj v intímnejšej sfére rodinných vzťahov – v súhrne konflikty a perspektívy života, tiež trvalý a zvučne rezonujúci okruh ekologickej problematiky aj prienik do sféry vesmírnych inšpirácií – to sú závažné a ťažiskové ideové kódy Bačovej imaginácie.

Modrotlač

13. 10. 2023   -   1. 3. 2024

Záhorské múzeum v Skalici sprístupňuje vo svojich priestoroch od 13. októbra 2023 výstavu Modrotlač, ktorá je venovaná histórii a produktom ľudovej modrotlače severného Záhoria a južnej Moravy.

Pozostáva z dvoch samostatných častí. Prvá s názvom Apolenka z modrotisku ponúka výstavu Galérie výtvarného umenia v Hodoníne z prelomu rokov 2020 – 2021 a je putovnou výstavou kurátorky Romany Košutkovej. Predstavuje jej knižku pre deti rovnakého názvu venovanú výrobe modrotlače spolu s ilustráciami Veroniky Vlkovej a Jana Šrámeka.

Druhá časť výstavy s názvom Modrotlač na Záhorí prezentuje históriu a produkciu modrotlačových dielní v tomto regióne. Osobitne predstavuje sobotištskú dielňu rodiny Richterovej a vybraté zbierkové predmety Záhorského múzea v Skalici.

Zobraziť celý archív

Záhorské múzeum v Skalici v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja vzniklo z iniciatívy MUDr. Pavla Blahu, ktorý v spolkovom dome, vybudovanom podľa projektu architekta Dušana Jurkoviča, sprístupnil v roku 1905 svoju zbierku umeleckých, ľudovoumeleckých a historických predmetov. Múzeum má štatút regionálnej zbierkotvornej, vedecko-výskumnej a kultúrno-výchovnej inštitúcie. Zabezpečuje komplexnú múzejnú dokumentáciu v okresoch Skalica, Senica a dokumentáciu etnických a kultúrnych vzťahov Záhoria so susednými regiónmi na celom jeho historickom území. Je dobudovaným a stabilizovaným pracoviskom so systematickou vedeckovýskumnou, akvizičnou, edičnou, dokumentačnou, prezentačnou, metodickou, kultúrno-spoločenskou a výchovno-vzdelávacou činnosťou. Má stabilizovaný tím pracovníkov a dobrovoľných spolupracovníkov, rozšírila sa sieť kontaktov s inštitúciami, orgánmi štátnej správy a samosprávy, školami a firmami.
Rieši vedecko-výskumné úlohy v oblasti archeológie, histórie, etnológie, dejín hudobnej kultúry a folklóru a buduje zbierkové fondy archeológie, staršej a novšej histórie, numizmatiky, etnológie, dejín hudobnej kultúry a folklóru, pohľadníc, fotodokumentácie, filmovej dokumentácie, rukopisov a muzeálnu knižnicu. Vydáva populárno-náučný časopis Záhorie, katalógy k výstavám a monografické publikácie, zborníky, propagačné materiály, drobné tlače. Usporiadava vedecké konferencie, odborné semináre,
prednášky a kultúrno-spoločenské podujatia.
V centrálnej budove sídla muzeálneho pracoviska, tzv. Mittákovskom dome vo výstavných priestoroch predstavuje muzeálne a výtvarné výstavy.

Stála expozícia Záhorského múzea

Pri príležitosti storočnice múzea bola v septembri 2005 v obnovených priestoroch otvorená nová stála expozícia Záhorského múzea.
Pôvodné priestory na poschodí, určené už od roku 1905 pre múzeum, koncipoval architekt Dušan Jurkovič ako ilúziu ľudového domu so sieňou a izbou, architektonicky dotvorenou vyrezávaným stredovým pilierom a bohato zdobeným stropom. Tieto boli ponechané bez podstatných zmien.
V prvej – vstupnej časti je umiestnená veľkoplošná mapa Záhoria a znaky 85 záhorských miest a obcí.
Druhá časť tzv. blahovská izba je venovaná zakladateľovi múzea Dr. Pavlovi Blahovi , kde je umiestnená aj Blahova pôvodná zbierka západoslovenských džbánkarských výrobkov z konca 17. až 19. storočia a kolekcia holíčskej fajansy i kameniny.
Ďalšia časť expozície začína priestorom, zariadeným ako salón sestier Jurkovičových, spolupracovníčok Dr. Pavla Blahu pri zriadení „skalického výšivkárskeho družstva“, v ktorom malo toto družstvo svoje sídlo od svojho vzniku v roku 1910 až do roku 1919.
Národopisnú časť uzatvára priestor venovaný špecifikám roľníckeho hospodárenia na Záhorí; tradíciám vinohradníctva v skalickom rajóne, poľnohospodárskej a domáckej výrobe, dokumentovanej výrobou konopného plátna, povrazov a oleja.
Archeologická časť sa venuje archeologickému výskumu na Záhorí a jeho výsledkom, je dokladom jednotlivých fáz osídlenia. Rozdelené sú do troch úsekov : Doba kameňa, Doba kovu a Na úsvite dejín.
Historická časť expozície podáva historický obraz Záhoria a jeho členenie na jednotlivé panstvá. Pozornosť je venovaná Skalici ako slobodnému kráľovskému mestu, pokračuje témou Habáni na Záhorí a Náboženský život s dokumentáciou reholí a pútnických miest v regióne.
Rozsiahlu tému predstavujú historické remeslá a cechy, podnikateľské aktivity šľachty na Záhorí, kde hlavná pozornosť je upriamená predovšetkým na Františka Lotrinského a Pálffyovcov, záverečnú časť tvorí priblíženie tlačiarenskej a družstevnej tradície, predovšetkým škarniclovsko-teslíkovskej tlačiarni a zakladateľovi prvého družstva Samuelovi Jurkovičovi zo Sobotišťa.
Časť expozície je venovaná osobnostiam mesta Skalica.