Vlasta Peltznerová-Rothová je citlivým pozorovateľom prírody, jej poézie a krásy. Príroda ju inšpiruje a hľadá v nej vnútornú podstatu a krásu prostredníctvom farby a formy. Jej obľúbené motívy sú stromy, kvety, vtáci... Do svojich obrazov vkladá pokoru, fantáziu, cit i príbeh. Ďalším tvorivým poľom umelkyne je voľná kresba, ktorú pre jej poetický, ilustratívny charakter využíva aj v knižných ilustráciách. Mnohotvárny výtvarný profil Vlasty Peltznerovej-Rothovej vhodne dokresľujú aj jej smalty a emaily.

Múzeum prvý raz vystavuje po komplexnom reštaurovaní akad. sochárom Milanom Flajžíkom súbor 11 kusov nábytku navrhnutých architektom Dušanom Jurkovičom na prelome storočia pre dievčenské spálne penziónu Vesna v Brne, ktorého kúpu realizovalo v roku 2023 od súkromného zberateľa, historika umenia Jozefa Lenharta s podporou z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia. Záhorské múzeum tak výrazne prispelo v rámci svojho dlhodobého akvizičného plánu k dokumentácii zakladateľského obdobia múzea a jeho osobností, predovšetkým architekta Dušana Jurkoviča. Ide o stôl so štyrmi stoličkami, posteľ s charakteristickým výzdobným prvkom vo vejárovitom tvare roztvoreného štylizovaného holubičieho chvosta, jednokrídlovú skriňu, komodu, nočný stolík a malú lavicu.

Imperatívom v celom komplexe Bačovho kresbovo-maliarskeho diela je od počiatku figurálna koncepcia, v ktorej dešifruje nadčasové humanistické princípy harmónie citu a rozumu, vzájomného dialógu, ústretovej komunikácie na všetkých úrovniach. Mystérium človeka, jeho existenciálny či sociálny status, koexistencia v súkolí doby, spoločnosti, ale aj v intímnejšej sfére rodinných vzťahov – v súhrne konflikty a perspektívy života, tiež trvalý a zvučne rezonujúci okruh ekologickej problematiky aj prienik do sféry vesmírnych inšpirácií – to sú závažné a ťažiskové ideové kódy Bačovej imaginácie.

Záhorské múzeum v Skalici sprístupňuje vo svojich priestoroch od 13. októbra 2023 výstavu Modrotlač, ktorá je venovaná histórii a produktom ľudovej modrotlače severného Záhoria a južnej Moravy.

Pozostáva z dvoch samostatných častí. Prvá s názvom Apolenka z modrotisku ponúka výstavu Galérie výtvarného umenia v Hodoníne z prelomu rokov 2020 – 2021 a je putovnou výstavou kurátorky Romany Košutkovej. Predstavuje jej knižku pre deti rovnakého názvu venovanú výrobe modrotlače spolu s ilustráciami Veroniky Vlkovej a Jana Šrámeka.

Druhá časť výstavy s názvom Modrotlač na Záhorí prezentuje históriu a produkciu modrotlačových dielní v tomto regióne. Osobitne predstavuje sobotištskú dielňu rodiny Richterovej a vybraté zbierkové predmety Záhorského múzea v Skalici.

Výstava je už druhou spoločnou prezentáciou dvoch skalických autoriek s žánrovo i názorovo rozdielnym umeleckým modulom práce, ktoré sa však stretávajú v príbuznej ideovej schéme i zacielení tvorby. Ťažisko ich reflexií vychádza z princípu nezáväznosti a intuitívnej motivácie, kde umenie je hrou.

K 110. výročiu začiatku prvej svetovej vojny pripravilo Záhorské múzeum v Skalici výstavu 1. svetová vojna. Vo výstavných priestoroch budú sprístupnené dve samostatné časti. Prvá, všeobecnejšia, bude venovaná prvej svetovej vojne na Záhorí, panely s textami budú doplnené zbierkovými predmetmi. Druhá časť pod názvom „Obrázky z balkánského bojiště“ je prevzatá zo susednej Moravy z Múzea Brněnska. Tvoria ju panely vychádzajúce z fotografií a informácií z denníka uherskobrodského rodáka, nadporučíka c. k armády Hynka Doležala, ktorý pôsobil na solúnskom fronte, z rokov 1914 - 1918.