Máte fotky k tomuto miestu? Pridajte ich.

Otváracie hodiny

Posledná aktualizácia: 15. 07. 2021

Cenník

Posledná aktualizácia: 15. 07. 2021

Rodinná vstupenka zahŕňa 2 dospelých a 4 deti do 15 rokov.

Udalosti zobraziť predchádzajúce

Karpatská kraslica 2022

17. 3. 2022   -   19. 6. 2022

Tohtoročná výstava prezentuje jedinečnú kolekciu kraslíc stáleho zbierkového fondu etnografického oddelenia Vihorlatského múzea v Humennom dokumentujúcu starobylú tradíciu zdobenia kraslíc v regióne horného Zemplína. Aktuálna výstava nebude mať súťažný charakter a bude sprístupnená bez vernisáže a účasti autorov kraslíc.

Akademický maliar Michal Čabala

1. 5. 2021   -   31. 12. 2021

Akademický maliar Michal Čabala sa narodil 4. februára 1941 v Čabinách (okres Medzilaborce). Po štúdiu odboru úžitkovej maľby v architektúre v Brne pôsobil ako výtvarník v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Štúdium maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod vedením profesorov Dezidera Millyho, Jána Mudrocha a Jána Matejku ukončil v roku 1969. Po absolutóriu pôsobil krátko ako asistent na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Trnave (1969 – 1970). Natrvalo sa usadil v Prešove, kde sa stal výraznou súčasťou umeleckého a kultúrneho života. Bol členom Zväzu výtvarných umelcov a členom prešovského výtvarného spolku KOPA. Od roku 1972 pôsobil v slobodnom povolaní. Zúčastňoval sa plenérov na Slovensku, v Poľsku a na Ukrajine.

Legendarium 2021

25. 6. 2021   -   12. 9. 2021 viac informácií

Múzejné expozície a výstavná sieň Oresta Dubaya v renesančnom kaštieli a expozícia ľudovej architektúry a bývania (skanzen) Vihorlatského múzea v Humennom sa opäť stávajú miestom na mape dobrodružstiev, poznávania a objavovania legiend Prešovského kraja. Účastníci letnej cestovateľskej hry Legendarium získavajú spolu so vstupným v pokladni Vihorlatského múzea (v kaštieli a v skanzene) Denník dobrodruha, prostredníctvom ktorého sa majú možnosť zapojiť do veľkého septembrového žrebovania o zaujímavé ceny. Zároveň počas návštevy múzea získavajú do denníka aj jednu z 36 súťažných pečiatok.

Oživené remeslá

11. 7. 2021   -   22. 8. 2021

Počas dvoch júlových a troch augustových nedieľ pozýva múzeum na stretnutie s remeslami, ktoré v skanzene prezentujú tradičné prírodné materiály. Drevo, koža, hlina, konope, slama, rohovina, vlna a neskôr i železo po stáročia utvárali priestor pre tradičné remeslá, akými boli rohovinárstvo, remenárstvo, kováčstvo a podkúvanie koní, tkanie plátna, plstenie, korytárstvo, hrnčiarstvo, spracovanie slamy pre výrobu strešnej krytiny a výroba tradičných drevených šindľov. Múzejný program podpory regionálnej ľudovej slovesnosti a tradičných remesiel ponúka širokej verejnosti ukážky deviatich tradičných remesiel, remeselných techník, nástrojov a výrobkov, ktorých výrobu si môžu návštevníci vyskúšať priamo v skanzene.

Milan Kuruc - Afrika

15. 5. 2021   -   31. 7. 2021

Fotografická on-line výstava humenského fotografa, cestovateľa a publicitu Milana Kuruca je úvodnou výstavou, ktorou Vihorlatské múzeum v Humennom otvára svoju aktuálnu výstavnú sezónu. Výstava je cestovateľským zážitkom i nevšedným objavným poznávaním troch afrických krajín −Botswany, Juhoafrickej republiky, Namíbie a Zimbabwe.

Zobraziť celý archív

Prehliadka expozície začína v objekte obytného trojpriestorového zrubového domu bez hospodárskej časti, pozostávajúci z izby, siene a komory. Bol postavený pred 1. svetovou vojnou v Klenovej a do skanzenu presťahovaný v roku 1977. Steny sú zhotovené z tesaných trámov, spojené v rohoch zrubením a omastené hlinou. Je to charakteristická usadlosť chudobného roľníka s pomerne skromným interiérom slúžiacim na základné pokrytie životných potrieb. Inventár pozostával iba z nevyhnutných kusov nábytku, ktorý bol zväčša sústredený v obytnej miestnosti.

Ďalší obytný hospodársky dom pochádza z Kalnej Roztoky a do areálu skanzenu bol presťahovaný v roku 1976. Je to pozdĺžna zrubová stavba o celkovej dĺžke 25,2 m, pozostávajúca z obývacej izby „chyži“, predsiene „sini“, komory, stodoly a maštale so slamenou strechou. Steny z bukových trámov sú osadené na kamennej podmurovke a omastené hlinou. Je to typická drevená stavba v uvedenom regióne z druhej polovice 18. storočia, pretrvávajúca na rôznych miestach v Nízkych Beskydoch a Bukovských vrchoch až do 50-tych rokov 20. storočia. Domček bol obývaný až do roku 1974. V obytnej miestnosti sa nachádza stôl, posteľ, lavice - šafárne, riad na varenie a textil. V komore je nainštalovaná výroba metiel z brezového prútia. V stodole je uložené poľnohospodárske náradie (voz, sane, pluh, plužňatá, mlynok na čistenie obilia, sečkáreň, cepy a hrable).
Pivnicu so sypancom z Ruskej Volovej presťahovali do múzea v roku 1976.

Objekt z Olšikova, priestorovým riešením podobný predchádzajúcemu domu, nemá stodolu a je krytý šindľom. V komore je nainštalovaná dielňa kolára s typickým inventárom (stojan a výrobu kolies, pílky, hoblíky, vrtáky, kružidlá a pod.) Objekt podľa signovania na mašternom tráme je novšieho dáta - 1921. Neďaleko od domu z Olšinkova je vybudovaný samostatný objekt pivnice s malým senníkom.

Objektom pochádzajúcim z obce Zemplínske Hámre je obytný hospodársky dom obdĺžnikového tvaru, dlhý 21,85 m, pozostávajúci z obytnej a hospodárskej časti. Objekt je osadený na kamennej podmurovke, steny drevené, z vnútornej a vonkajšej strany omastené hlinou, pokrytý šindľovou strechou. V komore a čiastočne v predsieni je nainštalovaná hrnčiarska dielňa s ukážkami hrnčiarskych výrobkov od majstra J. Halamku zo Sniny.

Dominantou každej obce bol kostol, vybudovaný spravidla na vyvýšenom mieste v teréne. Drevený kostolík z Novej Sedlice je medzi všetkými objektmi v skanzene je najstarší a do areálu skanzenu bol premiestnený v roku 1974 ako prvý. Nad vstupom do kostola je na drevenom tráme vyrytý dátum jeho postavenia, rok 1754. Pre našu oblasť je charakteristický trojpriestorový východokarpatský typ sakrálnej stavby so zrubovou konštrukciou. Trojpriestorovosť zvonku zdôrazňuje trojica veži nad centrálnymi priestormi s drevenými kupolami. Jeho jednoduchý vzhľad vzbudzoval dôveru, priťahoval veriacich vo chvíľach odpočinku po ťažkej týždennej práci. Kostolík mal vyjadrovať skutočnosť, že je sídlom Boha, ku ktorému s pokorou sa obracali nielen pastieri, ale aj drevorubači a roľníci, starci i mládež. Všetci tu hľadali porozumenie, lásku a šťastie. Dnes tento skvost ľudovej architektúry každoročne obdivujú tisíce návštevníkov múzea, a to nielen jeho vonkajší vzhľad, ale hlavne jeho zreštaurovaný ikonostas a oltár.