Vihorlatské múzeum v Humennom sprístupňuje pre širokú verejnosť vo svojich výstavných priestoroch Galerijnej siene Oresta Dubaya dňa 12. decembra 2022 výstavu súčasnej slovenskej kalendárovej tvorby a dobových vianočných a novoročných pohľadníc pod názvom Do nového roka... Vystavované kalendárové diela predstavujú výber najkrajších kalendárov vydaných pre rok 2022 a ocenených na 30. ročníku prestížnej celoslovenskej súťaže kalendárovej tvorby Slovenska O najkrajší kalendár Slovenska v marci 2022 v Banskej Bystrici. Kolekciu tvoria stolové a nástenné, viaclistové a jednolistové kalendáre prezentujúce kultúrne a prírodné bohatstvo a tradície Slovenska.

Tohtoročná výstava prezentuje jedinečnú kolekciu kraslíc stáleho zbierkového fondu etnografického oddelenia Vihorlatského múzea v Humennom dokumentujúcu starobylú tradíciu zdobenia kraslíc v regióne horného Zemplína. Aktuálna výstava nebude mať súťažný charakter a bude sprístupnená bez vernisáže a účasti autorov kraslíc.

Akademický maliar Michal Čabala sa narodil 4. februára 1941 v Čabinách (okres Medzilaborce). Po štúdiu odboru úžitkovej maľby v architektúre v Brne pôsobil ako výtvarník v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Štúdium maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod vedením profesorov Dezidera Millyho, Jána Mudrocha a Jána Matejku ukončil v roku 1969. Po absolutóriu pôsobil krátko ako asistent na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Trnave (1969 – 1970). Natrvalo sa usadil v Prešove, kde sa stal výraznou súčasťou umeleckého a kultúrneho života. Bol členom Zväzu výtvarných umelcov a členom prešovského výtvarného spolku KOPA. Od roku 1972 pôsobil v slobodnom povolaní. Zúčastňoval sa plenérov na Slovensku, v Poľsku a na Ukrajine.

Múzejné expozície a výstavná sieň Oresta Dubaya v renesančnom kaštieli a expozícia ľudovej architektúry a bývania (skanzen) Vihorlatského múzea v Humennom sa opäť stávajú miestom na mape dobrodružstiev, poznávania a objavovania legiend Prešovského kraja. Účastníci letnej cestovateľskej hry Legendarium získavajú spolu so vstupným v pokladni Vihorlatského múzea (v kaštieli a v skanzene) Denník dobrodruha, prostredníctvom ktorého sa majú možnosť zapojiť do veľkého septembrového žrebovania o zaujímavé ceny. Zároveň počas návštevy múzea získavajú do denníka aj jednu z 36 súťažných pečiatok.

Počas dvoch júlových a troch augustových nedieľ pozýva múzeum na stretnutie s remeslami, ktoré v skanzene prezentujú tradičné prírodné materiály. Drevo, koža, hlina, konope, slama, rohovina, vlna a neskôr i železo po stáročia utvárali priestor pre tradičné remeslá, akými boli rohovinárstvo, remenárstvo, kováčstvo a podkúvanie koní, tkanie plátna, plstenie, korytárstvo, hrnčiarstvo, spracovanie slamy pre výrobu strešnej krytiny a výroba tradičných drevených šindľov. Múzejný program podpory regionálnej ľudovej slovesnosti a tradičných remesiel ponúka širokej verejnosti ukážky deviatich tradičných remesiel, remeselných techník, nástrojov a výrobkov, ktorých výrobu si môžu návštevníci vyskúšať priamo v skanzene.