Slovenskýcestovateľ

Vlasta Peltznerová-Rothová je citlivým pozorovateľom prírody, jej poézie a krásy. Príroda ju inšpiruje a hľadá v nej vnútornú podstatu a krásu prostredníctvom farby a formy. Jej obľúbené motívy sú stromy, kvety, vtáci... Do svojich obrazov vkladá pokoru, fantáziu, cit i príbeh. Ďalším tvorivým poľom umelkyne je voľná kresba, ktorú pre jej poetický, ilustratívny charakter využíva aj v knižných ilustráciách. Mnohotvárny výtvarný profil Vlasty Peltznerovej-Rothovej vhodne dokresľujú aj jej smalty a emaily.

Múzeum prvý raz vystavuje po komplexnom reštaurovaní akad. sochárom Milanom Flajžíkom súbor 11 kusov nábytku navrhnutých architektom Dušanom Jurkovičom na prelome storočia pre dievčenské spálne penziónu Vesna v Brne, ktorého kúpu realizovalo v roku 2023 od súkromného zberateľa, historika umenia Jozefa Lenharta s podporou z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia. Záhorské múzeum tak výrazne prispelo v rámci svojho dlhodobého akvizičného plánu k dokumentácii zakladateľského obdobia múzea a jeho osobností, predovšetkým architekta Dušana Jurkoviča. Ide o stôl so štyrmi stoličkami, posteľ s charakteristickým výzdobným prvkom vo vejárovitom tvare roztvoreného štylizovaného holubičieho chvosta, jednokrídlovú skriňu, komodu, nočný stolík a malú lavicu.

Imperatívom v celom komplexe Bačovho kresbovo-maliarskeho diela je od počiatku figurálna koncepcia, v ktorej dešifruje nadčasové humanistické princípy harmónie citu a rozumu, vzájomného dialógu, ústretovej komunikácie na všetkých úrovniach. Mystérium človeka, jeho existenciálny či sociálny status, koexistencia v súkolí doby, spoločnosti, ale aj v intímnejšej sfére rodinných vzťahov – v súhrne konflikty a perspektívy života, tiež trvalý a zvučne rezonujúci okruh ekologickej problematiky aj prienik do sféry vesmírnych inšpirácií – to sú závažné a ťažiskové ideové kódy Bačovej imaginácie.

Záhorské múzeum v Skalici sprístupňuje vo svojich priestoroch od 13. októbra 2023 výstavu Modrotlač, ktorá je venovaná histórii a produktom ľudovej modrotlače severného Záhoria a južnej Moravy.

Pozostáva z dvoch samostatných častí. Prvá s názvom Apolenka z modrotisku ponúka výstavu Galérie výtvarného umenia v Hodoníne z prelomu rokov 2020 – 2021 a je putovnou výstavou kurátorky Romany Košutkovej. Predstavuje jej knižku pre deti rovnakého názvu venovanú výrobe modrotlače spolu s ilustráciami Veroniky Vlkovej a Jana Šrámeka.

Druhá časť výstavy s názvom Modrotlač na Záhorí prezentuje históriu a produkciu modrotlačových dielní v tomto regióne. Osobitne predstavuje sobotištskú dielňu rodiny Richterovej a vybraté zbierkové predmety Záhorského múzea v Skalici.

Výstava je už druhou spoločnou prezentáciou dvoch skalických autoriek s žánrovo i názorovo rozdielnym umeleckým modulom práce, ktoré sa však stretávajú v príbuznej ideovej schéme i zacielení tvorby. Ťažisko ich reflexií vychádza z princípu nezáväznosti a intuitívnej motivácie, kde umenie je hrou.

V Záhorskom múzeu v Skalici sa predstaví Rasťo Andris obrazmi s využitím techniky kombinácie olejových a akrylových farieb a viacerými vlastnoručne vyrobenými hudobnými nástrojmi.

Výstava ponúka ojedinelý pohľad na roľnícku históriu Záhoria a ďalších regiónov bývalej rakúsko-uhorskej monarchie v období svetových vojen. Zameriava sa na dedinčanov a aktivistov, ktorí sa snažili roľníkom priznať právo na sebaurčenie rôznymi cestami od konca 1. svetovej vojny cez 2. svetovú vojnu. Niektorí z nich sa uchýlili k odvetnému násiliu, ako sedliaci v predchádzajúcich revolúciách v minulých storočiach. Ďalší navrhovali nové formy sebaurčenia, samosprávy a viedli roľnícke politické hnutia, ktoré dramaticky expandovali po roku 1918. Mnohými z týchto udalostí sa ako zelená niť tiahlo tieňové vojenské hnutie desiatok stoviek sedliackych dezertérov, ktorí sa objavovali ku koncu 1. svetovej vojny naprieč slovanskými územiami Rakúsko-Uhorska.

Výstava približuje rodinné zvyky späté s tromi kľúčovými momentmi v živote človeka: narodenie, svadba a pohreb. Vzťahujú sa k vidieckemu obyvateľstvu, ktorého prevažným zamestnaním bolo roľníctvo, z časového hľadiska ide o rozpätie 2. polovice 19. storočia – 1. polovice 20. storočia. Rôznorodosť rodinných obyčají ilustrujú bohatý zbierkový fond a archív Záhorského múzea v Skalici, doplnený fotografiami z archívov pamäťových a kultúrnych inštitúcií a súkromných osôb z oblasti Záhoria a Myjavy z konca 19. storočia – 70. rokov 20. storočia.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia MUDr. Pavel Blaho spolu s ThDr. Ľudovítom Okánikom intenzívne spolupracovali s mnohými moravskými dejateľmi a maliarmi pri organizácii výstav, vzniku spolkov a v národom kultúrnom dianí na oboch brehoch rieky Moravy. Najvýraznejším dokladom vzájomnej spolupráce je budova Spolkového domu (v súčasnosti Domu kultúry) v Skalici, ktorú dal MUDr. Blaho postaviť podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča v roku 1905. Nástenné maľby v centrálnej divadelnej dvorane realizoval Antoš Frolka podľa prác Jožu Uprku.

Hlavným cieľom súťaže je nadobúdanie vedomostí, rozvíjanie zručností a umelecko-odborný rast jednotlivcov a kolektívov prostredníctvom poznávania, realizácie a prezentácie umeleckej tvorby v oblasti amatérskej fotografickej tvorby. Súťaž je určená deťom, mládeži a dospelým, nie je tematicky zameraná, ani vymedzená a koná sa každý rok.

Na výstave sa návštevníci môžu oboznámiť s dávno vyhynutými rastlinami vo forme fosílií, napríklad s obrovskými plavúňmi a prasličkami, ktoré rástli v prvohorách. Je vhodnou metodickou pomôckou pre žiakov základných, stredných a vysokých škôl. Vystavované exponáty sú dôkazom premeny a prispôsobovania sa rastlín v procese evolúcie na našej planéte, ktorá neustále prebieha aj v súčasnom období.

Maľba sa pre akademického maliara Pavla Michaliča stala, ako sám hovorí: „základným vyjadrovacím prostriedkom (médiom) zobrazenia imaginárnych, abstrahovaných predstáv s nádychom vizuálnej štylizácie znaku, šifrujúceho určitý význam, ktorého interpretácia nemusí úplne podliehať verifikácii.“

Výstava okrem ilustrácií knihy, ktoré sú súčasťou grafickej tvorby autora, bude prezentovať výber z jeho tvorby v oblasti kresby, grafiky a maľby.

Eduard Timko, grafik, dizajnér a fotograf sa narodil 18. augusta 1969 v Skalici. Po štúdiu na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave, odbor grafika, pracoval do roku 1993 v spoločnosti Grafobal ako grafický dizajnér. Od roku 1993 vlastní súkromnú firmu Ateliér EDO, s. r. o., v ktorej sa venuje tvorbe reklamy, dizajnu, reklamnej, umeleckej a reportážnej fotografii a ktorá získala viacero ocenení. Fotografiou sa zaoberá od svojich desiatich rokov. Vo voľnej tvorbe vyjadruje obdiv prírode, krajine a jej obyvateľom, za fotografiami cestuje po svete

Keramikár Peter Pollák po ukončení štúdia na umeleckopriemyselnej škole v Uherskom Hradišti u prof. Jiřího Vacha a Vladimíra Groša pracuje od roku 1984 ako keramik. Od roku 1992 spolu s manželkou vlastní a vedie firmu zameranú najmä na výrobu výrobkov v barokovo-rokovovom štýle starej holíčskej fajansy. Ďalším smerom v tvorbe je výroba dekoratívnych keramických motýľov. Autor sa venuje i voľnej tvorbe, kde vytvára rôzne objekty, mozaiky, figúrky. Fotoaparátom zachytáva krajinu a jej detaily spracováva na kresby.

Ambíciou tejto výstavy je prostredníctvom hravosti a kreativity nenásilne priblížiť detskému návštevníkovi nielen zaujímavosti zo sveta technického spracovania animovaných filmov, ale zoznámiť sa aj s tými málo známymi, nekonečne trpezlivými ľuďmi – animátormi, ktorí hrdinom z animovaných filmov vdychujú život.

Výstava mapuje lokálne formy sviatočného a obradového mužského a ženského odevu, vychádzajúc z historického vývoja Záhoria rozdeleného na panstvá. Prostredníctvom kompletných odevov inštalovaných na figurínach, jednotlivých súčiastok, textov a obrazového materiálu oboznámi návštevníka s podobami skalického, holíčskeho, šaštínskeho, senického, jablonického, moravskosvätojánskeho, malackého a plaveckého ľudového odevu v minulosti.

Výstava prináša množstvo zaujímavých informácií o histórii i súčasnosti TJ Sokol a tvoria ju panely s textami a fotografiami, ktoré doplnia trojrozmerné exponáty súvisiace s činnosťou TJ Sokol v Skalici; sokolská zástava z roku 1938, sokolské uniformy, cvičebné oblečenia, odznaky, propagačné predmety sokolskej myšlienky, sokolských zletov, množstvo fotografií, plagátov a dokumentácie.

Autorka na slovenskú výtvarnú scénu vstúpila v 80. rokoch 20. storočia po ukončení absolutória na Pedagogickej fakulte v Nitre /1987/, kde študovala maľbu pod vedením doc. akad. mal. Ľudovíta Jelenáka, v odbore tvarovania ju viedol akad. soch. Milan Marciňa. Jej prvé samostatné diela v médiu užitého umenia, najmä v keramike boli poznačené štúdiom grafického školenia, ktoré absolvovala na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave pod vedením akad. mal. Jána Ondrisku.

Záhorské múzeum v Skalici pripravilo na letnú turistickú sezónu sviežu a širokou diváckou obcou kladne akceptovanú výstavu, tematizujúcu krajinu, prírodu a naturálny svet vôbec. Je usporiadaná k životnému jubileu maliara a člena Umeleckej besedy slovenskej, pedagóga ZUŠ Senica, fotografa a kurátora Galérie ZUŠ Senica, dlhoročného zapáleného aktivistu výtvarnej kultúry Štefana Ortha st. (1943 Gajary).

Prihlásení autori súťažia so svojimi fotografickými prácami v troch základných skupinách: v skupine autorov do 16 rokov, v skupine autorov od 16 do 21 rokov a v skupine dospelých autorov – nad 21 rokov, pričom v každej skupine sa súťaží v kategórii: čiernobiela fotografia, farebná fotografia a multimediálna prezentácia fotografií bez rozlíšenia veku.

Maliarsku tvorbu Jozefa Chrenu charakterizuje hlavne rýchla, vcelku realistická škvrnová impresívna maľba poväčšine špachtľou, popri olejomaľbe najčastejšie rýchlo schnúcimi akrylovými farbami. Okrem dynamickej maľby, najmä krajinárskej, sa Jozef Chrena venuje aj kresbe najmä rudkou a potom aj monumentálnejšej maliarskej výzdobe interiérov stavieb v rodnom Moravskom Svätom Jáne.

Výstava mapuje lokálne formy sviatočného a obradového mužského a ženského odevu, vychádzajúc z historického vývoja Záhoria rozdeleného na panstvá. Prostredníctvom kompletných odevov inštalovaných na figurínach, jednotlivých súčiastok, textov a obrazového materiálu oboznámi návštevníka s podobami skalického, holíčskeho, šaštínskeho, senického, jablonického, moravskosvätojánskeho, malackého a plaveckého ľudového odevu v minulosti.

Záhorské múzeum v Skalici v spolupráci s Divadelným ústavom Bratislava prinášajú návštevníkom panelové výstavy venované dvom významným osobnostiam divadelného sveta, pôvodom zo Záhoria.

Výstava pozostáva z panelovej časti, u Miroslava Syllu doplnenej obrazmi a dokumentáciou jeho činnosti, u Jána Blahu výberom z obľúbených vyrezávaných reliéfov, ukážkami náradia, návrhmi rôznych zariadení i niekoľkými jeho výrobkami.

Poslaním krajskej súťaže a výstavy je vytvoriť podmienky pre zhodnotenie, konfrontáciu výsledkov súčasnej tvorby amatérskych fotografov v Trnavskom kraji. Verejnou prezentáciou súťažných prác na výstavách motivovať záujem širokej verejnosti o fotografie rôzneho regionálneho pôvodu, tematického, žánrového zamerania, formálneho a technického spracovania, a tak prispieť k rozvoju amatérskej fotografie na Slovensku.

Výstava bude prezentovať výber z autorovej tvorby venovanej predovšetkým detskému publiku.

Nosná časť výstavy Divadelná tvár Ľudovíta Štúra, ktorá bola inštalovaná v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave bude doplnená novými výstavnými panelmi a pod zmeneným názvom prináša pohľad na najznámejších národných dejateľov.

Výstava je venovaná 150. výročiu narodenia lekára, politika, hospodárskeho a kultúrneho činiteľa, zakladateľa skalického múzea MUDr. Pavla Blahu, ktorý mal ku kultúrnemu dianiu a umelcom blízkej Moravy úprimný vzťah. S mnohými maliarmi ho spájali priateľské kontakty, predovšetkým však regionálna i myšlienková spriaznenosť.

Výstava tradičného folklóru na území Slovenska.

Na koncerte vystúpi slovenská kapela Funny Fellows, ktorá vznikla v roku 1993. Základnú formáciu tvorí kvarteto erudovaných muzikantov s lídrom Romanom Féderom, ktorý je zároveň spevákom i moderátorom. Majú za sebou nahraté úspešné albumy, napr. Spievanie vo vani (1998), U veselého chlapíka (2001), Jaj Zuzka, Zuzička (2009), ale najmä celý rad koncertných vystúpení na festivaloch a rôznych spoločenských podujatiach.

História mesta Skalica zachytená pohľadom objektívu v rokoch 1950 - 1980.