Výstava predstaví návštevníkom nielen históriu a osobnosti medovnikárstva, ale aj unikátnu medovnikársku dielňu Lefterovcov, jednej z posledných košických medovnikárskych rodín, ktorá spolupracovala s ďalšou významnou medovnikárskou rodinou Novellyovcov. Výstava je zároveň venovaná genéze a vývoju medovnikárskych foriem a medovníkov, ktoré v priebehu stáročí podliehali rôznym módnym trendom. Výstava prezentuje drevené historické formy z 18. a 19. storočia, plechové formy zo zbierok Východoslovenského múzea.

Výstava predstavuje výtvarné práce Mgr. Astridy Kissovej a Mgr. art. Viktórie Zatrochovej. Autorky patria do mladej generácie súčasnej výtvarnej scény. Spoločným menovateľom je expresívny výtvarný jazyk, časté použitie tmavých tónov a tém skúmajúcich hlbšie, často až temné zákutia bytia. Rozličnosť prác sa prejavuje najmä v použití výrazových prostriedkov, odlišnosti tém a východísk.

Výstava približujúca dejiny krajčírov a obchodníkov s textilom v Košiciach v období od 16. storočia do začiatku 20. storočia prostredníctvom rukopisov, dobovej tlače, fotografií a trojrozmerného materiálu - cechová truhlica, pečatidlá, zvolávacia tabuľka, šijací stroj, krajčírske pomôcky, ukážky pánskeho a dámskeho odevu. Unikátmi na pripravovanej výstave sú: drevený vývesný štít krajčírov zo 16. storočia, zoznam majstrovského obeda zo 17. storočia, rukopisná kniha predpisov a nákresov k vyhotoveniu majstrovských kusov pre košický krajčírsky cech z roku 1695.

Výstava Múzea SNM Bábkarských kultúr a hračiek, Hrad Modrý Kameň Rozprávkový svet sa predstaví v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava približuje bábkarstvo so svojím svojbytným prejavom umelcov slovenskej moderny a ich tvorbu pre inštitucionálne bábkové scény. Výstava napriek orientácií predovšetkým na laickú a detskú verejnosť približuje aj dôležité historické skutočnosti vzniku a vývoja profesionálnych tzv. kamenných bábkových divadiel na Slovensku a prezentuje tvorbu týchto divadiel. Výstava potrvá do 24. januára 2018.

Výstava prezentujúca výrobky muránskej kameninovej manufaktúry zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Múzea Muráň, Múzea vo Svätom Antone, Východoslovenského múzea v Košiciach a predmety súkromných osôb.

Výstava prezentuje výsledky výskumu zameraného na vplyv rozvinutého priemyslu na život v meste a zachovanie priemyselného dedičstva.

Mnohí zo súčasných obyvateľov Rožňavy a okolia, ich príbuzní, známi, pracovali, či žili na Rožňava Bani. Závod Železorudné bane Rožňava patril v 80. rokoch s počtom okolo 1 200 pracovníkov k najväčším zamestnávateľom v regióne. Práca na Bani sa tak priamo či nepriamo dotýkala takmer všetkých obyvateľov mesta a blízkeho okolia.