Kysucké múzeum pripravilo pre všetkých milovníkov úžitkového umenia, jemnosti a pôvabu výstavu porcelánu Krehká krása, ktorá sa koná v Kaštieli Radoľa od 8. 5 – 18. 9. 2022.

Vystavené kúsky pochádzajú z obdobia prvej polovice 19. až druhej polovice 20. storočia.

Mušle neodmysliteľne patria k letu, moru a dovolenke. Zbierame ich na plážach, lovíme pod vodou a za tie najkrajšie sme ochotní zaplatiť nemalé peniaze.Autorom výstavy je súkromný zberateľ Milan Berešík z Veľkej Lehôtky pri Prievidzi, ktorý sa už viac než štvrťstoročie venuje zberaniu mušlí. Má ich niekoľko tisíc kusov a zhruba tisíc rôznych druhov. V jeho zbierke sú rôzne exponáty, ktoré sú jedinečné či už svojou krásou (ako je ulita rodu Epithonium, ktorú kedysi za 15-tisíc toliarov kúpila aj Mária Terézia pre viedenské múzeu), jedovatosťou (mušľa druhu Conux textile) či úctyhodnými rozmermi. Na výstave budú môcť návštevníci obdivovať ulity a lastúry mäkkýšov tropických morí a oceánov, hlavne Indického oceánu a Tichého oceánu a tiež z oblasti Karibského mora.

Hovorí sa, že fantázii sa medze nekladú, je to, čo má v sebe každý človek ukryté. Veď život bez fantázie a tvorivosti by bol priveľmi nudný. Aj na Kysuciach máme miesta a ľudí, ktorí majú talent a radi tvoria, kreslia, šijú, prerábajú, kombinujú, inovujú, recyklujú.

Jarné obdobie je neodmysliteľne späté s Veľkou nocou. Naši predkovia nám zanechali množstvo krásnych zvykov, ktoré robia tieto sviatky jedinečné a krásne aj v súčasnosti, preto Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, v spolupráci s hlavným cezhraničným partnerom Jablunkovským centrom kultúry a informácií, pripravilo 20. marca 2022 v Kaštieľa Radoľa vernisáž výstavy Oživené tradície bez hraníc spojenú s kultúrnym programom.

Výstava poodhalí svet starých počítačov, hracích konzol, mobilov a multimédií.

Úprava a pokrývka hlavy kedysi poukazovala na stav aj sociálne zaradenie človeka. Podľa čepca alebo zdobenia šatky, ktorú mala žena na hlave, bolo na prvý pohľad jasné či je chudobná, alebo bohatá. A taktiež jej okolie okamžite vedelo, že ide o vydatú ženu. Slobodné totiž čepce nenosili. Nosiť čepiec nebolo výsadou, ale povinnosťou.

Hrnčiarstvo predstavuje bohatú časť výtvarnej kultúry nášho ľudu, svedčí o jeho výtvarných tradíciách, tvorivom úsilí, nadaní a vkuse. Na Slovensku bolo jedným z najrozšírenejších remesiel od obdobia stredoveku zhruba do polovice 20. storočia. Väčšina výrobkov mala špecifické krajové a lokálne znaky v tvare výrobkov alebo ich dekóre. Medzi takúto špecifickú keramiku môžeme zaradiť aj keramiku z Oravy, resp. z Trstenej.