Tie diela, ktoré sú práve teraz vystavené v galérii NBS– Múzeum mincí a medailí Kremnica nazbierali Miloš Kopták, Mária Rojko a Ida Želinská z galérie ilustrácie — TOTO! je galéria za viac než desať rokov. Niektoré z nich získali ľahko– jednoducho poznali tých, čo ich vytvorili. Alebo ich de. A iné, e sa hľadali dlho. Hodiny za počítačom pri prehľadávaní búrz, aukcií. Hodiny na burzách, v ankvariátoch a starinárstvach. Niektoré priniesli ľudia priamo do galérie. A k niektorým sa dostali efektom „snehovej gule“. Nabaľovaním informácií, spájaním kontaktov. Keby e papierové obrazy nepozbierali, asi by sa mnohé z nich strali v čase. Pretože ilustrácia je krehké médium. Ľahko sa znehodno, zničí. Stačí ju pokrčiť, alebo nechať dlho na svetle. Keď sa zle uskladní, navlhne, farby zmiznú.

Kultúrne centrum Akropola Kremnica už po druhý krát pripravuje podujatie NOCTURNO, ktoré sa uskutoční 30. júla v Zechenterovej záhrade v malebnom meste Kremnica. Obklopení kremnickými vrchmi sa aj tento rok, v predposlednú júlovú noc ponoríme do čarovného sveta, v ktorom bude mať hlavnú úlohu svetlo.
Názov NOCTURNO pochádza zo slova ,,nokturno“ čo v preklade znamená nočná hudba alebo inštrumentálna skladba hraná vonku, napríklad ako serenáda. Noc počas NOCTURNA by mala byť tiež akousi skladbou, krásnou hudbou vizuálneho umenia. 30.júl sa totiž bude niesť v duchu svetelných projekcií a inštalácií, v bývalej botanickej záhrade, ktorú pri svojom dome vybudoval spisovateľ Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský.

Kamene majú fascinujúcu vnútornú dynamiku. Sú symbolom hĺbky geologického času, je v nich „zamrznutý“ pohyb zemských hlbín a niekedy pochádzajú z iných hviezd. Kamene na brehu rieky alebo mora. Ich štruktúry a tvary, ktoré podnecujú predstavivosť. Mnoho výtvarníkov v nich nachádza materiál a východisko pre svoje diela.

Výstavnú sezónu v roku 2022 zahajuje NBS - Múzeum mincí a medailí vo svojich galerijných priestoroch výstavou minuloročného jubilanta akad. maliara Viliama Pirchalu, roky spojeného s Kremnicou. Autor patrí medzi významných umelcov generácie nadväzujúcej na predstaviteľov slovenskej výtvarnej moderny (Galanda, Fulla, Bazovský) a skupiny Galandovcov, inšpirovaných kultúrnym dedičstvom. V celej svojej tvorivej práci uplatňuje a rozvíja princípy fantazijného realizmu. Vlastným spôsobom interpretuje a transformuje svoje osobné prežívanie. Skúma a reflektuje svet, vzťahy človeka a krajiny, muža a ženy, a vkladá do nich túžby, predstavy, pocity, vnemy.

Na výstave majú návštevníci možnosť nahliadnuť aj na útržky z autorových skicárov, ktoré si viedol prevažne po svojich cestách po Francúzsku. Do nich vlepoval autentické materiály z daných miest, ktoré navštívil. Či sú to návštevy výstav, kresbové poznámky, či rôzne texty denníkového charakteru.

Juhaniak hľadá možnosti nových rozmerov a posunov koláže z plochy do priestoru prostredníctvom prezentácie až k objektom i cez slovné hry v názvoch niektorých diel. Úlohou expozície je tak aj reflektovať a vizuálne priblížiť časové a procesuálne kritérium vzniku samotných výtvarných prác.