Do 17 .storočia bola stolička symbolom spoločenského postavenia a ukážkou moci jej vlastníka. Po zmene spoločenských pomerov si začali majetnejší ľudia pri usporadúvaní zábav, ale aj trávení voľného času nárokovať väčšie pohodlie, s čím súvisel príchod módy nábytku pre každého. Vďaka častejšiemu zapájaniu sa žien do spoločenskej konverzácie vzniklo kreslo. Pohovky sa objavovali už na začiatku 18. storočia a v každej meštianskej či šľachtickej domácnosti mali nezastupiteľné miesto. Sedací nábytok tak plnil praktickú, ale aj estetickú funkciu, pretože práve rôznorodosť materiálov a technického prevedenia im dodávala množstvo možností.

Predstavenie magického obdobia roka prostredníctvom hmotnej a duchovnej kultúry ľudu.

2023 je rokom 200. výročia narodenia svetoznámeho maďarského básnika slovenského pôvodu, revolucionára Sándora Petőfiho. Vďaka tomu tento rok je bohatý na programy, výstavy a iné kultúrne aktivity viažuce sa k básnikovi. Keďže Petőfi precestoval vtedajšie Uhorsko, sotva sa nájde také miesto, ku ktorému sa neviaže nejaká spomienka na básnika.

Účastníci 35. ročníka zastupujú rôzne generácie umelcov reprezentujúcich rozličné prístupy v spracovávaní vizuálnych vnemov a v používaní keramiky ako umeleckého média. Tu vytvorené diela teda preukazujú značnú rôznorodosť. Zastúpené sú keramické objekty, skladačky, sochy vytvorené asamblážou (použitím viacerých materiálov a predmetov), ale aj inštalácie. Tak ako vždy, aj teraz je ich neoddeliteľnou zložkou génius loci kalinovského závodu a jeho prostredia.

Cieľom výstavy Ohlasy secesie v Novohrade II. je ukázať návštevníkom kolekciu secesných predmetov z prelomu 19. a 20. storočia, ktoré sa podarilo zachovať v zbierkach NMG. Aktuálna výstava nadväzuje na úspešnú výstavu z roku 2008 venovanú obdobiu secesie, doplnenú o nové predmety, ktoré NMG nadobudlo počas 15 rokov od jej konania. Lučenec predstavoval na prelome storočí mesto s veľkým potenciálom, ktoré zažívalo rozmach v oblasti hospodárskej, priemyselnej, ale aj kultúrnej či spoločenskej.

Výstava v Novohradskom múzeu a galérii predstaví prierez tvorby Dušana Krnáča v rôznych výtvarných polohách. Jeho hlavným konceptom je ANTICOMICS, čo sú fragmenty fiktívneho nekonečného komiksu, ako ideový a vizuálny metakoncept. Tvoria ho tri vzájomne previazané, relatívne autonómne koncepty: anticomics, minimalcomics a totalcomics.

Jeho pohľad na život aj vnímanie spoločenských aj medziľudských vzťahov značne ovplyvnil fakt, že vyrástol v prostredí malého mesta na južnom Slovensku – v Lučenci. Jednak jeho slovensko-maďarský pôvod a tiež prostredie, v ktorom žili spolu viaceré jazykové a etnické skupiny, v ňom vyvinul schopnosť vnímať ich rôzne pohľady s pochopením.

Od histórie po súčasnosť chovu a hospodárskeho využitia najdôležitejšieho hmyzu na zemi.