Novohradské múzeum a galéria v Lučenci od roku 1983 pravidelne usporadúva medzinárodnú súťažnú prehliadku súčasnej akvarelovej tvorby Trienále akvarelu. Je to jediné podujatie na Slovensku, ktoré sa zameriava na súčasnú akvarelovú tvorbudomácich a zahraničných umelcov. Podujatie nadväzuje na tradície akvarelovej tvorbyautorov, ktorí žili a tvorili na území Novohradu. Jej cieľom je oboznámiť verejnosť s aktuálnymi trendmi a výsledkami v tejto výtvarnej technike a zároveň podnetne pôsobiť na vzbudenie záujmu o akvarelovú maľbu u súčasných autorov.

Bacskai patrí medzi najvýznamnejších umelcov nielen regiónu Novohrad ale aj v širšom okolí. Výstavu sme pripravili pri príležitosti 90. výročia narodenia umelca a 45. výročia úmrtia. Béla sa narodil 26.júla1935 v Prši. Ako mladý pracoval vo fiľakovskom Kovosmalte, kde sa vyučil za kovomodelára a kovolejára, no pri tom sa už prejavilo jeho výtvarné nadanie. Preto začal navštevovať v Lučenci ateliér Júliusa Szabóa, ktorý ho pripravil na prijatie na Vysokú školu výtvarných umení. Školu skončil r.1961 na oddelení monumentálnej maľby u profesora Matejku. Po skončení, na rozdiel od svojich ročníkových kolegov, ktorí uprednostňovali pobyt v hlavnom meste, vrátil sa do rodnej krajiny, Novohradu a Gemera.

Pop up výstava: Kalvínsky kostol- sakrálny priestor či výstavná sieň? Príbeh kalvínskeho kostola a jeho účelov, objav zvyškov pôvodného kostola, hrobiek a miesta nálezu Lučenského zlatého pokladu v podzemí kostola.

V minulosti ľudia pravdepodobne videli v písmenách abecedy obraz dokonalosti, tajomnú sústavu znakov, prostredníctvom ktorých je možné zostavovať slová a formulky, a tak vzývať bohov a zaklínať moc temných síl. Dôkazom prepojenia písmen s mystickým svetom sú napr. runy- pôvodne magické, kultové znaky na predmetoch, používaných v škandinávskych krajinách. Abeceda chápaná ako ornament sa stala v písmomaliarskej tradícii súčasťou renesančných vzorníkov, ktoré prinášali predlohy k vyšívaným, tkaným, rytým a drevorezným vzorom. Ich kolískou bolo Taliansko, kde v 16. storočí vyšli vzorníky orientované na textilnú ornamentiku z rúk G. Taglienteho. Písmomaliarske predlohy prenikli i do ľudovej dekoratívnej tradície.

Aj veci blízke, zdanlivo obyčajné možno predstaviť z neznámej stránky. Odhaliť príbehy, tajomstvá ukryté v predmetoch okolo nás a zároveň spoznať „neviditeľnú“ prácu, bez ktorej by múzeum nebolo múzeom. Nie je to len o “predmetoch” v depozitároch či výstavných priestoroch. Cieľom výstavy je oboznámiť návštevníkov s odbornými činnosťami, ktoré neodmysliteľne patria k práci v múzeu, hoci ich priamo často nevnímajú. V múzeách spoznávame históriu a príbehy zbierkových predmetov no nepremýšľame nad tým, ako sa do múzea dostali, alebo či bolo nutné nejakým spôsobom ich odborne ošetriť.