Pop up výstava: Kalvínsky kostol- sakrálny priestor či výstavná sieň? Príbeh kalvínskeho kostola a jeho účelov, objav zvyškov pôvodného kostola, hrobiek a miesta nálezu Lučenského zlatého pokladu v podzemí kostola.

V minulosti ľudia pravdepodobne videli v písmenách abecedy obraz dokonalosti, tajomnú sústavu znakov, prostredníctvom ktorých je možné zostavovať slová a formulky, a tak vzývať bohov a zaklínať moc temných síl. Dôkazom prepojenia písmen s mystickým svetom sú napr. runy- pôvodne magické, kultové znaky na predmetoch, používaných v škandinávskych krajinách. Abeceda chápaná ako ornament sa stala v písmomaliarskej tradícii súčasťou renesančných vzorníkov, ktoré prinášali predlohy k vyšívaným, tkaným, rytým a drevorezným vzorom. Ich kolískou bolo Taliansko, kde v 16. storočí vyšli vzorníky orientované na textilnú ornamentiku z rúk G. Taglienteho. Písmomaliarske predlohy prenikli i do ľudovej dekoratívnej tradície.

Aj veci blízke, zdanlivo obyčajné možno predstaviť z neznámej stránky. Odhaliť príbehy, tajomstvá ukryté v predmetoch okolo nás a zároveň spoznať „neviditeľnú“ prácu, bez ktorej by múzeum nebolo múzeom. Nie je to len o “predmetoch” v depozitároch či výstavných priestoroch. Cieľom výstavy je oboznámiť návštevníkov s odbornými činnosťami, ktoré neodmysliteľne patria k práci v múzeu, hoci ich priamo často nevnímajú. V múzeách spoznávame históriu a príbehy zbierkových predmetov no nepremýšľame nad tým, ako sa do múzea dostali, alebo či bolo nutné nejakým spôsobom ich odborne ošetriť.

Účastníci 36. ročníka zastupujú strednú a mladšiu generáciu umelcov. Reprezentujú rozličné prístupy v spracovávaní kalinovskej hliny – šamotu, pričom je zachytená rôznorodosť ich umeleckých predstáv. Práca v závode vyžaduje častokrát trpezlivosť, vytrvalosť a húževnatosť zo strany umelca, nielen kvôli poveterným ťažkostiam, akou bola toto leto mimoriadna horúčava. Nie je jednoduché podriadiť či prispôsobiť svoje naplánované umelecké predstavy technickým podmienkam určeným závodom, ako napr. režimu vypaľovania, ktorý často závisí na harmonograme výroby. K výsledkom prispieva aj koordinovaná spolupráca medzi účastníkmi a organizátorom. Výsledky tvorivého pobytu každoročne prezentujeme v priestoroch Novohradského múzea a galérie.

Parta, kedysi tradičná súčasť ľudového odevu mladých bezdetných dievčat v 17. a 20. storočí, sa stáva ústredným prvkom jedinečného umeleckého projektu, ktorého cieľom je znovuzrodiť slovenské skvosty pomaly upadajúce do zabudnutia. Zámerom projektu „Party v 21. storočí“ je pomocou moderného umenia reprezentovať a spájať kultúru, tradičné hodnoty a históriu Slovákov a atraktívnym spracovaním ich priblížiť aj súčasnej generácii. Výsledkom sú originálne obrazy, ktoré unikátnym spôsobom spájajú fotografiu, facepainting a umeleckú maľbu.

Bacskai patrí medzi najvýznamnejších umelcov nielen regiónu Novohrad ale aj v širšom okolí. Výstavu sme pripravili pri príležitosti 90. výročia narodenia umelca a 45. výročia úmrtia. Béla sa narodil 26.júla1935 v Prši. Ako mladý pracoval vo fiľakovskom Kovosmalte, kde sa vyučil za kovomodelára a kovolejára, no pri tom sa už prejavilo jeho výtvarné nadanie. Preto začal navštevovať v Lučenci ateliér Júliusa Szabóa, ktorý ho pripravil na prijatie na Vysokú školu výtvarných umení. Školu skončil r.1961 na oddelení monumentálnej maľby u profesora Matejku. Po skončení, na rozdiel od svojich ročníkových kolegov, ktorí uprednostňovali pobyt v hlavnom meste, vrátil sa do rodnej krajiny, Novohradu a Gemera.