Diela rakúskych grafikov tvoria podstatnú časť výberu, nejde však o všetky diela rakúskej proveniencie v zbierke. Grafické listy českých autorov v nej pochádzajú častejšie zo začiatku 20. storočia. Tých starších, ktoré sú prezentované na výstave, je výrazne menej. Určitý podiel popri Rakúšanom a Čechom treba seriózne priznať tiež ojedinelým moravským majstrom. V konečnom dôsledku hranice medzi nemeckým, rakúskym, českým alebo moravským pôvodom majstrov síce možno s určitými kompromismi zadefinovať miestom narodenia, sídlom akadémií, na ktorých študovali, alebo miestami, kde počas života pôsobili.

Výstava sa venuje špecifickému kultúrnemu fenoménu, známemu pod názvom „svätý obrázok". − Ide o drobnú devočnú grafiku, ktorá sa zmestí do modlitebnej knižky či do peňaženky. Súvisí s verejnými náboženskými prejavmi ako sú púte, primičné omše či iné náboženské slávnosti, pri príležitosti ktorých vznikala, aj so sférou súkromnej zbožnosti, ku ktorej je primárne určená. Sväté obrázky majú pôvod v obrazových stránkach modlitebných kníh v 14. storočí a ich rozšírenie z kláštorného prostredia súviselo s rozvojom pútí a grafických techník, s ich čoraz ľahšou dostupnosťou. Môžeme ich vnímať z hľadiska histórie, sociológie, dejín kresťanstva či histórie umenia. Nás však zaujímajú z perspektívy súčasného umenia, v ktorom ako druhotne využitý artefakt či ready made vstupujú do nových súvislostí.

Pätnásty ročník projektu PERTU nadväzuje na jeho ťažiskový program zameraný na hľadanie analógií v súčasnom slovenskom a maďarskom výtvarnom umení. Pokračuje v skúmaní náhodných paralel v tvorbe dvoch výrazných osobností, slovenského a maďarského umenia, ktoré sú založené na názorovej, štýlovej, tematickej či generačnej príbuznosti. Prináša prekvapujúce stretnutia, vytvára nové kontexty a odkrýva skryté súvislosti. Za uplynulé roky postupne prerástol do kontinuálnych „prechádzok“ slovensko-maďarskou výtvarnou scénou v spoločnosti ich významných aktérov.

Aktuálna výstava významného performera, básnika a organizátora festivalov akčného umenia Rokka Juhásza (1963) predstaví výber z jeho rozsiahlej performerskej dráhy z uplynulého desaťročia (2013 – 2023). Jeho aktivity sú napojené na medzinárodnú scénu, realizujú sa prevažne na zahraničných akčných či intermediálnych platformách, projektoch, festivaloch a rezidenčných pobytoch. V období 2013 – 2023 precestoval svet od Honkongu po Argentínu – pohyboval sa na štyroch kontinentoch. Absolvoval vystúpenia na festivaloch v Srbsku, Chorvátsku, Rakúsku, Čechách, Maďarsku, Chile, Brazílii, Nemecku, Fínsku, Thajsku, Číne, Hongkongu, Poľsku, Peru, Mexiku, Izraeli, Kanade, Indii, Bangladéši, na Filipínach a Tajvane, v Argentíne.

Názov výstavy odzrkadľuje myšlienkové koncepty prítomné v autorkinej tvorbe. Miesto môžeme chápať ako vymedzený voľný priestor krajiny, oblasti, časti celku. Miesto konkrétne i miesto v našich mysliach. Obraz v zmysle výtvarného diela, jeho vzniku a pokračovania, aj znázornenej skutočnosti, predstavy, dojmu, či odrazu viditeľného, ale aj toho čo je skryté. Čo sa nachádza „niekde“ keď samotné slovo vyjadruje neurčitosť miesta a „niekde medzi“ stiera alebo naopak určuje hranice? Niekde medzi miestom a obrazom je priestor, je diaľka, je hranica, je zážitok, je...

Výtvarníci, ktorí v období tzv. normalizácie 70. – 80. rokov 20. storočia chceli rozvíjať vlastnú tvorivú cestu bez kompromisov s dobou, tvorili väčšinou v ústraní svojich ateliérov. Voľnú tvorbu konfrontovali na mimogalerijnej pôde, v ateliéroch, na neoficiálnych či polooficiálnych výstavách.

Voľná tvorba Dušana Nágela, ktorej sa kontinuálne, no sporadicky venoval od začiatku 80. rokov, sa dostala do popredia jeho tvorivého záujmu najmä v 90. rokoch. Stovky prác komorných formátov, často nepravidelného tvaru, zúročujú výnimočné technologické zručnosti autora na poli grafiky, ale aj odvahu k experimentu v práci s materiálom a testovaním jeho hraníc a možností.