Pred obrazmi Jarmily Sabovej Džuppovej sa môže stať, že čas nám začne plynúť inak ako v toku uponáhľaného dňa. Vytrhne nás z rutiny a v myšlienkach privedie do sveta spomienok, predstáv, snov, mýtov aj znepokojivých paradoxov a konfliktov života, ktoré autorka obrazovou rečou pomenúva. Symbolmi v podobe ľudí, zvierat a predmetov otvára mnohé vrstvy asociácií. Ich príbehy však nie sú zo sveta rozprávok, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V obrazoch Jarmily Sabovej Džuppovej sa život a tvorba prelínajú, za mnohými je konkrétny príbeh spojený so svetom autorky, prepájajúci prítomnosť s minulosťou a budúcnosťou, nebo so zemou. Stáva sa jej, že dvojníčku ženy, ktorú práve maľuje, stretne pri bankomate v uliciach Michaloviec; plechovka s paradajkovým pretlakom Mutti v regáli obchodu jej doplní

Obrazy Jána Bergera (1944, Třinec) sú ako živé bytosti. Každý z nich má svoj osobitý charakter a podobne ako pri vzťahoch nás pozývajú k nadviazaniu komunikácie. Výstižne to pomenoval hudobný skladateľ a teoretik Roman Berger v liste svojmu bratovi maliarovi: „Autentické umelecké dielo je čímsi iným ako predmet... Je čímsi, s čím sa môžeme iba stretnúť ako s človekom-osobou. Tak, ako osoba, je autentické dielo niečím neopakovateľným, „osobitým“, „osobným“. Je čímsi, čo má svoju „hĺbku“, svoje Tajomstvo.“ Obdobne medzi ľuďmi sú nám niektorí bližší a iných sledujeme skôr z diaľky. Ani vnímanie jednotlivých obrazov Jána Bergera nemôže byť rovnaké. Nesú v sebe náznaky či fragmenty príbehov, napájaných z viacerých zdrojov.

Výstava Môžeš sa ma dotknúť! je interaktívnou prezentáciou projektu Evy Koníček. Predstavuje vybrané diela zo série Nezavesíš!, v ktorej autorka posúva hranice tradičných prístupov k maľbe, skúma jej materiálne hodnoty a kladie dôraz na interakciu s divákom v kontexte galerijného priestoru. Reflektuje tiež strety s rôznymi konvenciami a normami, ktoré sú na človeka spoločnosťou kladené. Výstava poukazuje na proces uvoľnenia sa od očakávaní, pričom si kladie otázky, čo môžem, smiem, mám, musím alebo naopak, už nemusím?

Ján Sajkala nevyhľadáva možnosti prezentácie, ale tvorba je pre neho prirodzeným a nevyhnutným spôsobom vyjadrovania neoddeliteľným od bežných činností. Aj preto je jeho výstava vzácnou príležitosťou nadviazania dialógu s divákom. Ten jeho tvorbu môže vidieť skôr zriedka – aktuálne napríklad v dlhodobej expozícii Dizajn v kocke v Slovenskej národnej galérii. Sajkala pracuje s témou času, s procesmi premeny materiálu a jeho recyklácie, a to prostredníctvom šperku, kresby, objektu či inštalácie.

Rudolf Fila je osobnosťou domácej a stredoeurópskej výtvarnej scény par excellence. Hlavnou doménou jeho tvorivých výskumov sa stalo médium maľby, no významne zasiahol aj do oblasti grafiky, kresby, interpretovanej knihy, ilustrácie či fotografie. Patril k renesančným osobnostiam, mysliteľom intelektuálne a vizuálne reflektujúcim svet umenia a stav sveta. Ak by sme sa na jeho profesionálno-ľudský príbeh pozreli cez biblické slová „poznáte ich po ovocí“, priviedli by nás k desiatkam osobností výtvarného života ale aj hudby, literatúry, filozofie a vedy naprieč generáciami, ktoré Fila ovplyvnil či inšpiroval.