Výstava mladej autorky, absolventky FVU Akadémie umení v Banskej Bystrici (2013 – 2019), dvojnásobnej finalistky súťaže Maľba roka, predstavuje zatiaľ najvážnejšiu prezentáciu jej maliarskej tvorby. Zameriava sa na osobitú reflexiu organického sveta prírody a jeho jedinečné metamorfózy v čase. V detailnom pohľade na platforme špeciálnej kombinácie klasickej „staromajstrovskej“ maliarskej optiky, digitálneho predobrazu a iných technických prístupov tlmočí najmä proces prirodzeného prírodného kolobehu – rastu a rozkladu čistých naturálnych hmôt, zdanlivo banálnych fragmentov najrôznejších vegetatívnych štruktúr, ktoré nachádza v bežnom lokálnom prostredí. Akceptujúc pritom vecnú i lyrickú poetiku, aspekt ekologický i psychologický motivuje diváka k úvahám o pulzovaní či relativite odvekých

Presne pred tridsiatimi rokmi v roku 1995 mal Ján Berger možnosť prezentovať v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici svoju tvorbu. Každá výstava spája konštruktívnu vidinu autora so značnou dávkou emocionality, prežívania a otvára kontexty a spomienky. Aktuálna výstava opäť v tejto galérii v septembri – októbri 2025 uprednostní tú časť maliarovej tvorby, ktorá väčšinovo vznikla v ostatnom tridsaťročí s niektorými retrospektívnymi „pripomienkami“. Na výstave budú prezentované i mnohé diela zo súkromných a galerijných zbierok. Koncept vystihuje i nazeranie teoretičky Xénie Lettrichovej, že Bergerov individuálne vyhranený postoj k jeho tvorbe je otvorený subjektivite a sebavyjadreniu a uzavretý všetkému, čo je jeho tvorivému charakteru cudzorodé.

Po približne roku predstavujeme verejnosti umelecké diela, ktoré Záhorská galéria nadobudla v roku 2024 kúpou alebo darom. Ide prevažne o autorov/autorky, ktorí sa v galérii odprezentovali samostatnou výstavou (Dominika Brečková, Štefan Orth), resp. v priebehu posledných rokov mohli návštevníci galérie vidieť ich diela v kolektívnych výstavách (Iveta Tomanová, Bohumil Bača). Výnimku tvorí ucelená séria obrazov mladej maliarky Alexandry Barth (*1989, Malacky), regionálnej autorky, ktorá však v súčasnosti žije v Taliansku. Séria pozostáva zo siedmych obrazov, z ktorých dva galéria nadobudla kúpou a päť darom. Vzhľadom na rozmernejšie formáty budú na výstave k videniu iba diela, ktoré Záhorská galéria od autorky zakúpila.

Výstava prezentuje najnovšiu maliarsku tvorbu mladej autorky.

Vo februári t. r. uplynulo 130 rokov od narodenia maliara Júliusa Koreszku, umelca, ktorého dielo tvorí trvalú súčasť slovenského výtvarného umenia 1. polovice 20. storočia. Koreszka bol súputnikom zakladateľskej generácie, nestotožnil sa však s dobovým úsilím Martina Benku o monumentalizovaný výraz, ale vydal sa osobitou, lyrickejšou cestou, ktorá viac korešpondovala s českou krajinárskou tradíciou. Jeho tvorba je v podstatnej miere fixovaná na rovinatú krajinu v regióne severného Záhoria, ktorú v harmonickej syntéze citových väzieb a secesno-impresívnej maliarskej reči, v prieniku plenérových skúseností a ateliérového komponovania prebásnil do intímnejšej, poetickej podoby. Tento autentický program, ktorého sa pevne pridŕžal počas celého vyše tridsaťročného tvorivého obdobia, nemal v da

Výstava doposiaľ neprezentovanej maliarskej tvorby M. Kubíčka (*1944 – †2020) pri príležitosti 6. výročia úmrtia umelca. Vystavené obrazy krátko pred smrťou daroval Záhorskej galérii. Ide o cyklus Biely vesmír a Obrazy z druhého sveta.