Bohato symbolicky vrstvené myšlienkové odkazy na báze existenciálnej úvahy, náročnej transcendentálnej meditácie spolu s expresívnou maliarskou terminológiou, ktorá maximálne ťaží z poučenia historickou, predovšetkým barokovou maľbou, jednoznačne identifikujú tvorbu Vladislava Zabela. Operuje v teritóriu, v ktorom kulminujú dráma a emócie na všetkých frontoch: v téme i obsahu, výraze i významových vrstvách. V rúchu myšlienkovo závažných, často hraničných podnetov sa opiera o nové autentické, obsahové i vizuálne, citácie diel starých majstrov.

Výstava prináša nesmiernu variabilnosť, demonštruje autorskú jedinečnosť, špecifickosť, čistotu výrazu, ale odkrýva aj zložitosť procesov, kde sa vlastné vklady mixujú s neobmedzeným experimentom za účasti nových alebo klasických technických médií.

Maliar a kresliar Karol Molnár bol príslušníkom čs. zahraničnej vojenskej jednotky v druhej svetovej vojne najprv v rokoch 1938 – 1940 vo Francúzsku a potom v rokoch 1940 – 1945 v Anglicku, kde prežíval svoje vrcholné výrazne protivojnovo orientované tvorivé obdobie.
Celoživotné maliarske a kresliarske dielo Karola Molnára môže slúžiť aj budúcim generáciám mladších umeleckých pokolení ako príklad nezdolného tvorcu, ktorý postavil svoju vizuálnu tvorivosť aj v najťažších vojnových časoch plne na obranu ľudskosti, humanizmu a obhajoby morálky.

Po úspešnej jarnej prezentácii v Hodoníne sa maliarska tvorba tohto predstaviteľa českého umenia presúva do Senice, naviac obohatená aj o kresbu, ako prvá samostatná výstava autora na Slovensku. Pozostáva z výberu veľkoformátových a komornejších diel zhruba posledného dvadsaťročia. Umelecká tvorba tohto autora určite presvedčí každého, že klasická maľba má stále čím osloviť i náročného diváka. Púta formálnou aj myšlienkovou stránkou, úctou k maliarskemu umeniu, poctivosťou, pôvodnosťou v námete a interpretácii, štruktúrou maľby, ľahkosťou, pokorou k prírode, ale aj šarmom a radosťou z tvorby.

V tejto prezentácii sa umelecké úsilia autoriek spojili do spoločného projektu s názvom Laboratorium. Je hravým výskumom koncipovaným ako vizuálne príťažlivá forma prezentácie rôznych materiálov v oblasti priestorovej tvorby, objektu, sochárstva, odevného dizajnu, ale aj v plošnej reflexii. Prostredníctvom nich je možné zoznamovať sa s materiálmi, potláčať ich východiskové poslanie a povýšiť ich do sveta umeleckého. Tvoriť s ich tvarmi, druhmi i vlastnosťami a poukázať na ich mnohé možnosti v oblasti interiérových tvorivých aktivít.

Výstavný projekt rest/less je prierezom tvorby sochára mladej generácie Františka Bohunického, ktorý sa programovo pohybuje na poli klasického sochárstva s parciálnymi presahmi smerom k interaktívnym objektom. Ide v poradí o jeho tretiu samostatnú výstavu, avšak najkomplexnejšiu z pohľadu rozsahu prezentovaných prác. Ambíciou projektu nie je podať ucelenú správu o vývoji jeho doterajšieho výtvarného jazyka. Snaží sa ukázať výtvarný proces ako introspektívny akt, v ktorom jednotlivé témy, motívy a žánre autor chápe ako individuálne aj kolektívne, neustále aktualizované symptómy života.