Klára Štefanovičová objavuje svet rastrov a raster štruktúr videného sveta. Raster ako štruktúra je výtvarný prostriedok, ktorý zafarbuje námet obsahovým posolstvom. Raster funguje ako všeobecné scitlivená vnímavosť. Raster, čiže štruktúra, akou je prepísaný obraz videného, je vlastne plocha, ktorá nám určuje výhľad na námet. Tento výtvarný postup ma svoju hlbokú históriu. Sú to dejiny používania rastrov, systémov, štruktúr, zostáv a logických zložení. Systematické zložené rastre dávajú autentickosť a osobnú presvedčivosť, keď RASTER – rukopis je tou štruktúrou, cez ktorú vidíme znázorňované.

Výstava Akvizície 2021 návštevníkovi predstavuje štyri umelecké diela, ktoré naša galéria získala minulý rok kúpou prostredníctvom finančnej podpory z Fondu na podporu umenia alebo darom autora. Ide o diela Patrika Kovačovského (2 objekty zo série Kompresia ako sekundárna recyklácia z roku 2018 – kúpa a jeden voľne položený objekt s názvom Samota z rokov 2018-19 získaný darom). Ďalej sú to 2 závesné obrazy autora Milana Mikulu s kompletnou fotodokumentáciou a záznamom z akcie s názvom Predobraz / Podobraz v roku 2008, ktorých nadobudnutie podporil Fond na podporu umenia.

Idea založiť na Slovensku bienále tohto typu vzišla v roku 2005. Pri zrode myšlienky i realizácie stáli prof. Jozef Jankovič, akad. soch., historička umenia Ľuba Belohradská a Viera Moravčíková, koordinátorka projektu. Keďže bienále sa od vzniku cielene viazalo k mestu Pezinok, pôvodný názov znel Bienále plastiky malého formátu Pezinok. V začiatkoch sa podujatie odvolávalo na Mednarodni bienale male plastike Murska Sobota (Slovinsko). Pointou bolo, že aj v menších regionálnych mestách malých krajín môže vzniknúť významné podujatie s medzinárodným dosahom.

Akad. mal. Oľga Bartošíková (*1922) sa v roku 2022 dožíva významného životného jubilea. K tejto jedinečnej udalosti v slovenskej výtvarnej kultúre usporiadalo rodné mesto umelkyne Holíč prvú zo série výstav v kurátorskej koncepcii PhDr. Bohumíra Bachratého. Ide o výber z aktuálnej tvorby z majetku autorky ako aj o diela zo súkromnej zbierky a zbierok Mestského múzea a galérie v Holíči. Pri tejto príležitosti vydáva mesto aj pamätnú nulovú bankovku s portrétom umelkyne.

Anabióza je zmena správania sa organizmov v dôsledku nepriaznivých životných podmienok. V predtuche, že nezvládnu extrémne sucho, alebo chlad privodia si stav zdanlivej smrti. Keď nebezpečenstvo pominie, obnovia sa im pôvodné životné funkcie a život môže plynúť ďalej. Petru Novákovú Ondreičkovú zaujímajú podobné javy, kde skryté formy života prežívajú v ukrytých a maskovaných variáciách. Vidí v nich analógiu ľudského správania sa v modelových, alebo naopak zriedkavých situáciách. Sústredí sa na myslenie a myšlienky v sprievode otázok, v akých podobách a tvaroch by mohli prežívať v čase nehybnosti. Sú predsa sprievodným javom tvorivého procesu a v autorkiných predstavách vystupujú ako organizmus v biotope umelcovej hlavy.

Tvorba známeho poľského sochára Marcina Berdyszaka je spoločensko—kritická. Jeho angažovanosť, ktorú roky vnáša do figurálnych kompozícií, inštalácií, malieb a veľkorysých site-specific projektov, má ambíciu poukazovať na vývoj stredoeurópskej spoločnosti, predovšetkým však poľskej. Politiku, národné témy, náboženstvo či liberálne postoje vizuálne interpretuje prostredníctvom znakov a symbolov, ktorých význam je pre väčšinu návštevníkov čitateľný, nezameniteľný. Do interpretácie reality vkladá širší kontext vnímania sveta – predovšetkým kritiku, ale aj obavy a nádej. Všíma si, čo sa tvári ako demokracia, no v skutočnosti ide o pseudodemokraciu a populizmus.

Svetelný objekt v priestoroch Galérie nad schodiskom.

Výstava tematickej maliarskej tvorby absolventov Otvoreného ateliéru maľby doc. Rastislava Podobu a Ateliéru klasických maliarskych disciplín prof. Ľudovíta Hološku na Akadémii umení v Banskej Bystrici.