Výstavný projekt Kolónia pralesov predstaví výsledky viac ako rok trvajúceho umeleckého a terénneho výskumu slovenskej umelkyne Jany Bednárovej. Cieľom výskumu nazvaného Terárium je konzervácia nazbieraných okamihov z divokej prírody severovýchodnej Indie. V tvorivom procese sa autorka posunula postupne z role zberateľky do role tvorkyne – manipulátorky, pracujúcej s ready-made prírodným materiálom, z ktorého následne vytvárala živú sochu, operujúcu s metaforou účasti človeka na tvorbe vonkajšieho sociálneho a ekosystému. Klasickejšie práce s prírodnými materiálmi akými sú pigmenty, hodváb, či ručne vyrábaný papier, inšpirované tradičnými umeleckými technikami juhovýchodnej Ázie budú prezentované v kontakte s bio-art inštaláciou z nazbieraných artefaktov orchideí.

Slovenskej umeleckej scéne dal Záhorský región veľa kvalitných tvorivých osobností a jednou z nich je nesporne scénický výtvarník Vladimír Suchánek (* 15. február 1934, Gbely). Jeho dielo patrí k základným hodnotám našej novodobej kultúry a je rešpektované aj v širších súradniciach napriek tomu, že bolo po celý čas umelcovej aktívnej tvorby súčasťou veľkého, ale pominuteľného umenia — divadla. Počas aktívnej tvorby sa výsledky umelcovho tvorivého snaženia objavovali „na doskách čo znamenajú svet“. A to často a s úspechom, ale dnes ich dokumentujú už iba početné návrhy – skice, nákresy a makety. Výber z nich prezentuje galéria na výstave venovanej autorovmu životnému jubileu.

Maliarka Magda Masárová a sochár Jakub Cmarko pretavili svoje príbuzné umelecké programové väzby do premiérového výstavného projektu, ktorý dokumentuje tematickú zacielenosť ich tvorby na reflexiu široko dimenzovaných vzťahových relácií. Na platforme autentického, intermediálne traktovaného vizuálneho priestoru sa obaja mladí autori kriticky dotýkajú nielen polarizácie medziľudských komunikatívnych mostov, ale hľadajú filiácie resp. nové diferencované významy i hlboko v rámci bezhraničného, mnohovrstevného spektra najrôznejších väzieb z okruhu predmetného aj nehmotného sveta, z komfortnej i tabuizovanej zóny života, zo stavu bytia i nebytia a súvislostí medzi esenciálnou duchovnou a fyziologickou podstatou človeka, z kontextu histórie i súčasnosti.

Projekt – výstava vychádza zo Stroopovho psychologického testu, kde je volená symbolika celosvetovo známych znakov ako je napr. červený kríž, ktorý sa čiernym textom „red“ snaží presvedčiť, že je červený. Farebnosť je vždy volená tak, aby išlo o spojenie kľúčovej farebnej symboliky pre daný symbol. Napríklad červený kríž (červená – život verzus čierna – smrť), podobne ako pri židovskej hviezde, ktorá je žlta. Žltý obraz hovorí o tom, že čítaš „black“- asociácia s historickými skutočnosťami „židovstva“, napr. holokaust… Podobne je to pri ostatných symbolikách – napr. EU v spojení s ružovou „naivita“, atď.

Záhorská galéria nadobudla v roku 2023 do zbierok unikátny obraz jedinečného regionálneho krajinára Júliusa Koreszku (1895, Dojč – 1958, Skalica). Dielo zachytáva panorámu krajiny, v popredí je zachytený mohutný strom, pod ktorým sedí anonymná postava.
Galéria nadobudla v minulom roku do zbierkového fondu aj komorný sochársky objekt akad. soch. Štefana Belohradského (1930 – 2012) . Dielo je prepojené s našim regiónom – Myjavou. Ide o jediný model z liateho hydronália (výška 85 cm), ktorý slúžil ako predloha k neskoršej realizácii monumentálneho exteriérového objektu v duchu geometrickej abstrakcie 60. rokov 20. storočia.

Magia naturalis Eriky Szőke je antológiou jedinečných prístupov ku fotografii a videu, ktorá kombinuje známe fotografické techniky ako napr. Kirlianovu fotografiu, ktorá vzniká pomocou vysokého napätia s autorskými experimentmi, antotípie vytvára pomocou svetlocitlivej kurkumy alebo pri autorskej tlači využíva pôdu, spóry húb a spirulinu (sinice). Zaužívané fotografické postupy zbavuje toxických substancií a život ohrozujúcich látok a pre pohyb a zmenu vo svojich videách často používa prirodzené vlastnosti materiálov a inšpiratívne schopnosti jednobunkových organizmov.

Nosnou ideou výstavy zostáva edukatívny rozmer najmä pre detského návštevníka, čomu sa prispôsobil aj výber diel. Od monumentálnej tapisérie Štefana Rabinu inštalovanej ako priestorový objekt, až po kávový set Miloša Balgavého, má výstava ambíciu vziať návštevníka za oponu výtvarného diela a touto cestou skúša hľadať ich nový moment prežitia – akých súčasných tém sa dotýkajú diela vytvorené približne pred polstoročím? Jednou z nich je určite otázka postavenia žien v súčasnej spoločnosti. Aj z toho dôvodu sme na rozdiel od prvej časti výstavy dali priestor aj ženským autorkám (Oľga Bartošíková, Viera Kraicová, Lýdia Štolcová).