V priebehu istého časového obdobia sme mali možnosť pozorovať – nielen na domácej scéne –nové východiská prezentácie umeleckých diel s využitím „alternatívnych“ architektonických priestorov, ktoré neboli pôvodne určené na výstavy vizuálneho umenia (napr. technické stavby, opustené priestory obchodov, či zdevastované pozostatky squatov). V tejto súvislosti treba spomenúť aj projekty realizované vo verejnom priestore. Heslom sa tu stala myšlienka: „preč z klasickej galérie, galéria je zastaraná forma pre komunikáciu umelca s verejnosťou.“

Výstavný projekt rest/less je prierezom tvorby sochára mladej generácie Františka Bohunického, ktorý sa programovo pohybuje na poli klasického sochárstva s parciálnymi presahmi smerom k interaktívnym objektom. Ide v poradí o jeho tretiu samostatnú výstavu, avšak najkomplexnejšiu z pohľadu rozsahu prezentovaných prác. Ambíciou projektu nie je podať ucelenú správu o vývoji jeho doterajšieho výtvarného jazyka. Snaží sa ukázať výtvarný proces ako introspektívny akt, v ktorom jednotlivé témy, motívy a žánre autor chápe ako individuálne aj kolektívne, neustále aktualizované symptómy života.

Bohato symbolicky vrstvené myšlienkové odkazy na báze existenciálnej úvahy, náročnej transcendentálnej meditácie spolu s expresívnou maliarskou terminológiou, ktorá maximálne ťaží z poučenia historickou, predovšetkým barokovou maľbou, jednoznačne identifikujú tvorbu Vladislava Zabela. Operuje v teritóriu, v ktorom kulminujú dráma a emócie na všetkých frontoch: v téme i obsahu, výraze i významových vrstvách. V rúchu myšlienkovo závažných, často hraničných podnetov sa opiera o nové autentické, obsahové i vizuálne, citácie diel starých majstrov.

Výstava prináša nesmiernu variabilnosť, demonštruje autorskú jedinečnosť, špecifickosť, čistotu výrazu, ale odkrýva aj zložitosť procesov, kde sa vlastné vklady mixujú s neobmedzeným experimentom za účasti nových alebo klasických technických médií.

Maliar a kresliar Karol Molnár bol príslušníkom čs. zahraničnej vojenskej jednotky v druhej svetovej vojne najprv v rokoch 1938 – 1940 vo Francúzsku a potom v rokoch 1940 – 1945 v Anglicku, kde prežíval svoje vrcholné výrazne protivojnovo orientované tvorivé obdobie.
Celoživotné maliarske a kresliarske dielo Karola Molnára môže slúžiť aj budúcim generáciám mladších umeleckých pokolení ako príklad nezdolného tvorcu, ktorý postavil svoju vizuálnu tvorivosť aj v najťažších vojnových časoch plne na obranu ľudskosti, humanizmu a obhajoby morálky.

Najnovšia kolekcia diel výtvarníčky je odpoveďou na to, čo vníma ako jednorozmerné: strach vzbudzujúce hlásenia o pandémii koronavírusu podporované radom vplyvných zdrojov informácií.