Slovenskýcestovateľ

Magia naturalis Eriky Szőke je antológiou jedinečných prístupov ku fotografii a videu, ktorá kombinuje známe fotografické techniky ako napr. Kirlianovu fotografiu, ktorá vzniká pomocou vysokého napätia s autorskými experimentmi, antotípie vytvára pomocou svetlocitlivej kurkumy alebo pri autorskej tlači využíva pôdu, spóry húb a spirulinu (sinice). Zaužívané fotografické postupy zbavuje toxických substancií a život ohrozujúcich látok a pre pohyb a zmenu vo svojich videách často používa prirodzené vlastnosti materiálov a inšpiratívne schopnosti jednobunkových organizmov.

Nosnou ideou výstavy zostáva edukatívny rozmer najmä pre detského návštevníka, čomu sa prispôsobil aj výber diel. Od monumentálnej tapisérie Štefana Rabinu inštalovanej ako priestorový objekt, až po kávový set Miloša Balgavého, má výstava ambíciu vziať návštevníka za oponu výtvarného diela a touto cestou skúša hľadať ich nový moment prežitia – akých súčasných tém sa dotýkajú diela vytvorené približne pred polstoročím? Jednou z nich je určite otázka postavenia žien v súčasnej spoločnosti. Aj z toho dôvodu sme na rozdiel od prvej časti výstavy dali priestor aj ženským autorkám (Oľga Bartošíková, Viera Kraicová, Lýdia Štolcová).

Výstavný projekt Kolónia pralesov predstaví výsledky viac ako rok trvajúceho umeleckého a terénneho výskumu slovenskej umelkyne Jany Bednárovej. Cieľom výskumu nazvaného Terárium je konzervácia nazbieraných okamihov z divokej prírody severovýchodnej Indie. V tvorivom procese sa autorka posunula postupne z role zberateľky do role tvorkyne – manipulátorky, pracujúcej s ready-made prírodným materiálom, z ktorého následne vytvárala živú sochu, operujúcu s metaforou účasti človeka na tvorbe vonkajšieho sociálneho a ekosystému. Klasickejšie práce s prírodnými materiálmi akými sú pigmenty, hodváb, či ručne vyrábaný papier, inšpirované tradičnými umeleckými technikami juhovýchodnej Ázie budú prezentované v kontakte s bio-art inštaláciou z nazbieraných artefaktov orchideí.

Slovenskej umeleckej scéne dal Záhorský región veľa kvalitných tvorivých osobností a jednou z nich je nesporne scénický výtvarník Vladimír Suchánek (* 15. február 1934, Gbely). Jeho dielo patrí k základným hodnotám našej novodobej kultúry a je rešpektované aj v širších súradniciach napriek tomu, že bolo po celý čas umelcovej aktívnej tvorby súčasťou veľkého, ale pominuteľného umenia — divadla. Počas aktívnej tvorby sa výsledky umelcovho tvorivého snaženia objavovali „na doskách čo znamenajú svet“. A to často a s úspechom, ale dnes ich dokumentujú už iba početné návrhy – skice, nákresy a makety. Výber z nich prezentuje galéria na výstave venovanej autorovmu životnému jubileu.

Maliarka Magda Masárová a sochár Jakub Cmarko pretavili svoje príbuzné umelecké programové väzby do premiérového výstavného projektu, ktorý dokumentuje tematickú zacielenosť ich tvorby na reflexiu široko dimenzovaných vzťahových relácií. Na platforme autentického, intermediálne traktovaného vizuálneho priestoru sa obaja mladí autori kriticky dotýkajú nielen polarizácie medziľudských komunikatívnych mostov, ale hľadajú filiácie resp. nové diferencované významy i hlboko v rámci bezhraničného, mnohovrstevného spektra najrôznejších väzieb z okruhu predmetného aj nehmotného sveta, z komfortnej i tabuizovanej zóny života, zo stavu bytia i nebytia a súvislostí medzi esenciálnou duchovnou a fyziologickou podstatou človeka, z kontextu histórie i súčasnosti.

Projekt – výstava vychádza zo Stroopovho psychologického testu, kde je volená symbolika celosvetovo známych znakov ako je napr. červený kríž, ktorý sa čiernym textom „red“ snaží presvedčiť, že je červený. Farebnosť je vždy volená tak, aby išlo o spojenie kľúčovej farebnej symboliky pre daný symbol. Napríklad červený kríž (červená – život verzus čierna – smrť), podobne ako pri židovskej hviezde, ktorá je žlta. Žltý obraz hovorí o tom, že čítaš „black“- asociácia s historickými skutočnosťami „židovstva“, napr. holokaust… Podobne je to pri ostatných symbolikách – napr. EU v spojení s ružovou „naivita“, atď.

Záhorská galéria nadobudla v roku 2023 do zbierok unikátny obraz jedinečného regionálneho krajinára Júliusa Koreszku (1895, Dojč – 1958, Skalica). Dielo zachytáva panorámu krajiny, v popredí je zachytený mohutný strom, pod ktorým sedí anonymná postava.
Galéria nadobudla v minulom roku do zbierkového fondu aj komorný sochársky objekt akad. soch. Štefana Belohradského (1930 – 2012) . Dielo je prepojené s našim regiónom – Myjavou. Ide o jediný model z liateho hydronália (výška 85 cm), ktorý slúžil ako predloha k neskoršej realizácii monumentálneho exteriérového objektu v duchu geometrickej abstrakcie 60. rokov 20. storočia.

Na výstave budú odprezentované niektoré z realizovaných trifidov pre projekt TORZO ZÁLESIE (2022) v kurátorskom zastrešení Omara Mirzu. Trifid je fiktívny mäsožravý rastlinný druh ozrutných rozmerov opísaný Johnom Wyndhamom v postapokalyptickom románe Deň trifidov z roku 1951. Autorky tu vytvoria z už existujúcich jeden gigantický fluo trifid. Obe v tvorbe využívajú recyklované materiály, dokonca recyklujú niektoré svoje diela. Výsledkom sú tak objekty – fiktívne rastliny, ktoré vznikli spomínanou recykláciou. Všetky sú z trvanlivých materiálov a spochybňujú čas.

Svetlo ako hlavná téma a zároveň večný zdroj maliarskej inšpirácie, neprestáva autora fascinovať od jeho maliarskych začiatkov. Objavuje sa v krajinách, ktoré prešli svojim vnútorným vývojom od konkrétnejších zobrazení až po nočné svetelné mestské krajiny, anonymné aglomerácie, ktoré v súčasnosti smerujú k čoraz voľnejšiemu, menej uchopiteľnému zobrazeniu. Svetlo, spôsob jeho zachytenia, zhmotnenia, možnosti jeho uchopiteľnosti a emanácie autor ďalej skúma vo svojich aktuálnych, svetelno – abstraktných maľbách.

Peter Daniš je jedným z tých autorov, ktorí myslia a tvoria prostredníctvom rozsiahlejších maliarskych cyklov a tie len zriedka pokladá za uzavreté, preto sa k nim opakovane, novým spôsobom vracia.

Valentínsky týždeň môžete v senickom múzeu zažiť od utorka 13. februára do nedele 18. februára.

V čase vždy od 10.00 do 19.00 hodiny sa môžete zúčastniť na podujatí inšpirovanom témou „láska na prvý pohľad“.

Príďte a zažite romantické rande pri príležitosti sviatku svätého Valentína v podmanivých priestoroch mestského Múzea Senica a zanechajte v ňom vlastný odkaz lásky v podobe zapísaného odkazu.

Autorka sa dlhodobo venuje kritickej reflexii toho, akým spôsobom sa v domácom prostredí preberajú a následne modifikujú východné kultúrne, náboženské a filozofické systémy. V expresívno-figurálnej maľbe čerpá z ich obrazovej a ornamentálnej tradície a prepája ju s motívmi slovenského folklóru v hybridnom paradoxe.

Diverzná škála obrazových prvkov mixuje východné a stredoeurópske, pohanskú mytológiu, súčasnú vizuálnu kultúru, online a lokálne prostredie, osobnú mytológiu. Autorka v kultúrnej koláži s prevažujúcou figurálnou kompozíciou využíva vlastný výtvarný jazyk, naráciu a najmä nadsázku a čierny humor.

Ide o zreštaurovaný cyklus olejomalieb regionálneho klasika – maliara Júliusa Koreszku z depozitárov Záhorskej galérie. Celý súbor obrazov (spolu 36) tvoril v rokoch 1991-2021 stálu expozíciu v priestoroch Záhorského múzea v Skalici. Po 30 rokoch bola táto expozícia zrušená a vrátená do depozitárov Záhorskej galérie. Nakoľko od jesene 2024 má tvoriť výber z nej novú stálu expozíciu – tentokrát v zrekonštruovanom podkroví Záhorskej galérie, veľká časť obrazov potrebovala reštaurátorský zásah – od bežného vyčistenia, cez zreštaurovanie pôvodných rámov, po upevnenie vypadávajúcich obrazov z rámu.

Retrospektívny projekt, vrámci ktorého bude v GJK v Trnave a ZGJM v Senici komplexne zhodnotená maliarska a kresbová tvorba autora. Súčasťou oboch výstav je vydanie rozsiahlej monografie Ľudovíta Hološku.

Výstava maliara a pedagóga Štefana Ortha, ktorý svoje pôsobenie trvalo viaže na rodný región Záhoria, je pripravovaná k autorovmu životnému jubileu ako retrospektívny výber z jeho temer šesťdesiatročnej maliarskej tvorby.

Výstava Akvizície 2022 predstavuje niekoľko solitérnych diel a jeden cyklus závesných objektov od troch autoriek. Historicky najhodnotnejšou akvizíciou je bezpochyby obraz Kráľ a kráľovná od akad. mal. Oľgy Bartošíkovej z pol. 60. rokov 20. storočia, ktorý bol v galérii vystavený pri príležitosti 100. narodenín autorky koncom leta 2022. Dielo namaľovala ešte počas pôsobenia v legendárnej Skupine 4 (O. Bartošíková, J. Čihánková, T. Klimová, V. Kraicová) a zachytáva obdobie jej maliarskeho prerodu od štrukturálnej abstrakcie k štylizovanej figurácii, ktorú v 70. rokoch pozvoľna pretavila do realistického maliarstva.

Výberová výstava z verejne málo prezentovanej kresbovej tvorby Jána Mudrocha zo zbierok Záhorskej galérie v Senici, Galérie mesta Bratislavy a ďalších slovenských galérií.

Svetelný objekt v priestoroch Galérie nad schodiskom.

Výstava tematickej maliarskej tvorby absolventov Otvoreného ateliéru maľby doc. Rastislava Podobu a Ateliéru klasických maliarskych disciplín prof. Ľudovíta Hološku na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Tvorba známeho poľského sochára Marcina Berdyszaka je spoločensko—kritická. Jeho angažovanosť, ktorú roky vnáša do figurálnych kompozícií, inštalácií, malieb a veľkorysých site-specific projektov, má ambíciu poukazovať na vývoj stredoeurópskej spoločnosti, predovšetkým však poľskej. Politiku, národné témy, náboženstvo či liberálne postoje vizuálne interpretuje prostredníctvom znakov a symbolov, ktorých význam je pre väčšinu návštevníkov čitateľný, nezameniteľný. Do interpretácie reality vkladá širší kontext vnímania sveta – predovšetkým kritiku, ale aj obavy a nádej. Všíma si, čo sa tvári ako demokracia, no v skutočnosti ide o pseudodemokraciu a populizmus.

Klára Štefanovičová objavuje svet rastrov a raster štruktúr videného sveta. Raster ako štruktúra je výtvarný prostriedok, ktorý zafarbuje námet obsahovým posolstvom. Raster funguje ako všeobecné scitlivená vnímavosť. Raster, čiže štruktúra, akou je prepísaný obraz videného, je vlastne plocha, ktorá nám určuje výhľad na námet. Tento výtvarný postup ma svoju hlbokú históriu. Sú to dejiny používania rastrov, systémov, štruktúr, zostáv a logických zložení. Systematické zložené rastre dávajú autentickosť a osobnú presvedčivosť, keď RASTER – rukopis je tou štruktúrou, cez ktorú vidíme znázorňované.

Výstava Akvizície 2021 návštevníkovi predstavuje štyri umelecké diela, ktoré naša galéria získala minulý rok kúpou prostredníctvom finančnej podpory z Fondu na podporu umenia alebo darom autora. Ide o diela Patrika Kovačovského (2 objekty zo série Kompresia ako sekundárna recyklácia z roku 2018 – kúpa a jeden voľne položený objekt s názvom Samota z rokov 2018-19 získaný darom). Ďalej sú to 2 závesné obrazy autora Milana Mikulu s kompletnou fotodokumentáciou a záznamom z akcie s názvom Predobraz / Podobraz v roku 2008, ktorých nadobudnutie podporil Fond na podporu umenia.

Idea založiť na Slovensku bienále tohto typu vzišla v roku 2005. Pri zrode myšlienky i realizácie stáli prof. Jozef Jankovič, akad. soch., historička umenia Ľuba Belohradská a Viera Moravčíková, koordinátorka projektu. Keďže bienále sa od vzniku cielene viazalo k mestu Pezinok, pôvodný názov znel Bienále plastiky malého formátu Pezinok. V začiatkoch sa podujatie odvolávalo na Mednarodni bienale male plastike Murska Sobota (Slovinsko). Pointou bolo, že aj v menších regionálnych mestách malých krajín môže vzniknúť významné podujatie s medzinárodným dosahom.

Akad. mal. Oľga Bartošíková (*1922) sa v roku 2022 dožíva významného životného jubilea. K tejto jedinečnej udalosti v slovenskej výtvarnej kultúre usporiadalo rodné mesto umelkyne Holíč prvú zo série výstav v kurátorskej koncepcii PhDr. Bohumíra Bachratého. Ide o výber z aktuálnej tvorby z majetku autorky ako aj o diela zo súkromnej zbierky a zbierok Mestského múzea a galérie v Holíči. Pri tejto príležitosti vydáva mesto aj pamätnú nulovú bankovku s portrétom umelkyne.

Anabióza je zmena správania sa organizmov v dôsledku nepriaznivých životných podmienok. V predtuche, že nezvládnu extrémne sucho, alebo chlad privodia si stav zdanlivej smrti. Keď nebezpečenstvo pominie, obnovia sa im pôvodné životné funkcie a život môže plynúť ďalej. Petru Novákovú Ondreičkovú zaujímajú podobné javy, kde skryté formy života prežívajú v ukrytých a maskovaných variáciách. Vidí v nich analógiu ľudského správania sa v modelových, alebo naopak zriedkavých situáciách. Sústredí sa na myslenie a myšlienky v sprievode otázok, v akých podobách a tvaroch by mohli prežívať v čase nehybnosti. Sú predsa sprievodným javom tvorivého procesu a v autorkiných predstavách vystupujú ako organizmus v biotope umelcovej hlavy.

Peter Valiska Timečko prostredníctvom svojho svetelného objektu otvára diskusiu o politických pomeroch v slovenských reáliách. Je to diskusia o autentických morálnych hodnotách a postojoch v časoch hodnotovej spoločenskej krízy. Politikum vstupuje do ľudí a vytvára tak akciu politického tlaku o rôznych témach, ktoré formujú prijímateľa „politiky“. Svetelný objekt otvára vizuálnu diskusiu o tom ci nás politici modelujú alebo deformujú. Či majú morálny kredit, alebo ho predstierajú. Či sa už da o obyvateľoch Slovenska hovoriť ako o „homo politicus“ a „homo economicus“, alebo ešte potrebujeme dlhší vývojový čas viacerých generácii. Všetky tieto apelatívne myšlienky obsahuje svetelný objekt s názvom POLITIKUM.

Galéria nad schodiskom je názov nového výstavného priestoru v Záhorskej galérii J. Mudrocha. Ide o miesto improvizované a dočasné. Na jeseň 2022 pravdepodobne pôjde do rekonštrukcie baroková kaplnka na 1. podlaží a o pár mesiacov skôr (možno i neskôr) sa začne realizácia adaptácie podkrovia na výstavné účely. Takže približne na rok–dva budú výstavné priestory Záhorskej galérie opäť oklieštené.

Samostatná výstava mladej absolventky maľby na VŠVU Paulíny Halasovej v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici predstaví rôzne polohy, ktoré rezonujú v jej tvorbe od štúdia po dnešok. Je autorkou, ktorá veľmi prirodzene vníma situácie, aké do obrazu jednotlivca vnášajú sociálne siete. Vyrastá v nich a intuitívne ich vnáša do svojej tvorby. Špeciálne osobné hľadisko predstavuje pozícia mladej autorky, ktorá na súčasnej scéne hľadá svoje miesto. Na pozadí bezprostredného autobiografického záznamu podáva správu o vysoko konkurenčnom a na seba-prezentáciu zameranom umeleckom prostredí. Aj preto od začiatku inklinuje k figurálnemu prejavu vo veľkoformátových maľbách.

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici ako špecializované kultúrne zariadenie, regionálna galéria, zabezpečuje komplexnú galerijnú dokumentáciu v lokalitách Záhorie a Myjava v Trnavskom samosprávnom kraji. Primárne sa sústreďuje na výstavnú, vedecko-výskumnú a zbierkotvornú činnosť. Okrem regionálneho poslania sa galéria orientuje na presahy k českému, prevažne však moravskému vizuálnemu umeniu. Galéria má v správe zbierku umeleckých diel z oblasti maľby, sochárstva, grafiky, kresby, užitého umenia a fotografie.

Výstava vybraných členov sochárskeho združenia – asociácie, ktorá popri voľnej tvorbe jednotlivých členov zastrešuje výskum (mapovanie) interiérových / exteriérových realizácií vo verejnom priestore. QUO VADIS je reakciou vystavujúcich na obdobie pandémie, zamýšľajú sa však aj nad poslaním združenia, ktoré na jeseň 2021 oslávilo 10. výročie svojej existencie.

Najnovšia kolekcia diel výtvarníčky je odpoveďou na to, čo vníma ako jednorozmerné: strach vzbudzujúce hlásenia o pandémii koronavírusu podporované radom vplyvných zdrojov informácií.

V priebehu istého časového obdobia sme mali možnosť pozorovať – nielen na domácej scéne –nové východiská prezentácie umeleckých diel s využitím „alternatívnych“ architektonických priestorov, ktoré neboli pôvodne určené na výstavy vizuálneho umenia (napr. technické stavby, opustené priestory obchodov, či zdevastované pozostatky squatov). V tejto súvislosti treba spomenúť aj projekty realizované vo verejnom priestore. Heslom sa tu stala myšlienka: „preč z klasickej galérie, galéria je zastaraná forma pre komunikáciu umelca s verejnosťou.“

Výstavný projekt rest/less je prierezom tvorby sochára mladej generácie Františka Bohunického, ktorý sa programovo pohybuje na poli klasického sochárstva s parciálnymi presahmi smerom k interaktívnym objektom. Ide v poradí o jeho tretiu samostatnú výstavu, avšak najkomplexnejšiu z pohľadu rozsahu prezentovaných prác. Ambíciou projektu nie je podať ucelenú správu o vývoji jeho doterajšieho výtvarného jazyka. Snaží sa ukázať výtvarný proces ako introspektívny akt, v ktorom jednotlivé témy, motívy a žánre autor chápe ako individuálne aj kolektívne, neustále aktualizované symptómy života.

Bohato symbolicky vrstvené myšlienkové odkazy na báze existenciálnej úvahy, náročnej transcendentálnej meditácie spolu s expresívnou maliarskou terminológiou, ktorá maximálne ťaží z poučenia historickou, predovšetkým barokovou maľbou, jednoznačne identifikujú tvorbu Vladislava Zabela. Operuje v teritóriu, v ktorom kulminujú dráma a emócie na všetkých frontoch: v téme i obsahu, výraze i významových vrstvách. V rúchu myšlienkovo závažných, často hraničných podnetov sa opiera o nové autentické, obsahové i vizuálne, citácie diel starých majstrov.

Výstava prináša nesmiernu variabilnosť, demonštruje autorskú jedinečnosť, špecifickosť, čistotu výrazu, ale odkrýva aj zložitosť procesov, kde sa vlastné vklady mixujú s neobmedzeným experimentom za účasti nových alebo klasických technických médií.

Maliar a kresliar Karol Molnár bol príslušníkom čs. zahraničnej vojenskej jednotky v druhej svetovej vojne najprv v rokoch 1938 – 1940 vo Francúzsku a potom v rokoch 1940 – 1945 v Anglicku, kde prežíval svoje vrcholné výrazne protivojnovo orientované tvorivé obdobie.
Celoživotné maliarske a kresliarske dielo Karola Molnára môže slúžiť aj budúcim generáciám mladších umeleckých pokolení ako príklad nezdolného tvorcu, ktorý postavil svoju vizuálnu tvorivosť aj v najťažších vojnových časoch plne na obranu ľudskosti, humanizmu a obhajoby morálky.

Po úspešnej jarnej prezentácii v Hodoníne sa maliarska tvorba tohto predstaviteľa českého umenia presúva do Senice, naviac obohatená aj o kresbu, ako prvá samostatná výstava autora na Slovensku. Pozostáva z výberu veľkoformátových a komornejších diel zhruba posledného dvadsaťročia. Umelecká tvorba tohto autora určite presvedčí každého, že klasická maľba má stále čím osloviť i náročného diváka. Púta formálnou aj myšlienkovou stránkou, úctou k maliarskemu umeniu, poctivosťou, pôvodnosťou v námete a interpretácii, štruktúrou maľby, ľahkosťou, pokorou k prírode, ale aj šarmom a radosťou z tvorby.

V tejto prezentácii sa umelecké úsilia autoriek spojili do spoločného projektu s názvom Laboratorium. Je hravým výskumom koncipovaným ako vizuálne príťažlivá forma prezentácie rôznych materiálov v oblasti priestorovej tvorby, objektu, sochárstva, odevného dizajnu, ale aj v plošnej reflexii. Prostredníctvom nich je možné zoznamovať sa s materiálmi, potláčať ich východiskové poslanie a povýšiť ich do sveta umeleckého. Tvoriť s ich tvarmi, druhmi i vlastnosťami a poukázať na ich mnohé možnosti v oblasti interiérových tvorivých aktivít.

Nikolaj Feďkovič je meno dobré známe znalcom umenia. Veď už v osemdesiatych rokoch minulého storočia sa o ňom velmi pozitívne a obdivne vyjadrovali takí umelci ako boli Albín Brunovský či Vladimír Kompánek.

Už samotný názov jeho výstavy naznačuje, že vesmírna tematika hrá v Kellenbergerovom diele svoju úlohu. Úzko to súvisí so širokou obsahovou inšpiračnou bázou jeho tvorby s prevládajúcim tematickým záujmom o prírodu, kam aj vesmír bezosporu patrí a na druhej strane aj o históriu, či už dávnu, najmä antickú, ale aj súčasnú, poznačenú modernou technickou civilizáciou.

Mgr. art. Sara Pernecká sa na výtvarnej scéne pohybuje s prestávkami už dve desaťročia, rodné Záhorie však z jej tvorby pozná len zlomok. Z tohto dôvodu pristúpila ZGJM k usporiadaniu výstavy, ktorá ju predstavuje v širšom kontexte – na príklade retrospektívneho výberu z doterajšieho voľného diela zhruba od roku 1997 i profilovou najnovšou kolekciou objektov a inštalácií, s ktorými tematicky i výrazovo korešpondujú cykly kresieb a obrazov.

Rudolf Janák svoj výtvarný program od počiatku jednoznačne koncentruje do oblasti voľnej, v prvom rade figurálnej maľby, kde sa usiluje o autentické pohľady v tradičnom vzorci téma a obsah x estetická forma (farba, svetlo, priestor). Jeho záujem sa motivicky orientuje predovšetkým na pálčivú, existenciálne zastrešenú oblasť, v ktorej sa zaoberá absurdnosťou sveta a civilizačnými aspektami, hľadaním identity človeka v sústave sociálnych väzieb, ale aj konkrétnejšie zložitým vzťahom človeka k životnému prostrediu.

V rámci svojej odbornej špecializácie podpory tvorby mladých formujúcich sa tvorcov, talentov na umeleckých školách pripravila Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici 9. trienále poslucháčov výtvarných škôl Talenty, v ktorom sme opäť zachovali priazeň bratislavskej Vysokej škole múzických umení a Filmovej a televíznej fakulte, aby sme tentoraz predstavili tvorbu Ateliéru animovanej tvorby, ktorý vedie docentka Eva Gubčová.

Jubilejnú výstava už nežijúcej bratislavskej manželskej dvojice výtvarníkov Márie a Juliána Filovcov k nedožitému 90. výročiu narodenia umelkyne a 10. výročiu úmrtia umelca.

Akademický architekt Jozef Zamboj narodený v Martine a žijúci trvale v Skalici na Záhorí sa nesporne radí medzi vyzreté osobnosti súčasnej slovenskej umeleckej scény. Odbornosť tohto autora sa výrazne formovala na Strednej umekeckopriemyselnej škole v Košiciach (Nikolaj Fedkovič) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na katedre interiérovej architektúry (prof. R. Janák a V. Vilhan).