V priebehu istého časového obdobia sme mali možnosť pozorovať – nielen na domácej scéne –nové východiská prezentácie umeleckých diel s využitím „alternatívnych“ architektonických priestorov, ktoré neboli pôvodne určené na výstavy vizuálneho umenia (napr. technické stavby, opustené priestory obchodov, či zdevastované pozostatky squatov). V tejto súvislosti treba spomenúť aj projekty realizované vo verejnom priestore. Heslom sa tu stala myšlienka: „preč z klasickej galérie, galéria je zastaraná forma pre komunikáciu umelca s verejnosťou.“