Tvorbu Andreja Smoláka môžeme zaradiť do skupiny umelcov, ktorí prostredie a účinkujúce postavy transformujú do introvertnej či snovej imaginácie a uplatňujú pritom nadrealistickú, reálnu či sureálnu estetiku výrazu. Prírodné či figuratívne prvky majú v týchto kompozíciách funkciu tajuplnej intelektuálnej symboliky, na prvý pohľad akoby iracionálneho posolstva, lenže prieniky medzi reálnym a nereálnym sú zjavnými odkazmi na existenčnú relevantnosť nášho podvedomia i nášho podvedomého bytia.Vo svojej tvorbe sa Andrej Smolák pohybuje v rovine snov, ale i v každodennom živote človeka. Hoci jeho obrazy majú základ v reálnom motíve, zároveň sa oslobodzuje od opisu a diváka vťahuje do imaginárneho sveta poézie.