Tematika svetla, hladiny a vody sa v metafyzickom a mýtickom význame u autorky periodicky vyskytuje v maliarskych cykloch v rôznych obmenách. Od dokončenia doktorandskej práce opakovane touto témou symbolicky určovala čiaru medzi dvoma svetmi, svetom sna a bdenia, ako metaforický stav mysle v oscilácii medzi poznaným a objavovaným. Tenká hranica medzi svetom zmyslovým a pomenovaným, nedotknuteľným a videným sa stala dominantou jej tvorby.