Prezentácia individuálnej nitrianskej výstavy Oľgy Paštékovej (1984) s názvom Bludičky znamená prechádzku po jej výtvarnej krajine. Dlhodobou snahou autorky je zobrazovanie civilizácie a jej stretu s prírodou – ide o brutálny, postindustriálny environment s temnou podobou prírody a osamelosti. V tejto trochu pochmúrnej atmosfére sa zjavujú tvory a stromy, ktoré predstavujú intuitívnu, divokú a nespútanú silu prírody, ale aj ľudskej povahy – preto sa zasa objavujú vtáci, havrany, vlci, vlkolaci a lunatická moc tmavej noci. Vyobrazenie na plátnach a prežiarených lampách tak prináša správu o narušenej rovnováhe v prírode, o ľudskej agresii a nenásytnosti, ale aj o sile prírodných živlov a tvorov. Všetko sa to odohráva v šerosvite čierno-bielych krajín, prípadne v modrom melancholickom tóne.