Ďalšia z formátu komorných dočasných stálych expozícií v Salóne Nitrianskej galérie je venovaná aktu a jeho početnému zastúpeniu vo fonde kresby galérie. Vybrali sme fragment z kresieb aktov od Viktora Belányiho a Ľudovíta Slamku. Vystavená kolekcia predstavuje okrem umelcov aj jednu z primárnych odborných činností fondovej inštitúcie, a to ochranu a zhodnocovanie verejnej zbierky/kultúrneho dedičstva reštaurovaním.
Vystavená kolekcia takmer 30 zbierkových predmetov prešla odborným reštaurovaním (Brigita Hradská), vďaka čomu získala nanovo svoju výstavnú kondíciu. Kreslených aktov (štúdií) má NG vo fonde kresby značné množstvo, avšak kurátorský výber kládol dôraz na početnosť aktov zastúpených vo fonde kresby konkrétnymi autormi.

Výstava predstavuje tvorbu troch študentiek a jedného študenta Katedry maľby Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, ktorej vedúcim je doc. Mgr. art. Ján Triaška, ArtD. Odbor maľby nájdeme ešte na univerzitách v Bratislave a Košiciach, avšak tvorba študentov a absolventov „banskobystrickej školy“ patrí v ostatných rokoch k tomu najzaujímavejšiemu, čo sa na poli slovenskej mladej maľby deje – o čom svedčia aj rôzne ocenenia a výstavy.

Vo výstavnom projekte Na palube nám autor prostredníctvom zdielania vlastného vnímania sveta sprostredkúva špecifickú skúsenost so samotným maliarskym procesom. Vo svojej tvorbe sa koncentruje predovšetkým na skúmanie vztahu medzi materiálnostou obrazu a obrazovou reprezentáciou, ktorú fyzická prítomnost plátna umožnuje sprostredkovávat. S touto odvekou výzvou maliarstva sú spojené dalšie a nadväzujúce skutocnosti: proces a skúsenost vizuálneho vnímania, uchopovanie a zachytávanie reality, prenos vizuálnych podnetov na plátno ci vytváranie novej reality.

Prvá samostatná výstava Richarda Marca λήθη – Léthé v Nitrianskej Galérii bude prvou zo série piatich výstav spracúvajúcich tému pominuteľnosti a zabudnutia v rôznych galerijných inštitúciách na Slovensku. Podľa gréckej mytológie vstup do podsvetia stráži Kerberos – ohnivý pes s troma hlavami. Má zabrániť dušiam mŕtvych, aby sa vrátili do normálneho sveta, a živým, aby vstúpili do ríše mŕtvych. Od sveta živých oddeľuje podsvetie 5 riek: všetko zmrazujúca rieka Styx, rieka nárekov Acherón, rieka zármutkov Kókýtos, ohnivá rieka Pyriflegethón a temná Léthé, ktorej vody dávajú zabudnúť na všetko pozemské. Cez rieku Styx preváža duše prievozník Cháron, ale len za poplatok.

Výstava Germáni a ich kultúra v krátkosti dokumentuje dobu pred príchodom Slovanov na naše územie, konkrétne na Ponitrie. Sústreďuje sa na dôležitú archeologickú lokalitu v Nitre-Párovských Hájoch, v údolí Valy-Dolina. Lokalita sa nachádza na miernom ľavobrežnom svahu Cabajského potoka. Záchranný výskum náleziska bol vyvolaný výstavbou viacerých vetiev plynovodu v rokoch 1985 – 1986 a 1994 – 1995. Dovedna sa preskúmalo viac ako 200 objektov z rôznych úsekov včasnej doby dejinnej a stredoveku.

Koncepcia výstavy Sochár medzi kresbou a maľbou ťažiskovo prezentuje Belohradského rozsiahlu tvorbu v časovom rozpätí od roku 1964 do roku 2003. Prezentácia sochárskych artefaktov prebieha len v sprievodnom náznaku. Exponáty sú zoradené podľa časovej osi do siedmich celkov, ich rozdelenie do jednotlivých miestností rešpektuje zoskupenia podľa použitých materiálov: kresby tušom, pastelom, farebnými ceruzami (suchý pastel). Grafická technika serigrafie je doložená ako „dvojfázový“ artefakt: a) kresby aktov z roku 1966 boli začiatkom 90. rokov serigraficky rozmnožené; b) rozsiahly formálny experiment, ktorému venoval autor tri roky sústredeného úsilia (1972 – 1974) možno vnímať ako doznievanie radostnej eufórie z prelomových zážitkov počas Svetovej výstavy Expo ´70.

Onedlho otvárame novú Únikovú hru ESCOBAR ktorá vás vtiahne do záhad Kolumbie aby ste odhalili doteraz neodhalené informácie. Objavte miesto ktoré pozná len samotný drogový kráľ a nájdite všetky doteraz neobjavené dokumenty. Už čoskoro pridáme aj nejaké fotky a samozrejme bude aj súťaž o voľné vstupy tak sledujte Instagram alebo Facebook .

Výstava prezentuje výsledky archeologického výskumu Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre na Oponickom hrade
z rokov 2015 až 2020 a nové poznatky o stavebno-historickom vývoji hradu
a jeho obnovy. Vznikla v spolupráci s Ponitrianskym múzeom v Nitre
a s občianskym združením Apponiana a v rozšírenej podobe sa presúva z Múzea v Zlatých Moravciach do Ponitrianskeho múzea v Nitre. Pozornosť je venovaná aj unikátnej kolekcii kachlíc z kachľových pecí, ktoré boli nájdené na tamojšom hrade.