Kompozícia výstavného projektu Príbehy (p)o živote je skôr „kurátorským surreálnym automatizmom“ (ak niečo také má nárok na existenciu v súčasnom svete).
Výstava má dve rozpoznateľné línie, sú to rozkoly a pasce - príbehy medzi: Snami; Želaniami; Túžbami a Každodennou žitou realitou. Dve línie snov a skutočností v Príbehoch (p)o živote asi nie sú prekvapením, naopak sú prirodzeným vyústením dlhodobého projektu.

Na počiatku bola Sieť. Tá Sieť bola v Sieti a tá sieť bola Sieťou. Ona bola na počiatku v Sieti. Ňou vzniklo všetko a bez nej nevzniklo nič z toho, čo jestvuje. A v nej bola Sieť a Sieť bola Sieťou Sietí. A tá Sieť v Sieti svieti ale Sieť ju nepohltila. Od Siete bola poslaná Sieť; volala sa Sieť. Prišla ako Sieť vydať Sieť o Sieti aby všetci prostredníctvom nej v Sieť uverili.
Sieť svojím polysémantickým charakterom pokrýva široké spektrum vecí a javov v spoločenskom i v osobnom živote človeka.

Výstava fotografky Emy Lančaričovej s názvom Nemiesto/Nečas sa zameriava na médium fotografie z pohľadu naplnenia jej technických a významových predpokladov – stálosti a konkrétnosti. Pokladá si otázku, nakoľko je schopná zachytiť presný okamih a miesto, a či môže vôbec dosiahnuť objektívnu reprezentáciu zobrazeného. Séria s názvom Utópia je vlastne autorkiným skúmaním premenlivosti vo fotografii, pričom jej ústrednou témou sa stáva prefabrikát betónového stĺpu. Ten je síce ruinou, no zároveň je znakom odkazujúcim k rozličným historickým funkciám.

Jméno psa. Chovatelská stanice. Pohlaví. Datum narození. Číslo zápisu. Místo a datum bonitace.

Do bonitační karty se zaznamenávají údaje o tělesných a povahových rysech daného jedince, které rozhodují o jeho způsobilosti k chovu. K většině parametrů se v tabulce řadí výčet nedostatků, přičemž za každý nedostatek se udílí určitý počet trestných bodů. Kdybychom si dokázali ono zvíře vybavit s představivostí, jaká by odpovídala přesnosti měření při bonitaci, ožil by pes, který by vždy poslechl, ale nikdy neslyšel.

Výstava sedmi umělců z Čech, Slovenska a Spojených států s názvem Zn.: Nová existence navazuje na dvě předchozí výstavy Bílá laboratoř (prosinec 2016 v Galerii města Olomouce) a Sleva na šelmu (červen 2018 v Galerii Prácheňského muzea v Písku). Tím, že se jedná o projekt několika výtvarníků z různých zemí, jiných věkových kategorií, a především odlišných výtvarných přístupů, nabízí výše uvedené téma velkou škálu zobrazení zahrnující dvojrozměrná i trojrozměrná díla či koncepční projekty používající různé techniky (grafické techniky, digitální fotografie, kresba) i materiály.

Palo Čejka vyrýpal do linolea rôzne veci – jednoducho preto, lebo sú podľa neho krásne. Aj keď nemusí(me) vedieť/vidieť, čo to je. Na svojej prvej samostatnej výstave v Nitrianskej galérii predstaví tri série grafík: farebnú, sivú a čiernobielu. A ešte rôzne ďalšie veci, predmety, objekty. Tiež krásne.
Príďte sa pozrieť na odvrátenú stranu krásy a zistíte, že je ešte krajšia!

Každý z autorov vstupuje do prírody inou cestou, nikdy však výlučne za účelom inšpirácie. Tieto cesty sú síce odlišné, všetky však spája priame telesné i mysľové vstupovanie do prostredia prírody. Skupinová výstava dvoch umelkýň a dvoch umelcov v Galérii mladých mapuje štyri rôzne prístupy, neobmedzuje sa však na určitú techniku či médium. Prechádza od závesných obrazov ku inštaláciám, od akrylu na plátne po keramiku či drevo. Napriek vlastnej rozmanitosti majú vystavené diela okrem námetu spoločných tiež niekoľko ďalších prvkov.