Výstava s názvom Žatva predstavuje diela s poľnohospodárskou tematikou, ktoré výhradne pochádzajú zo zbierky Nitrianskej galérie. Tieto diela tvoria výraznú časť galerijnej zbierky, do ktorej sa prioritne nadobúdali v rokoch 1965 – 1989, teda od vzniku inštitúcie po pád komunistického režimu. Totalitná moc z Nitry postupne vybudovala centrum slovenského poľnohospodárskeho života, čo sa odrážalo nielen v rozsiahlej rastlinnej a živočíšnej výrobe, ale taktiež aj vo vede a umení - zakladali sa stredné odborné školy a učilištia s agrárnym zameraním.

V projekte „Album“ ide o recykláciu obrazu, recykláciu príbehu obrazu a jeho novú interpretáciu. Výstava z diapozitívov je autorským výberom fotografií. Princíp prístupu je o výbere záberu Princípom prístupu je výber záberu – fotograf si vyberá zábery v priestore, ktoré fotí. Šipöcz si v tomto prípade vyberá diapozitívy, ktoré nanovo (pre)fotí. (Ne)potrebný príbeh z diapozitívu dostáva nový obsah, štruktúru, zrecykluje sa.

Cyklus besied so súčasnými slovenskými spisovateľmi od roku 2006. Moderátorom a spolutvorcom dramaturgie je od začiatku cyklu Dado Nagy.

21. 3. 2019 o 18:00
Martin Jurík
Spisovateľ, novinár, publicista, prekladateľ a podľa vlastných slov aj fanúšik mačiek, dobrého sci-fi a ešte lepšej hudby.

4. 4. 2019 o 18:00
Veronika Homolová Tóthová
Venuje sa zaznamenávaniu príbehov ľudí, ktorí prežili nacistické alebo komunistické prenasledovanie.

25. 4. 2019 o 18:00
Etela Farkašová
Patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej literatúry a filozofie.

Dominantná kurátorka a skrotený kurátor stvorili exkluzívnu expozíciu v deviatich dejstvách, ktorá je (seba)ironickou prezentáciou ľudských slabostí a úchyliek. Výstava predstavuje diela slovenských a českých výtvarníkov, dizajnérov, spisovateľov a filmárov reagujúcich na rôzne témy a podoby fetišov, fetišizmu a fetišizácie v súčasnej spoločnosti.

Výstava približuje vývin autorovej tvorby s dôrazom na maľbu. Výberovo sú prezentované ukážky z fotografickej tvorby a tiež tvorba vo verejnom priestore, a to prostredníctvom autorskej participácie – videofilmu Jany Minárikovej.

Nedávno som v rádiu počula rozhovor s tvorcom atlasov a máp, grafickým dizajnérom Joostom Grootensom. Hovoril o tom, že pri tvorbe cíti potrebu zámerne preháňať a zdôrazňovať niektoré aspekty mapy, čím príjemcu upozorňuje na svoju autorskú manipuláciu. Žiadna mapa totiž nie je pravdivým záznamom reality, ale súborom mnohých subjektívnych rozhodnutí, ktoré priamo ovplyvňujú jej čítanie.
Podobné postupy sú blízke i autorkám výstavy Limity navigácie, Ľudmile Hrachovinovej a Merzedes Šturm-Lie.

Slováci sú starobylý národ, ktorého dejiny sú omnoho veľkolepejšie, siahajú ešte hlbšie do minulosti a dotýkajú sa oveľa väčšej časti sveta, než sú dnes mnohí „historici“ ochotní pripustiť. Zámerom výstavy Skutočné dejiny Slovákov v Nitrianskej galérii je na základe najaktuálnejších vedeckých poznatkov ilustrovať vybrané udalosti a oblasti z našej histórie, o ktorých učebnice dejepisu zámerne mlčia.

Týmto projektom chceme ukázať, ako na tému slobody, resp. neslobody, reagujú súčasní umelci. Sloboda môže mať rôzne podoby: sloboda jednotlivca, spoločnosti, prejavu, myslenia, vierovyznania, sexuálnej orientácie, pohybu, tvorby, umenia a pod. Ako môžeme slobodu definovať, uchopiť, pochopiť? Ako ju chápu rôzni ľudia rôznych národností? Čo pre nás znamená? Treba o ňu bojovať? Akými spôsobmi? Ako sa spoločnosť stavia voči jej zneužívaniu? Aké hranice má sloboda slova a prejavu v dnešnej dobe plnej konšpirácií, hoaxov a fake news?