Pozornosť je kľúčová k tomu, aby sme nechali krajinu na seba vplývať.
Pomaly kráčať a učiť sa počúvať kamene starnúť.

Krajina je priestor, kam vchádzame, v ktorom sa pohybujeme, ktorý pozorujeme. Vraciame sa do nej, pretože ju potrebujeme. Môžeme tam byť sami sebou, všetko pustiť a nechať sa ňou nasýtiť. Byť. Autorka Kristína Mičová uniká do krajiny, aby venovala svoju pozornosť práve jej najjemnejším detailom, javom a miniatúrnym príbehom, ktoré sa v nej odohrávajú, ako napríklad smer letu motýľa, jemné pohyby dážďovky, dráha mesiaca či slnečné svetlo dopadajúce na oblý kamienok...