Samostatná výstava maliara Roberta Bielika (1963) je jeho prvou prezentáciou v Reprezentačných sálach Nitrianskej galérie. Autor nie je presvedčený o svojej nesmrteľnosti, v ktorú ako ľudia chceme radi veriť. Opak je pravdou, uvedomuje si svoju ľudskú konečnosť a cez maľbu si ju aj verejne priznáva. Maľovanie je pre neho prostriedok meditácie nad pominuteľnosťou.