Už v 14. storočí ľudia maľované vajíčka volali kraslicami. Názov údajne vznikol zo slovanského slova "krasnyj", t.j. červený. Červená bola považovaná za farbu života a vajíčka boli pôvodne ozdobované touto farbou. Vajíčka mali obetnú a darovaciu funkciu. Pri veľkonočnom obede bolo prvým chodom vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi členov rodiny. Nielen maľovanie, ale aj spoločné jedenie vajíčok patrí k starodávnym zvykom známym u všetkých Slovanov. Symbolizovalo súdržnosť rodiny a zabezpečenie zdravia ochranu proti zlým silám. Ženy a dievčatá pripravovali kraslice na Veľkonočný pondelok svojim šibačom alebo oblievačom ako dar lásky.