Veronika Rónaiová v priestoroch predstavuje jedno nové režijné komponovanie – priesečníkový remake svojich príbehov a formátov s ohľadom na genia loci daného priestoru.
Infiltrovaním starších výstavných sekvencií do nových scén autorka nastavuje potrebné zrkadlo už vyšľapanej cesty a vykresľuje a načrtáva aj nové vízie. Nerozdeľuje v duchu moderny či postmoderny, ale akceptuje to, čo je simultánne predmoderné, súčasné k moderne, a takto v podstate teda transmoderné.