Slovenskýcestovateľ

Jednou z najzávažnejších príčin mortality dravých vtákov v Európe sú otravy, ktoré predstavujú 72 % prípadov tzv. vtáčej kriminality, teda nelegálnej činnosti, ktorej obeťami sú vtáky. Ide o významnú hrozbu aj pre chránené, globálne ohrozené druhy, ako je napríklad orol kráľovský a sokol rároh. Prežívajú len vďaka intenzívnemu, dlhodobému úsiliu o ich ochranu. K tejto snahe prispieva aj projekt PannonEagle Life, v rámci ktorého boli na Slovensku výrazne posilnené kapacity na odhaľovanie takejto nelegálnej činnosti. Príďte získať viac informácií o vtáčej kriminalite na výstavu, ktorá bude sprístupnená v Drotárskom pavilóne.

8 deka, 8 dekád, 80 rokov. Výnimočná výstava pri príležitosti 80. výročia založenia múzea ponúkne to najzaujímavejšie, čo sa počas 8 dekád v múzeu podarilo. Spoločne budeme spomínať na vývoj múzea, pribúdanie expozícií, ich rekonštrukciu, predstavíme niektoré exponáty a odhalíme príbehy s nimi spojené.

Prezentácia kolekcie svietidiel s ľahko vymeniteľným, prioritne papierovým tienidlom, ktoré si môže užívateľ vyrobiť sám s využitím rôznych spôsobov práce s papierom. Projekt vychádza z „filozofie“ jednoduchosti, a to v rovine estetickej aj konštrukčnej a participácie konečného užívateľa na dotváraní produktu a vlastného priestoru.
Výstava sa bude nachádzať v kaplnke Budatínskeho hradu.

Považské múzeum sprístupní od 1. februára v priestoroch Drotárskeho pavilónu výstavu Keď dláto vykúzli zlato, ktorá je ukážkou celoživotnej tvorby žilinského rezbára Miroslava Ďuratného. Rezbárstvu sa začal venovať v období, keď zo zdravotných dôvodov musel odísť z pôvodného povolania. Bol členom Klubu neprofesionálnych výtvarníkov pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline a vystavoval od roku 1976. Jeho drevené plastiky získali mnoho ocenení na okresných, krajských i celoslovenských súťažiach a výstavách amatérskej výtvarnej tvorby. Svoje výnimočné diela vystavoval pravidelne aj na festivaloch Východná a Jánošíkove dni. V roku 1997 mu Okresný národný výbor – odbor kultúry a Považské múzeum v Žiline udelili diplom za rozvíjanie ľudovej umeleckej tvorby.

Považské múzeum otvorí v stredu 17. novembra v kaplnke Budatínskeho hradu novú výstavu pod názvom V mene Božom. Jej súčasťou budú sakrálne zbierky z regiónu horného Považia, ktoré boli dlhodobo ukryté v historickom depozitári múzea.

Kaplnku Budatínskeho hradu dal v roku 1745 postaviť vtedajší majiteľ Budatínskeho panstva Anton Suňog a zasvätená bola Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Podľa kánonickej vizitácie zo začiatku 19. storočia je možné zistiť, ako približne kaplnka vyzerala a čo sa v nej nachádzalo.

Považské múzeum v Žiline otvorí 27. októbra v priestoroch Budatínskeho hradu novú výstavu o odievaní v 20. storočí. Jej autorkami sú odborné pracovníčky Považského múzea v Žiline historička Dominika Hlobíková a etnologička Adriana Bárdyová. Odev je neverbálnym jazykom doby, odzrkadľuje postavenie a úlohu muža a ženy v rámci spoločnosti. Svojou formou, skladbou, materiálom, výzdobou a farebnosťou vypovedá o etnickej, regionálnej a často aj konfesionálnej príslušnosti. 20. storočie bolo v tomto smere výnimočné, keďže dochádza k demokratizácii módy a stieraniu rozdielov medzi mestským a dedinským oblečením.

Výstava „V tichu“ predstaví malý výber z tvorby šiestich profesionálnych výtvarníkov: Marka Hubu (1949), Simony Janišovej (1985), Jozefa Kurinca (1973), Igora Minárika (1948), Daniely Mládenekovej (1973), Dany Sochorovej(1962). Prezentované diela sa dotýkajú rôznych odborov výtvarného umenia – sochárstva, maľby, keramiky, šperkov i konceptuálne ponímaných fotografických záznamov. Ide o uznávaných autorov, v niektorých prípadoch v minulosti alebo v prítomnosti aj pedagogicky činných, ktorých tvorivý prístup charakterizuje citlivosť, hĺbavosť až meditatívnosť . Tematickým východiskom sú pre nich nielen impulzy prichádzajúce z prírodného prostredia, ale aj zo súkromného života a života spoločnosti.

Výstava prác študentov oddelenia dizajnu a tvarovania dreva zo školy umeleckého priemyslu Jozefa Vydru v Bratislave. Väčšina diel vznikla ako výsledok polročných prác v rokoch 2011 a 2014, pri ktorých sa sledovalo získavanie skúseností z prepájania dvoch rôznych materiálov: drevo a drôt. Výstava sa nachádza v priestoroch Drotárskeho pavilónu.

V tomto roku si pripomíname 150. výročie vzniku Košicko-bohumínskej železnice, ktorá bola najdlhšou železničnou traťou na území Slovenska nazývanou aj severoslovenská magistrála. Pri tejto príležitosti usporiadalo Považské múzeum v priestoroch Drotárskeho pavilónu v areáli Budatínskeho hradu výstavu s rovnomenným názvom.

Výstava pri príležitosti 150. výročia otvorenia trate priblíži výstavbu, vývoj a dokumenty spojené s jej dejinami. Trať, pôvodne vedúca územím Rakúska i Uhorska, bola postavená za účelom zlepšenia prepravy poľnohospodárskych produktov a surovín najmä v železiarskom priemysle. Mala však významný dosah na rozvoj miest a obcí severného a východného Slovenska. Bola to jediná trať horného Uhorska vedúca vo východo-západnom smere, vždy patrila do súkromného vlastníctva (až do roku 1942) a bola najdlhšou železničnou traťou na území Slovenska. Výstava je tvorená obrazovými prameňmi doplnenými o trojrozmerné exponáty a nachádzať sa bude v Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu.

Považské múzeum sprístupní v kaplnke Budatínskeho hradu autorskú výstavu amatérskeho drotára Martina Baďuru pod názvom Môj svet. Drôtené aj nedrôtené diela sú charakteristické úprimnosťou výpovede a originálnosťou nápadov. Výstava prináša farebný, hravý i veselý svet úžitkových aj voľných objektov určených nielen dospelému divákovi. Popri pestrých drotárskych prácach sa tu bude môcť návštevník stretnúť napríklad aj s figurálnymi objektmi matíc a kancelárskych pripináčikov.

eľký vrch sa nachádza nad sútokom potoka Divina s riekou Váh. „Toto veľké centrálne hradisko má rozlohu viac ako 12 ha. V záverečnej etape doby bronzovej ho vybudoval ľud lužickej kultúry. Neskôr, v mladšej dobe železnej, ho osídlili nositelia púchovskej kultúry a napokon ho obnovili Slovania na sklonku veľkomoravského obdobia. Cieľom výstavy je prezentácia výsledkov výskumov týkajúcich sa najmä jeho najmladšej fázy, pretože Slovania pri jeho budovaní využili zvyšky starších pevnostných stavieb.

V priestoroch Drotárskeho pavilónu vystavia drevené hračky, ktoré sú originálnym dizajnérskym návrhom a zároveň spôsobom hry nielen pre deti. Základom kolekcie sú jednoduché, sústružené geometrické tvary z dreva, ktoré sú opletané alebo vyplnené textilnými vláknami a farebnými kombináciami vlny, čo vytvára nevšedný vizuálny zážitok. Cieľom je podnietiť u návštevníkov záujem a dotvoriť hračky podľa vlastnej fantázie.

Jednotlivé vitríny budú prezentovať skupinu živočíchov alebo vybranú zoologickú tému. „Predstavené budú napríklad: dravé vtáky a ich potrava, poznávanie kačíc, psovité šelmy a ich sociálny život, výr skalný – superpredátor žilinskej kotliny v zrkadle historických zmien krajiny, vzácni návštevníci – faunistické poklady v zbierkach Považského múzea v Žiline, lasicovité šelmy, potáplice a potápky, kurovité vtáky, lesné živočíchy, živočíchy ľudských sídiel. Priestorová inštalácie lebiek a skeletov vtákov a cicavcov zas ponúkne objasnenie vývojových súvislostí rôznych tried stavovcov.“.

Autorská výstava Márie Porubčanskej v priestoroch Drotárskeho pavilónu. Umelecká drotárka a šperkárka v priereze dvadsaťročnej tvorby predstaví originálne diela inšpirované čipkou a inými textilnými technikami.

Výnimočné diela umelkyne Evy Cisárovej-Minárikovej nájdu na viac ako dva mesiace domov v Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu. Autorka, pochádzajúca z Cífera, študovala na Vysokej škole výtvarných umení, kde neskôr aj vyučovala. Na umeleckú scénu vstúpila na začiatku 70. rokov 20. storočia monumentálnou tapisériou Čerešničky. Neskôr prišla s vlastnou technikou zvanou „maľbotkanie“, ktorej podstatou je zatkávanie farebných sieťových vreciek na zemiaky.

Žilina zažije unikátnu putovnú výstavu spojenú s charitatívnou vernisážou „DRŽME SPOLU“, ktorá prichádza z Čiech. Cieľom tejto výstavy a vernisáže je stimulácia záujmu verejnosti a pomoc rodinám starajúcich sa o pacientov nachádzajúcich sa na hranici medzi životom a smrťou, o pacientov s diagnózou „Vigílna kóma“ a rodinám starajúcich sa o svoje deti so zdravotným postihnutím. Medzi ďalšie ciele patrí aj prispievanie k integrácii zdravotne hendikepovaných ako aj posilnenie vzájomne komunitných vzťahov.

Táto archeologická výstava prezentuje život a smrť a jej vnímanie v ľudskej spoločnosti v neskorej dobre bronzovej a staršej dobe železnej (1300 – 700 pred n. l.). Cieľom výstavy je oboznámiť návštevníkov nielen s pohrebným rituálom, ale i spôsobom každodenného života ľudí tejto svojráznej a pre históriu Slovenska tak zásadnej kultúry. Veľkým plusom výstavy je aj skutočnosť, že neprezentuje len samotné archeologické nálezy, ale formou diorám a trojrozmerných modelov dáva návštevníkom možnosť podrobnejšie si predstaviť spôsob života spred troch tisícročí, a tým lepšie pochopiť vývoj spoločnosti

Medzinárodná prehliadka tvorby súčasných umeleckých remeselníkov, dizajnérov a výtvarníkov pracujúcich s drôtom. Jedna z najväčších prezentácií prác s týmto materiálom v strednej Európe. Prináša prehľad o stave a úrovni neobvyklého umeleckého a remeselného odvetia, naznačuje jeho perspektívy a vývojové trendy.

Projekt Martina Tomášku, na ktorom predstavuje fotografie 4 tvorcov: Juraja Reka, Mariána Závackého, Vladimíra Vidru a Miroslava Broza. Každý z nich fotografuje krajinu iným spôsobom: Jurajovi Rekovi sú blízke zábery, v ktorých poníma krajinu komplexne, vrátane zásahov človeka; Marián Závacký vidí krajinu abstraktne, v inotajoch odrazov v bežnom prostredí; Vladimír Vidra experimentuje s rôznymi fotografickými technikami a s výraznejšou počítačovou manipuláciou a Miroslav Broz preferuje krásu krajiny v okamihu, keď sa deň mení na noc a opačne.

K jarnému obdobiu neodmysliteľne patria zdobené vajíčka – kraslice, ktoré v súčasnosti plnia predovšetkým estetickú funkciu. Sú nielen pekným symbolom jari, ale aj dôkazom šikovnosti rúk ich tvorcov a výtvarného nadania. Na Slovensku poznáme niekoľko spôsobov ich výzdoby, či už je to jednoduché farbenie, voskovanie, leptanie kyselinou, obliepanie slamou a mnoho ďalších. Medzi najnáročnejšie a bezpochyby aj umelecky najpôsobivejšie patria kraslice odrôtované. Sú jedinečným fenoménom Slovenska a súvisia s existenciou drotárskeho remesla, ktoré vzniklo v severozápadnej časti tejto krajiny.

Kto bol náš najznámejší generál? Predsa malý veľký Slovák Milan Rastislav Štefánik! Pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia sme na Budatínskom hrade pripravili špeciálne divadelné prehliadky. Zistíte veľa zaujímavostí z jeho života, spoznáte osudové ženy a možno sa dozviete aj to, čo ste doteraz nevedeli. Prehliadky sa uskutočnia 1. a 4. mája vo vybraných časoch.

Výstava fotografa Eda Hladkého v priestoroch kaplnky Budatínskeho hradu.

27. ročník obľúbeného stretnutia drotárskych umelcov, remeselníkov a nadšencov. Hlavnou témou tohto ročníka je architektúra. Príďte sa pozrieť na ich prácu a naučiť sa drôtovať v škole drôtovania.

Dvaja žilinskí výtvarníci, dva rozdielne výtvarné prístupy a 10 prác inšpirovaných lokálnou faunou a slovenskými pohoriami.

Autorská výstava umelca Vladimíra Provčiho z Chorvátska. Jeho maľby sú inšpirované krásnou chorvátskou prírodou, predovšetkým morom. Jeho diela môžete obdivovať v priestoroch kaplnky Budatínskeho hradu, v komunitnej miestnosti.

Prostredníctvom siedmich zastavení v 75-ročnom živote múzea, spozná návštevník všetky hlavné múzejné odborné činnosti (zbierkotvornú, evidenčnú a katalogizačnú, konzervačnú a reštaurátorskú, expozičnú, výskumnú, publikačnú). Prezentované budú všetky múzejné zbierkové fondy, odborná knižnica a rozsiahly fotoarchív.

Výstava fotografií Vladimíra Baču v kaplnke Budatínskeho hradu.

Výstava majstra ľudovej umeleckej výroby - Víta Pieša.

Otázky súčasnej doby internetu, wifi a nových médií originálnym spôsobom rieši výstava Wired vs. Wireless (Wifi) žilinskej výtvarníčky Andrey Lachovej.

Vstup do všetkých expozícií Považského múzea pre deti do 15 rokov v sprievode dospelej osoby zadarmo.

Budatínskym hradom vás prevedú dámy v kostýmoch, ktoré vám prezradia doteraz nepublikované zaujímavosti zo života jedného z najznámejších obyvateľov hradu. A možno sa stretnete aj so samotným Gejzom Čákim. Dobu, v ktorej žil, vám pripomenú vystavené artefakty z depozitárov múzea. Nebudú chýbať ani veterány, tiež dokumentujúce časy dávno minulé. Ak máte radi módne prehliadky, jedna na vás bude čakať priamo na hlavnom pódiu. Inšpirujte sa aj vy a v kompletnom dobovom kostýme budete mať vstup na podujatie bezplatný.

Výstava rastlín, drevín, záhradnej techniky, včelárskych produktov, ukážky aranžovania a odborné prednášky v spolupráci s OZ Malá Fatra a SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline.

Kultúrny program s malým tradičným občerstvením.

Rozhovory na tému: Ako si vytvoriť vlastný rodostrom.

Pre všetkých zaľúbených prekvapenie vo veži – vytvorenie srdiečkovej reťaze.

Konferencia vo východnom paláci Budatínskeho hradu, pri príležitosti ktorej sa vydáva zborník.

Výstava propaguje zaujímavú a z hľadiska regionálnej či lokálnej diverzity významnú oblasť našej kultúry – tradičnú stravu. Vychádza priamo z poznatkov získaných terénnym výskumom v špecifickej národopisnej lokalite severozápadného Slovenska, vo Veľkom Rovnom.

Výstava lektorky a autorky ikôn Kataríny Kasagrandovej a Beaty Niedeckerovej na Budatínskom hrade.

Prehliadky Budatínskeho hradu vo vianočnej atmosfére.