Slovenskýcestovateľ

Rómovia žijú na území dnešného Slovenska už takmer sedemsto rokov, napriek tomu sú ich dejiny, tradičná aj súčasná kultúra stále málo známe. Ostatných dvadsať rokov sa druhej najpočetnejšej národnostnej menšine venuje Slovenské národné múzeum v Martine prostredníctvom Múzea kultúry Rómov na Slovensku.

O Karolovi Plickovi, ktorého 130. výročie narodenia sme si tento rok pripomenuli, sa hovorí ako o umelcovi deviatich remesiel. Bol fotografom, etnografom, scenáristom, filmovým režisérom, dokumentaristom, kameramanom, pedagógom, hudobným vedcom, zberateľom. Význam i sila Plickovho diela tkvie v tom, že čas už preveril jeho hodnoty a prisúdil im nezastupiteľné miesto nielen v našej kultúre, ale i v európskom a svetovom dianí.

Prostredníctvom vybraných fotografických diel členov fotoklubu sa návštevníci prenesú do sveta krásy slovenskej prírody a ľudí, ktorí sú odrazom autenticity ako aj hodnôt minulosti.

Autor sa zaoberá výrobou úžitkových a dekoratívnych predmetov v duchu tradičného ľudového hrnčiarstva. Preberá z neho typológiu výrobkov, ale vytvára si i vlastné tvary. Haronikova tvorba nesie nezameniteľný autorský rukopis a zvlášť charakteristické je použitie plastickej dekorácie v podobe tenkých šúľkov hliny, ktorými vytvára nielen ornament, ale i figurálnu výzdobu a použ sitiegrafita (vyškrabávanie, stieranie vrchnej farebnej vrstvy). Výstava je doplnená aj o ukážky voľnej tvorby autora.

Príroda oddávna poskytovala našim predkom materiály, pre ktoré našli bohaté uplatnenie. Okrem dreva, hliny, kameňa a čiastočne aj kovu patrili k tým najpoužívanejším i prírodné pletivá. Výstavu pripravilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby a diela súčasných remeselníkov a dizajnérov doplnilo múzeum o tradičné výrobky zo svojich zbierok.

Výstava predstavuje širokú škálu výrobkov z prírodných pletených materiálov, od tradičných košov a nádob až po moderné dizajnérske objekty. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom bohatú tradíciu pletenia na Slovensku a jeho rozmanité využitie v minulosti i súčasnosti.

Príroda oddávna poskytovala našim predkom materiály, pre ktoré našli bohaté uplatnenie. Okrem dreva, hliny, kameňa a čiastočne aj kovu patrili k tým najpoužívanejším i prírodné pletivá. Výstavu pripravilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby a diela súčasných remeselníkov a dizajnérov doplnilo Slovenské národné múzeum v Martine o tradičné výrobky zo svojich zbierok.

Výstava predstavuje širokú škálu výrobkov z prírodných pletených materiálov, od tradičných košov a nádob až po moderné dizajnérske objekty. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom bohatú tradíciu pletenia na Slovensku a jeho rozmanité využitie v minulosti i súčasnosti.

Roľnícka kultúra európskych národov bola po stáročia jedným z koreňov ich histórie. Jej úroveň bola odrazom historických, prírodných i sociálno-ekonomických podmienok súdobých spoločenstiev. Je nielen výsledkom snahy uspokojovať materiálne potreby, ale súčasne i dôkazom stupňa kultúrnej vyspelosti v spôsobe humanizácie svojho prírodného prostredia.

Kde kohút nezaspieva, niet ani ľudí, hovorí srbské príslovie. Toto zviera kraľujúce dvorom v Kovačici, domove vojvodinských Slovákov, je hlavným motívom obrazov insitného maliara Pavla Hajka. Jeho tvorbu predstaví Slovenské národné múzeum v Martine a Galéria Babka pod záštitou honorárneho konzula Srbskej republiky so sídlom v Martine na predajnej výstave Pavel Hajko – Insitný maliar z Kovačice.

Tento rok jubilujúci, sedemdesiatročný umelec z Kovačice namaľoval svoj prvý obraz v roku 1973. Kohútovi, hlavnej téme svojej tvorby, sa začal venovať o dva roky neskôr. Predstavuje pre neho symbol dobra, slnka, odvahy, rozkoše a zároveň je ako zrodený pre výtvarníka a jeho paletu.

Čo je to portrét? Ide o verné zachytenie vonkajšej reality, alebo je aj pohľadom do vnútra človeka? Odpovede môžete hľadať na výstave Zrkadlo duše, ktorá už svojím symbolickým názvom prezrádza, že za portrétom sa skrýva oveľa viac, ako len vyobrazenie videného.

Detailne – kúsok po kúsku – skladá portrétovanú osobu aj mladá rómska výtvarníčka Šarlota Bottová. Vo svojich dielach zobrazuje portréty známych osobností, ale aj bežných ľudí zo svojho okolia, ktorí majú v tvári vpísané mnohé z ich života.

Výstava na základe oficiálnych historických dokumentov a spomienok pamätníkov rekapituluje neľahké obdobie rokov 1939 – 1945 rómskeho etnika.

Pokračovateľom drotárskeho remesla bol aj „majster drôtu“ Ladislav Jurovatý st. (1923 – 2012), ktorý do svojich diel vložil všetky svoje schopnosti, zručnosti a nadanie pre estetické stvárnenie predmetu.

Komplexná prehliadka tradičného odevu Turca pre sviatočné i všedné dni predstaví viac ako 700 odevných súčastí z prvej polovice 18. storočia až do 80. rokov minulého storočia.

Komplexná prehliadka tradičného odevu Turca pre sviatočné i všedné dni predstaví viac ako 700 odevných súčastí z prvej polovice 18. storočia až do 80. rokov minulého storočia.

Výstava Martin Benka v Turci prezentuje maliarovu tvorbu spojenú s regiónom, v ktorom strávil posledné tri desaťročia svojho života. Aktívne centrum kultúrneho života – Martin – navštívil Benka prvýkrát v roku 1913 a za svoj domov si ho zvolil v roku 1939. V roku 1959 sa presťahoval do vily na Kuzmányho ulici 34, v ktorej po jeho smrti vzniklo Múzeum Martina Benku.

Tradičná kultúra našich predkov očami mladých výtvarníkov je hlavným motívom projektu Dotyky s ľudovou kultúrou. Štvrtý ročník je venovaný vláknu, ktoré sa ako niť preplieta celou ľudovou kultúrou.

Každý národ má vynikajúce osobnosti, pôsobiace v rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Hrdo sa k nim hlási a pripomína si ich úspechy a zásluhy. Výstava Galéria rómskych osobností je pripomienkou 25 výnimočných ľudí, ktorí sa radia k elite rómskeho spoločenstva na Slovensku a ich úspechy sú hodné nasledovania.

Pre časy, v ktorých ľudia ešte nezaznamenávali dôležité udalosti v písme, sú oporou pre ich rekonštrukciu len hmotné nálezy. Nájdené doklady pomohli zrekonštruovať aj spôsob života jednej z najvýraznejších kultúr slovenských pravekých dejín. Pred viac ako 3000 rokmi sa aj na území dnešného Slovenska usídlili príslušníci lužickej kultúry. Spôsob života, vyrozprávaný prostredníctvom predmetov, ktoré používali a pokladov, ktorými sa obklopovali.

Výstava je prezentáciou kultúrno-historických i súčasných paralel a rozdielov oboch krajín pri príležitosti predsedníctva Slovenskej republiky Rade EÚ a 25. výročia vzniku samostatnej Slovinskej republiky.

Zbierky dokumentujú aj spôsob odievania Rómov, spája minulosť so súčasnosťou prostredníctvom odevov z produkcie Súkromnej strednej odbornej školy v Kežmarku, Biela voda. Jej študentky čerpajú z tradícií, zameriavajú sa na nielen na repliky historických, tradičných odevov, ale využívajú tradičné prvky aj v rámci modernej tvorby.

Čepiec zastával v minulosti veľmi dôležitú úlohu v tradičnom ženskom odeve. Symbolizoval zmenu stavu svojej nositeľky – z dievčaťa sa stala žena. Výstava predstavuje čepce z rôznych oblastí Slovenska, spoločenských vrstiev aj prostredí.

Zobrazenia Panny Márie vnímali naši predkovia ako predmety symbolické, poskytujúce ochranu. Zároveň sú jedným z najpôsobivejších prejavov ľudového výtvarného umenia. Výstava približuje predmety s mariánskou tematikou tak, ako ich vnímali naši predkovia a zároveň poukazuje na ich pretrvávajúcu symboliku.

Hlavným cieľom viacročného projektu Múzea Vojvodiny v Novom Sade je prostredníctvom multidisciplinárnej výstavy predstaviť tie charakteristiky Slovákov vo Vojvodine, ktoré sú dokladom ich identity. Ako výsledok spoločnej práce tímu etnológov, historikov a historikov umenia sa na výstave prezentuje bohatstvo slovenského hmotného, duchovného a kultúrneho dedičstva.

Špecifickým a ojedinelým fenoménom ľudovej kultúry Slovenska je drotárstvo. Jeho vznik sa viaže ku koncu 17. a začiatku 18. storočia. V tom čase sa v severozápadnej oblasti Slovenska - vplyvom blízkeho Sliezska s rozvinutým železiarstvom - začal na opravy hlinených nádob i výrobu drobných úžitkových predmetov používať drôt. Drotári spočiatku pracovali pre miestny trh, neskôr ich cesty smerovali do všetkých svetových strán, aby napokon v krajinách strednej a východnej Európy zakladali remeselnícke dielne a manufaktúry.

Výstava prezentujúca premenu surovej hliny na predmety bežného používania.

Počas veľkonočných prázdni si malí či veľkí návštevníci môžu vyskúšať zaujímavú tradičnú techniku - zdobenie vajíčok voskom.

Výstava ponúka rôzne typy tohto ľudového nástroja a jeho súčasti zo zbierok Hudobného múzea, doplnené exponátmi Slovenského národného múzea v Martine. Históriu, vznik či zloženie približuje vďaka textovým panelom a predmetom ľudovej výroby zdobených rôznymi vyobrazeniami gajdošov i gájd.

Poézia bielej farby sprostredkovaná cez fotoaparát významného slovenského fotografa Igora Grossmanna. Výstava predstavuje krásu zimnej krajiny na slovenskom vidieku, jeho ľudí a tradície.

Svadba je jednou z najvýznamnejších udalostí v živote človeka. Nevesta ju prežíva veľmi intenzívne a snaží sa, aby tento deň bol nezabudnuteľný.
Dúfame, že nezabudnuteľnou, a to nielen pre vydajachtivé dámy, sa stane aj výstava s názvom Krásna nevesta.