Slovenskýcestovateľ

Maria Bartuszová a Michal Kern. Dve mimoriadne osobnosti jednej generácie, ktorých tvorba rezonuje aj roky po tom, ako sa predčasne uzavrela. Stretnutie ich autorských ciest na výstave nespočíva vo formálnych príbuznostiach, ale v súzneniach kdesi pod povrchom. V schopnosti vcítenia sa a sústredenia sa na ohraničený okruh problémov, v rámci ktorého každý osobitým spôsobom preniká k podstate. V archetypálnych témach, ako je topenie snehu, vodná hladina, kvapka vody, dotyk, tieň, kamene, púpavy či klíčenie, u nich nachádzame skryté aj prekvapivé paralely. U Marie Bartuszovej v priestorovej sochárskej tvorbe, u Michala Kerna vo fotograficky zaznamenávaných akciách a kresbách.

Nepopierateľnou súčasťou nášho života sa stal (čoraz ošúchanejší) pojem klimatickej zmeny a jej mnohé príznaky. Kvôli celosvetovému rozsahu tohto javu je však niekedy ťažké uchopiť ho. Skeptici a radikáli sa navzájom konfrontujú a spory sú väčšinou o procesoch, v ktorých sa v skutočnosti vyzná len málokto. Zámerom tejto výstavy je odosobniť sa od tohto celosvetového diskurzu a priblížiť sa k téme cez prostredie južného Slovenska, respektíve cez najbližšie okolie, prostredníctvom krajiny Nových Zámkov: spolužitie človeka a prírody, ich vzájomný vplyv či dopady ľudskej činnosti na prírodnú krajinu.

Talianske krajiny tvoria významú súčasť tvorby Ernesta Zmetáka (1919 – 2004). Počas jeho života boli najčastejšie prezentované. V rokoch 1947 – 2000 podnikol sedemnásť ciest do Talianska, navštívil jeho najznámejšie lokality, z výsledkov svojich ciest usporiadal trinásť výstav. Pobyty zásadným spôsobom formovali jeho nazeranie. Umožnili mu kontakt s dedičstvom svetovej kultúry, konfrontáciu so svetovým umením, predstavovali inšpiračný zdroj. V Taliansku našiel umenie založené na dokonale zvládnutom remesle. Z výtvarných techník ho oslovila najmä mozaika, ktorú zaviedol na Slovensku a doviedol ju k majstrovstvu.

Výtvarníci, ktorí v období tzv. normalizácie 70. – 80. rokov 20. storočia chceli rozvíjať vlastnú tvorivú cestu bez kompromisov s dobou, tvorili väčšinou v ústraní svojich ateliérov. Voľnú tvorbu konfrontovali na mimogalerijnej pôde, v ateliéroch, na neoficiálnych či polooficiálnych výstavách.

Voľná tvorba Dušana Nágela, ktorej sa kontinuálne, no sporadicky venoval od začiatku 80. rokov, sa dostala do popredia jeho tvorivého záujmu najmä v 90. rokoch. Stovky prác komorných formátov, často nepravidelného tvaru, zúročujú výnimočné technologické zručnosti autora na poli grafiky, ale aj odvahu k experimentu v práci s materiálom a testovaním jeho hraníc a možností.

Diela rakúskych grafikov tvoria podstatnú časť výberu, nejde však o všetky diela rakúskej proveniencie v zbierke. Grafické listy českých autorov v nej pochádzajú častejšie zo začiatku 20. storočia. Tých starších, ktoré sú prezentované na výstave, je výrazne menej. Určitý podiel popri Rakúšanom a Čechom treba seriózne priznať tiež ojedinelým moravským majstrom. V konečnom dôsledku hranice medzi nemeckým, rakúskym, českým alebo moravským pôvodom majstrov síce možno s určitými kompromismi zadefinovať miestom narodenia, sídlom akadémií, na ktorých študovali, alebo miestami, kde počas života pôsobili.

Výstava sa venuje špecifickému kultúrnemu fenoménu, známemu pod názvom „svätý obrázok". − Ide o drobnú devočnú grafiku, ktorá sa zmestí do modlitebnej knižky či do peňaženky. Súvisí s verejnými náboženskými prejavmi ako sú púte, primičné omše či iné náboženské slávnosti, pri príležitosti ktorých vznikala, aj so sférou súkromnej zbožnosti, ku ktorej je primárne určená. Sväté obrázky majú pôvod v obrazových stránkach modlitebných kníh v 14. storočí a ich rozšírenie z kláštorného prostredia súviselo s rozvojom pútí a grafických techník, s ich čoraz ľahšou dostupnosťou. Môžeme ich vnímať z hľadiska histórie, sociológie, dejín kresťanstva či histórie umenia. Nás však zaujímajú z perspektívy súčasného umenia, v ktorom ako druhotne využitý artefakt či ready made vstupujú do nových súvislostí.

Pätnásty ročník projektu PERTU nadväzuje na jeho ťažiskový program zameraný na hľadanie analógií v súčasnom slovenskom a maďarskom výtvarnom umení. Pokračuje v skúmaní náhodných paralel v tvorbe dvoch výrazných osobností, slovenského a maďarského umenia, ktoré sú založené na názorovej, štýlovej, tematickej či generačnej príbuznosti. Prináša prekvapujúce stretnutia, vytvára nové kontexty a odkrýva skryté súvislosti. Za uplynulé roky postupne prerástol do kontinuálnych „prechádzok“ slovensko-maďarskou výtvarnou scénou v spoločnosti ich významných aktérov.

Aktuálna výstava významného performera, básnika a organizátora festivalov akčného umenia Rokka Juhásza (1963) predstaví výber z jeho rozsiahlej performerskej dráhy z uplynulého desaťročia (2013 – 2023). Jeho aktivity sú napojené na medzinárodnú scénu, realizujú sa prevažne na zahraničných akčných či intermediálnych platformách, projektoch, festivaloch a rezidenčných pobytoch. V období 2013 – 2023 precestoval svet od Honkongu po Argentínu – pohyboval sa na štyroch kontinentoch. Absolvoval vystúpenia na festivaloch v Srbsku, Chorvátsku, Rakúsku, Čechách, Maďarsku, Chile, Brazílii, Nemecku, Fínsku, Thajsku, Číne, Hongkongu, Poľsku, Peru, Mexiku, Izraeli, Kanade, Indii, Bangladéši, na Filipínach a Tajvane, v Argentíne.

Názov výstavy odzrkadľuje myšlienkové koncepty prítomné v autorkinej tvorbe. Miesto môžeme chápať ako vymedzený voľný priestor krajiny, oblasti, časti celku. Miesto konkrétne i miesto v našich mysliach. Obraz v zmysle výtvarného diela, jeho vzniku a pokračovania, aj znázornenej skutočnosti, predstavy, dojmu, či odrazu viditeľného, ale aj toho čo je skryté. Čo sa nachádza „niekde“ keď samotné slovo vyjadruje neurčitosť miesta a „niekde medzi“ stiera alebo naopak určuje hranice? Niekde medzi miestom a obrazom je priestor, je diaľka, je hranica, je zážitok, je...

Vladimír Kordoš (1945, Nemecká Ľupča) je človekom spolupráce. Aj preto sa jeho autorská výstava v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch nezameriava výlučne na jeho tvorbu, ako by sme očakávali, ale integruje a prizýva do nej ďalších autorov. To, čo ich spája, je médium maľby a osobnosť autora, ktorý s dielami iných vedie viacúrovňový dialóg v čase − v podobe interpretácie či parafrázy diel z dejín umenia, pretavených do performancie, oživených obrazov (living pictures), multimediálnej inštalácie aj textového komentára. Ide o jeden zo základných princípov Kordošovej tvorby, so zázemím v akčnej tvorbe.

Krátkodobá (pop-up) výstava výtvarníčky Kati Decsi má charakter otvoreného ateliéru preneseného do priestorov galérie (suterén) - počas štyroch dní budú návštevníci môcť nahliadnuť do jej aktuálnej tvorby. Predstaví najnovšie diela z cyklu Transparentné kusy (mal'by šťavou z červenej kapusty na papieri) - Archivačné tabule - súbory transparentných kusov uchovaných v epoxide a naturálno- poetické experimentálne mal'by blatom na rôznych podkladoch z cyklu Zemobrazy. Spoločným menovatel'om vystavených diel je pamäť, pominutel'nosť, prchavosť, spomienky a skúmanie možností archivovania myšlienok, ale aj samotných diel a materiálov použitých pri tvorbe.

Výstavný projekt Zoom on Type prezentuje polohu písmarskej práce etablovaného grafického dizajnéraa písmotvorcu Samuela Čarnokého. Bude realizovaná ako súčasť prvého ročníka PROJEKTU-1 v suteréne Galérie umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Projekt je novou platformou na prezentáciu umenia a jej "presahov" v pivničných priestoroch galérie. Prinesie výstavy z rôznych oblastí, ktoré nám predstavia site specific inštalácie nielen malieb, kresieb, sôch, ale napr. aj typografie, alebo rôznych intermediálnych projektov.

Štrnásty ročník dlhodobého projektu PERTU nadväzuje na jeho ťažiskový program, zameraný na hľadanie analógií v súčasnom slovenskom a maďarskom výtvarnom umení. Pokračuje v skúmaní náhodných paralel v tvorbe výrazných osobností, ktoré sú založené na názorovej, štýlovej, tematickej či generačnej príbuznosti. Vytvára tak jedinečný komunikatívny priestor pre dialóg dvoch kultúr a objavenie nových súvislostí.

Po súbornej prehliadke početnej zbierky starej talianskej grafiky z daru Ernesta Zmetáka a Danice Zmetákovej výstavný program galérie pokračuje komornou výstavou grafických listov, ktoré vznikli na Britských ostrovoch alebo s týmto územím súvisia. Kolekcia pozostáva z viac ako 60 diel anglických a írskych majstrov, rytcov alebo autorov predlôh, činných v 18. a 19. storočí nielen na historickom území ostrovnej monarchie, ale tiež na európskom kontinente alebo boli určené na export do Spojených štátov.

Pri jubileách galérií dobrým zvykom bývajú bilančné výstavy, kde sa kurátori inštitúcie ohliadnu za uplynulými rokmi – zhodnotia situáciu a skladajú účty verejnosti. Predstavia ako v rámci svojich možností napĺňajú jednu z kľúčových úloh galérie: zveľaďovanie jej zbierkového fondu. Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch okrúhle výročia v ponovembrovej ére pripomenula zväčša symbolicky.

Výstava Posunky a úkroky, pripravená pre Galériu Ernesta Zmetáka v Nových zámkoch je koncipovaná ako ďalší z pokusov už stabilne spolupracujúcej dvojice výtvarníka a kurátora usúvzťažniť, artikulovať a obrazom i slovom interpretovať výtvarný výskum kľúčovej témy podhorského prác: sekulárnej spirituality, či nasledovania „metafyzickej túžby“ z ktorej prieskumu nám už niekoľko rokov Podhorský usilovne podáva výtvarné aj literárne správy.

Výstava prezentuje rozmanité typy diel od veľkoplošnej textílie, závesného obrazu či textilného šperku, až po diela určené do priestoru, práce s dôrazom na osobný koncept a autorský dizajn. Tematicky sú zastúpené tri okruhy: diela reprezentujúce kritický pohľad na dianie v spoločnosti a vo svete okolo nás; osobné výpovede študentiek vychádzajúce z vlastných spomienok, zážitkov a pocitov; a téma krajina vs. architektúra. Študentky v tvorbe využívajú bohatú škálu vyjadrovacích prostriedkov a textilných techník.

Výstava glosuje kľúčové momenty jeho tvorby. Načrtáva metaforický oblúk od raných prác z čias štúdií na Vysokej škole výtvarných umení (1965 – 1971) – po nedávne diela. Pripomenie si akčno-konceptuálne experimenty raného obdobia (Farbenie ovzdušia II., 1970), materiálové a tvarové štúdie (Nehybnosť pohybu, 1970), interpretácie z dejín umenia (Ilúzia ilúzie, 1998), sústreďuje sa na originálne narábanie so svetlom a (post)konceptuálne úvahy o tvorbe.

Výstava poskytuje pohľad na genézu umelca. Predstavuje tvorivé východiská, inšpiratívne zdroje a zázemie, z ktorých vyrástla všestranná a rozmanitá tvorba „posledného klasika.“ Vychádza z bohatého fondu galérie, z pozostalosti umelca a súkromných zbierok.

V januári 2019 si s úctou pripomíname sto rokov od narodenia majstra Ernesta Zmetáka a v tomto roku oslavuje Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch 40 rokov od svojho založenia.

Hoci nie v prvom pláne, výstava Talianska grafika II je vstupnou bránou (možno trochu aj slavobránou) do tohto roka jubileí. Je tiež dokazom majstrovho zaľúbenia v Stredomorí, zvlášť v Taliansku, a práve grafické listy talianskej proveniencie patria k tomu najvzácnejšiemu, čo daroval spolu so svojou manželkou štátu.

Veľkými témami ťažiskovej osobnosti slovenského výtvarného umenia Jozefa Jankoviča (1937 – 2017) boli zásadné problémy existencie. Svoj ústredný motív: postavu anonymného človeka vystaveného manipulácii a nátlaku moci spracovával celý život. Reagoval na aktuálne spoločenské problémy, pomenoval ich, zdôrazňoval ich existenciálny a etický rozmer. Viaceré z jeho emblematických diel sa stali synonymami doby.

Maliarka Ágnes Stiller-Luzsicza (1953), patrí k solitérkam na súčasnej maďarskej i nemeckej výtvarnej scéne. Pohybuje sa mimo hlavných prúdov. Pre jej maliarsky temperament je príznačný expresívny prejav a striedanie rôznych spôsobov maľby v závislosti od naladenia na motív. Žije v Düsseldorfe a Budapešti, pochádza z umeleckej rodiny. V detstve upútala prenikavým talentom na medzinárodných súťažiach.

Táňa Hojčová je slovenská fotografka, v profesionálnych aj odborných kruhoch známa vysokou precíznosťou a mimoriadnou teoretickou pripravenosťou. Zrelými plodmi jej fotografickej práce sú pôsobivé a technicky dokonalé fotografie, prechádzajúce širokým tematickým i žánrovým spektrom.

Výnimočnou je kolekcia 24 grafických listov od Alessandra a Giovanniho Teminiovcov, ktorí boli činní v polovici 17. storočia a pracovali pre vydavateľskú rodinu Remondiniovcov v Bassano del Grappy neďaleko Benátok. Aj keď niektoré z nich sú známe z predchádzajúcich výstavných podujatí, vôbec po prvý raz sa prezentuje kompletná kolekcia dvanástich listov kalendára od Alessandra Teminiho.

Výstava predstavuje verejnosti mladú autorku, ženu, ktorá svojou úprimnosťou odkrýva ženské taje mysle. Autorka vo svojich diel(k)ach ženskou optikou vizuálne zachytáva prozaické momenty z našich životov. Často v duchu – len som si odskočila od sporáka, kojenia a pod.

Projekt PERTU vznikol v roku 1993 ako pokus o nosný projekt medzinárodného významu, v malých priestoroch regionálnej galérie. Po prvých ročníkoch a krátkej prestávke, ho obnovila Helena Markusková v roku 1999. Zmenila zameranie na hľadanie analógií v súčasnom slovenskom a maďarskom umení. Zvolila model, založený na dialógu dvoch názorovo či generačne blízkych výrazných osobností, v ktorom určujúcu rolu zohrávajú náhodné paralely.

Miriama Schniererová, rodáčka z Tvrdošoviec a absolventka katedry maľby a iných médií v ateliéri I. Csudaia a D. Fishera, predstaví po prvýkrát svoju tvorbu v rodnom regióne na samostatnej výstave.
Výstava tematicky plynie v dvoch navzájom sa prepájajúcich líniách. Jednou sú interiérové výjavy, sústreďujúce sa na zátišia z každodenných predmetov. Jedným z ústredných motívov je luster ako komplikovaný monumentálny šperk, pôvodne zdobiaci a osvetľujúci priestor.

Zvláštnosťou výstavy je mapovanie vzťahu Kassáka k Novým Zámkom - exkurz do prostredia, ktoré ho formovalo, kam sa počas svojich ciest do Československa vrátil ako uznávaný tvorca a napokon už ako mýtus. Súčasťou toho je aj príbeh slávneho rodáka, stôp jeho prítomnosti v meste. A možno aj uzavretia starého príbehu splatením dlhu voči nemu - v podobe dávno sľúbeného, ale ešte stále neudeleného čestného občianstva.