Slovenskýcestovateľ

Výstava priblíži ako sa z objektu vojenského využitia – z Rotundy - stalo v roku 1909 stredisko umeleckých ateliérov, ako sa v budove s kruhovým pôdorysom dokázalo presadiť známe heslo „múzy pracujú v tichosti“. Podstatou výstavy bude predstavenie osobností, ktoré stáli za zrodom tzv. Domu umelcov. Vystavené budú umelecké práce Elemíra Halásza-Hradila a Ľudovíta Csordáka.

Pri príležitosti životného jubilea významného československého sochára a medailéra Miroslava Rónaia (*1957, Kremnica) predstavíme jeho tvorbu. Prezentované budú realizované aj nerealizované návrhy medailí, pamätných, zberateľských aj obehových mincí i plastiky.

Výstava je prierezom trendov maďarskej grafiky 21. storočia.
Dielami sa prezentujú umelci ocenení Veľkou cenou Miškoveckého grafického bienále od roku 2000.

Prezentácia súčasného výtvarného umenia košickej a východoslovenskej výtvarnej scény po roku 2000. Výstava nadväzuje na dva predchádzajúce výstavné výbery metaforicky pomenovaných Od starej krásy po nové umenie (1900-1950 / 1950-2000). Vystavený súbor prezentuje viacgeneračný autorsky výber prostredníctvom tvorby približne 35 autorov predovšetkým strednej a mladšej generácie a v širokej časovej kontinuite uzatvára pohľad na približne sto rokov histórie košického a východoslovenského výtvarného umenia.

Mária Banášová vstúpila na slovenskú výtvarnú scénu koncom osemdesiatych rokov. Pracuje s hlinou, ktorú modeluje, glazuje a po vypálení jemne dotvára maľbou. V jej neobyčajných keramických plastikách sa snúbia fantázia ženy a humor, v najnovších dielach prekvapuje svojou celistvosťou, vyrovnanosťou a spontánnosťou a základným prvkom jej tvorby je okrem irónie a humoru aj dejovosť.

Sedemnásť autorov a viac ako tridsať diel predstavuje klenotnicu košického výtvarného umenia, toho staršieho, ale aj súčasného.
Programovým zámerom tejto výstavy je prezentácia diel tvorcov, ktorých životný príbeh je spojený s Košicami ich narodením alebo životným osudom a primárnym cieľom je prezentovať diela, ktoré sú zaujímavé svojou estetickou a umelecko-historickou hodnotou a diela, ktoré reprezentujú hodnoty tvorby jednotlivých autorov. Táto výstava nemá limity ani žánrové, ani generačné či programové.

Výstava priblíži známeho košického sochára Vojtecha Löfflera z pohľadu jeho zberateľskej vášne. Výstava prezentuje jeho fascináciu človekom, ako aj ľudovou tvorbou jednak cez zozbierané autoportréty, či diela s figurálnym motívom, ako aj cez diela anonymných keramikárov a maliarov na keramiku. Predstavený súbor doplnia artefakty zo študijných ciest umelca.

Janko Lehotský (skladateľ, spevák, hudobník) sa čoraz viac dostáva do povedomia verejnosti aj ako výtvarník. Jeho osobnosť je dôkazom toho, že kreativita nemá hraníc. Uchvátil ho kameň, drevo aj štetec. Jeho hravá tvorivosť je cítiť aj v jeho dielach, ktoré pomenováva s vtipom jeho vlastným, tak ako sa mŕtva hmota pri jej stvárňovaní k nemu prihovára.

Výstava prezentuje aktuálnu tvorbu významnej slovenskej umelkyne Vlasty Žákovej.
Jej dominantným poľom je textilný materiál a jeho "nasadenie" vo voľnom umení - od prvotných nepokojných textilných krajín a rozsiahlej bujarej série Párty sa presúva do 3D realizácií (textilné skulptúry v UV svetle, odevný dizajn, masky, performance a pod.).

Maliar, grafik a sochár Jiří Máška (*1955) sa na tejto výstave predstaví s viac ako 50 obrazmi a sochami. Snové predstavy, ale aj obrazy a pózy z vlastného divokého života, tak by sa dala charakterizovať tvorba tohto všestranného vizuálneho umelca. Jeho obrazy sú trojrozmerné, plastické. Používa kombinovanú techniku, prevažne olej, temperu, akryl a latex. Autor sa radí k abstraktným expresionistom.

Výstava Zrkadlo stratených čias prezentuje súbor zhruba 40 litografií práve z tohto obdobia, najplodnejšieho a najcharakteristickejšieho zároveň, kedy sa naplno rozvinul jeho typický rukopis s citom pre výstižnú charakterizáciu ľudských typov.

Fotograf Andrej Bán je držiteľom Krištáľového krídla v kategórii publicistika a literatúra za rok 2004.

Obrazy Štefana Roskoványiho majú nezameniteľný autorský rukopis a jedinečnú farebnosť s mimoriadnym cítením (koloristický hedonizmus), pričom tieto prvky uplatňoval vo všetkých žánroch, ktorým sa venoval: krajinomaľbe, figurálnej maľbe a portrétoch, či v abstrakciách. Používal jasné odtiene červenej a oranžovej farby spolu so širokým spektrom komplementárnych farieb – odtieňov zelenej a modrej.

Výstava nesie názov podľa románu holandského autora Ceese Nootebooma z roku 1980, ktorého základným motívom je rozpor medzi útekom pred životom v chaose na jednej strane a paralelným strachom z dogiem a zákonom, ktoré život pevne zväzujú, na strane druhej.