Slovenskýcestovateľ

Vihorlatské múzeum v Humennom sprístupňuje pre širokú verejnosť vo svojich výstavných priestoroch Galerijnej siene Oresta Dubaya dňa 12. decembra 2022 výstavu súčasnej slovenskej kalendárovej tvorby a dobových vianočných a novoročných pohľadníc pod názvom Do nového roka... Vystavované kalendárové diela predstavujú výber najkrajších kalendárov vydaných pre rok 2022 a ocenených na 30. ročníku prestížnej celoslovenskej súťaže kalendárovej tvorby Slovenska O najkrajší kalendár Slovenska v marci 2022 v Banskej Bystrici. Kolekciu tvoria stolové a nástenné, viaclistové a jednolistové kalendáre prezentujúce kultúrne a prírodné bohatstvo a tradície Slovenska.

Zámerom výstavy o vodnom ekosystéme je prehlbovať vedomosti o význame vody a potrebe jej ochrany. Jednotlivé témy globálnej hydrologickej problematiky a úlohy človeka v nej pútavým spôsobom prezentujú prehľadné textové informácie doplnené obrazovými ukážkami. Výstava ponúka pohľad na vodný ekosystém na planéte s možnosťami jeho ochrany a optimalizácie. Vysvetľuje podstatu významu vody od počiatku vzniku života na Zemi cez základné životné potreby fauny a flóry, až k technologickému využívaniu vody človekom.

Na pôde múzea sa v rámci regionálneho kola súťaže prezentujú autori z okresov Humenné, Snina a Medzilaborce. Súťažné práce v tvorivých kategóriách čiernobiela a farebná fotografia v troch vekových kategóriách a tvorivých kategóriách multimediálna tvorba a cykly a seriály, spoločných pre všetky vekové kategórie, vyhodnocuje odborná porota dňa 23. januára 2020 v rámci rozborového seminára pre účastníkov súťaže.

Výstavnú kolekciu obrazov tvoria veľkorozmerné diela i menšie formáty. Autori predstavujú svoj výtvarný pohľad na okolitý svet maľbou a počítačovou grafikou vo figurálnych kompozíciách, zátišiach i abstraktných dielach. Vystavené obrazy sú výpoveďou generačne rozdielnych umelcov − otca a dcéry − fotografa, výtvarníka, grafika a výtvarníčky a pedagogičky. Ich výpoveď je však spoločná v sústave znakov, ktoré ako správa sú zakódované v umeleckej komunikácii umelca so svetom a umeleckého diela s divákom.

Súbor čiernobielych a farebných pohľadníc je výberom z vyše poltisícky vianočných dobových pohľadníc z archívu Vihorlatského múzea v Humennom. Vystavené exponáty prezentujú ukážku jedného z najmasovejších a najpopulárnejších komunikačných spôsobov. Zároveň je výstava prehliadkou očarujúcich umeleckých podobenstiev vianočného obdobia, ako aj dokladom premien umeleckého vkusu a všeobecných nálad spoločnosti.

Výstava prináša historický a etnografický prierez vývojom rómskych dejín na našom území, ktoré sú vyše sedemsto rokov neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry. Svojim zameraním výstava nadväzuje na doterajšie múzejné výskumy, poznatky a vlastný zbierkový fond Vihorlatského múzea v Humennom s predsavzatím obnovenia expozície rómskej kultúry.

Cieľom vzdelávacieho cyklu tvorivých výtvarných dielní je predstaviť grafiku ako výtvarno-komunikačné médium a pomocou výtvarného výrazu rozvíjať detskú kreativitu, fantáziu a vzťah k umeniu. Podujatie zároveň dopĺňa múzejnú výstavu pod názvom Orest Dubay pri príležitosti 100. výročia narodenia umelca a je symbolickým spojením s tvorbou a odkazom umelca na spoločenský význam umenia, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zdieľaného kultúrneho dedičstva.

Aktuálne vystavovaná výtvarná kolekcia pochádza zo zbierok Vihorlatského múzea v Humennom a predstavuje časť z darovaného súboru autorských prác. Výstava ponúka diela z rozsiahlej grafickej tvorby a maľby, bohato zastúpená je úžitková grafika (exlibris, poštové známky), ukážky ilustrácií, ideové návrhy diel a trojrozmerné výtvarné diela − plastiky z kameňa, dreva, porcelánu a sadry. Prierezovú autorskú výstavu dopĺňajú zapožičané rodinné fotografie, osobné predmety autora a výtvarné diela súčasných autorov rodiny Dubayovcov.

Takmer tri desiatky vystavených diel pochádzajú z tvorivej dielne rezbárov zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Ukrajiny − účastníkov doterajších výtvarných plenérov insitnej tvorby vo Vihorlatskom múzeu v Humennom. Tematicky rôznorodá výstava predstavuje ukážky s tematikou kresťanskej ikonografie i dedinského koloritu. Nájdeme ich v podobe monumentálnych drevených plastík, skulptúr a pôsobivých dekoratívnych predmetov v prírodnej i polychrómovanej farebnej úprave.

Nová archeologická výstava Vihorlatského múzea prezentuje proces osídľovania regiónu a vývoj jednotlivých kultúr na našom území. Siaha do obdobia najdlhšieho úseku pravekých ľudských dejín − od čias doby kamennej, predstavuje periódu doby bronzovej, železnej, vrcholného stredoveku, až do obdobia novovekých objavov. Databáza vystavených artefaktových nálezov je členená chronologicky a podľa archeologických kultúr na našom území. Vystavené trojrozmerné exponáty dopĺňajú textové, nákresové a audiovizuálne sprievodné záznamy približujúce periodizáciu dejín a ďalšie artefaktové pramene.

Do výstavnej kolekcie zaradila odborná porota 73 diel od 44 autorov. Žánrovú rozmanitosť tvorby prezentujú kresby, grafiky, maľby a plastiky. Tradičné výtvarné techniky, ako olej, pastel, akvarel a akryl, dopĺňajú kombinované a menej časté výtvarné postupy (proláž, leptanie plechu). Medzi vystavujúcimi autormi z Prešovského kraja sa svojou tvorbou vo Vihorlatskom múzeu aktuálne prezentuje aj sedem výtvarníkov z okresu Humenné a Medzilaborce. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Doteraz prezentovalo Vihorlatské múzeum v Humennom do 22 000 kraslíc od takmer 500 autorov z Čiech, Ukrajiny, Poľska, Maďarska, Rumunska a všetkých regiónov Slovenska. Dvadsaťsedem ročníkov výstavy navštívilo takmer päťdesiat a pol tisíc návštevníkov. Našim úsilím je uchovávanie a prezentácia bohatej duchovnej tradície karpatského regiónu a vytvorenie priestoru k prezentácii, vzájomnej výmene skúsenosti a spolupráci autorov kraslíc z celého Slovenska a priľahlých krajín karpatskej oblasti.

Súbor vystavovaných diel zo zbierky Galérie Andrej Smolák a Vihorlatského múzea v Humennom predstavuje tvorbu štrnástich ukrajinských výtvarníkov z Kyjeva, Mukačeva, Užhorodu, Perečína a Izmailu. Vystavujúci autori, predstavitelia rôznych výtvarných smerov, prezentujú prostredníctvom maľby rozmanité prírodné živly a človečenské nálady v nekonečnom spektre farieb a rôznorodom žánrovom a technickom stvárnení.

Jubilejný ročník festivalu je venovaný spomienke na prvú laureátku festivalu Spevy môjho rodu Máriu Čokynovú z Uble, jednu z najvýraznejších interpretok pôvodných rusínskych piesní. V rámci festivalového programu bude verejnosti slávnostne predstavený CD nosič rusínskych piesní pod názvom Piesne Márie Čokynovej, na príprave ktorého sa podieľali Vihorlatské múzeum v Humennom, pedagógovia Súkromnej základnej umeleckej školy Kudlovská Humenné, dievčenská spevácka skupina Bosoročky a mužská spevácka skupina Hačure z Humenného.

Cyklus interaktívnych podujatí je v termíne od 18. do 22. marca 2019 určený žiakom nižších ročníkov základných škôl a žiakom predškolských zariadení. Prírodovedné oddelenie Vihorlatského múzea pripravilo tematický program, ktorý reflektuje aktuálnu tému tohtoročných environmentálnych a spoločenských aktivít na podporu celosvetovej kampane Svetového dňa vody, akou je dostupnosť a bezpečnosť vody pre každého.

V aktuálnom ročníku sa do súťaže zapojili dve desiatky autorov z okresov Humenné, Snina a Medzilaborce. Súťažná porota spomedzi takmer deväťdesiatich fotografických diel v kategóriách čiernobiela a farebná fotografia, cykly a série a multimediálna tvorba, ocenila a k prezentácii vybrala štyridsaťtri diel. Tematicky rôznorodé vystavované diela zastupujú tvorbu všetkých účastníkov regionálneho kola súťaže AMFO 2019.

Vladimír Vajs žije a tvorí v Humennom. Je absolventom Katedry estetiky a vied o umení Univerzity Komenského v Bratislave v odbore teória a riadenie kultúry. Pôsobí ako výtvarník, grafik a fotograf vo vlastnej reklamnej agentúre. Umelecky sa výrazne prezentuje prostredníctvom dokumentárnych, prevažne čierno-bielych fotografií. Autor vystavuje a zúčastňuje sa výtvarných plenérov doma i v zahraničí. Je aktívnym členom Fotoklubu Reflex v Humennom.

Verejnosti ponúkame ojedinelý historický exkurz do minulosti kaštieľa, spoločenských i hospodárskych vzťahov na humenskom panstve a území Uhorska, ktoré od stredoveku písali jednotlivé manželské páry zobrazené na portrétoch v kaštieli. Priblížime postavenie manželov i inštitúcie manželstva v rámci súdobých sociálnych rolí i obyčajných ľudských osudov v konkrétnych historických obdobiach, keď manželské zväzky boli nástrojom mocenského vplyvu sobášnej politiky, ale aj lásky romantickej a tragickej.

Tvorba Petra Králika charakterizuje autora ako predstaviteľa agroartu odkazujúceho na výtvarný smer landartu, umeleckého smeru vychádzajúceho z krajinného umenia. Jednotlivé diela sú autorovým výtvarným pohľadom na prirodzené vegetačné procesy, ľudské zásahy v agrárnej krajine a spojenia prírody a výtvarnej kreativity. V štýle agroartu spája dva svety − umenie a agrikultúru a ich prienikom nastoľuje tému súžitia človeka a prírody. Je to inovatívny spôsob ako odovzdať posolstvo o tom, aké je a aké by mohlo byť súžitie človeka a prírody.

Jednotlivé fotografické zábery zachytávajú uchované prvky ľudového staviteľstva, v ktorých sa zrkadlí vplyv nových materiálov, technológií a umeleckých smerov po návrate prvej vlny zámorskej emigrácie zemplínskeho obyvateľstva.

Výstava množstvom poznatkov výstava zábavno-poučnou formou informuje o výskyte, živote a význame motýľov, ktorých rozvoj datuje história do obdobia spred 60 miliónov rokov. Už pred 30 miliónmi rokov lietali motýle s dnešnou podobou.
Prostredníctvom dvanástich informačných banerov poodhaľuje výstava tajuplný svet motýľov a ich metamorfózu od vajíčka po najkrajšiu podobu hmyzu – motýľa.

V prírodnom prostredí dediny z konca 19. storočia bude prebiehať tajuplný proces zrodu farebných pocitov v originálnych a jedinečných dielach insitných umelcov. Počas celého týždňa budú pred zrakmi návštevníkov skanzenu vytvárať farebné obrazy a drevené plastiky štyria neprofesionálni výtvarníci a šesť rezbárov.

Tematicky široká línia tvorby obidvoch autorov je vo svete insity známa technickou precíznosťou a detailným spracovaním. Spoločným námetom egerských rezbárov sa stali postavy a výjavy z dejín maďarského národa. Vystavované diela v Humennom prezentujú predovšetkým drevené plastiky, reliéfy, dekoratívne predmety (zrkadlá s vyrezávanými rámami) a spirituálne bušómasky.

Výstava v pútavom grafickom spracovaní predstavuje dvanásť patrónov vedy, techniky a remesiel, dokumentovaných jednotlivými múzejnými technickými odbormi. Oblasti ich patrónstva sú prezentované kolekciou artefaktov z vybraných zbierok technických a vedných odborov Slovenského technického múzea. Súčasťou výstavy je kolekcia fotografií Miloša Greisela s tematikou zasvätenia patrónov.

Vihorlatské múzeum v Humennom pozýva širokú verejnosť na výstavu súťažných výtvarných diel krajského kola celoslovenskej postupovej súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby pod názvom Výtvarné spektrum 2018.

Výstava pozýva do vzdialených krajín obdivovať netradičnú architektúru, zaujímavú históriu, exotickú prírodu a kultúrnu rozmanitosť za obzorom vnímania všedných dní, ale aj okamžiky z kaleidoskopu každodenného života.

Súbor dvadsiatich obrazov ponúka meditačnú cestu vlastnými myšlienkami, zážitkami i predsavzatiami. Vnímavého pozorovateľa oslovuje farebnosťou, prirodzenosťou a malebnosťou výrazových prostriedkov svojich autorov. Diela desiatich veľkorozmerných obrazov z ekumenickou tematikou vznikli počas umeleckého sympózia maliarov zo Slovenska, Poľska, Ukrajiny, Rumunska a Ekvádoru v historickom centre Prešova v rámci medzinárodného projektu Svätomariánska púť − Svetlo z východu. Ďalších desať diel pochádza z obdobného plenéra novodobých ikonopiscov, ktoré sa konalo v Poľsku.

Výstava ponúka pútavý exkurz svetom zaujímavého živočíšneho radu hmyzu a kladie otázky i odpovede týkajúce sa významu biodiverzity v prírodnom prostredí i formovania zodpovedného správania sa voči prírode.

Vystavované kraslice ako prejav tradičného ľudového umenia sú dnes ukážkou vysokej umeleckej zručnosti a zároveň aj zodpovednou formou angažovanosti v úsilí o udržateľnosť, ochranu a inováciu kultúrneho dedičstva.

Prezentované diela humenských fotografov predkladajú v súbore veľkorozmerných čiernobielych a farebných fotografií romanticko-nostalgickú pamäťovú stopu toho, čo nám z pôvodnej architektúry ostalo, zároveň aj apeláciu − čo ostane po nás...

Súťaž AMFO je najstaršia a najprestížnejšia postupová súťaž zastrešujúca tvorbu detí, mládeže a dospelých v kategóriách čiernobielej a farebnej fotografie a v kategórii multimediálnej prezentácie. Vihorlatské múzeum ako odborný garant a organizátor regionálnej prehliadky, ďakuje všetkým autorom fotografií a ich podporovateľom za udržiavanie odkazu Roberta Spielmanna, nestora amatérskej fotografickej tvorby v Humennom, ktorého meno je od roku 2007 spojené s regionálnou časťou súťaže.

Súbor veľkoformátových fotografií prináša zábery od najstarších dochovaných vyobrazení štvorkrídlového objektu kaštieľa a priľahlého parku v Humennom na rytine z obdobia druhej polovice 17. storočia po dnešok. Časť z takmer tridsiatky vystavovaných fotografií zachytáva bohatosť interiérového vybavenia jednotlivých kaštieľskych komnát a vnútorného kaštieľskeho nádvoria z obdobia 19. storočia až začiatku 20. storočia, keď bol kaštieľ obývaný poslednými majiteľmi šľachtického rodu Andrássy.

V aktuálnom ročníku bienále grafickej tvorby sa do súťaže zapojilo 677 detí a mladých umelcov z Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovenska a Ukrajiny. Myšlienka popularizácie grafického umenia oslovila celkovo mladých ľudí a pedagógov z takmer päťdesiatich škôl, z toho svojich delegátov pripravilo do súťaže dvadsaťšesť škôl zo Slovenska.

Výstava slovenských fotografov Petra Filakovského a Miroslava Porochnavého prináša na veľkorozmerných formátoch pohľady na drevené sakrálne stavby v Nórsku, medzi ktorými vynikajú drevené chrámy typu stavkirke. Ide o najstaršie škandinávske drevené stĺpové chrámy z obdobia 12. storočia, charakteristické bohato zdobenou podpornou stĺpovou konštrukciou, ktorých ornamentika čerpá z vikingského obdobia.

Inštalované informačné panely približujú záujemcom základné obrazové a textové informácie o aktuálnej problematike výskytu a pôsobenia nepôvodných rastlinných druhov na našom území.

Peniaze sú zatiaľ jediný hodnotiaci systém, ktorý skutočne funguje. Dnes ich reprezentujú hlavne papierové bankovky, kovové mince či bitcoiny a virtuálne výpisy z internetbankingu, no nebolo to vždy tak. Výstava poskytuje pohľad na platidlá, ktoré sa používali na území Slovenska od polovice 2. storočia pred Kr. až po dnes.

Počas tridsiatich rokov aktívnej fotografickej činnosti vytvoril Mikuláš Jacečko tisícky záberov, ktoré možno pokladať za súčasť kultúrnych hodnôt našej krajiny. Fotografie tvoria viaceré tematické cykly, ako napríklad Zemplínske meditácie, Kresťanské symboly, Tatry – môj druhý domov, Zrkadlenia, Spomienky, Haburské sny, Ľudia a kvety, či V kráľovstve lesov a vôd. Dvadsiatka fotoobrazov vystavených v priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom predstavuje výber z cyklu Pod Vinianskym hradom.

Obdivovateľom jemného umenia, ktoré sa vo svojej ušľachtilej podobe rozšírilo od 18. storočia z Viedne, ponúka múzeum vo svojich výstavných priestoroch vyše dvesto ukážok porcelánových figurálnych diel, vázy, misy, dózy a jedálenské súpravy z obdobia 19. a 20. storočia. Tvarovo a farebne rozmanité vystavované exponáty pochádzajú z proveniencie známych výrobcov z územia bývalého Československa, Rakúska, Nemecka, Maďarska, Francúzska a Talianska.

Bohaté skúsenosti nadobudla autorka Mária Cingelová na početných maliarskych plenéroch a výstavách doma a v zahraničí. V súčasnosti žije a pracuje v Taliansku vo Florencii, kde absolvovala štúdium maľby realistického portrétu na súkromnej škole maliarky Andrei Sole Costa. Spolupracuje s významnou talianskou portrétistkou Ersiliou Leonini, Je členkou umeleckej galérie Simultanea Spazzi D´Arte Florencia.

Výstava ponúka 78 výtvarných prác - malieb a plastík od 45 autorov.

V tomto ročníku sa súťažnej prehliadky zúčastňuje vyše šesťdesiat slovenských autorov kraslíc a viac než dve desiatky autorov z Ukrajiny, Poľska, Maďarska a Česka. Takmer tisíc vystavovaných kraslíc prezentujú kolekcie tradičných i novších techník zdobenia veľkonočných kraslíc, ktoré sa uchovali a naďalej sa vyvíjajú v jednotlivých oblastiach krajín Karpatskej kotliny.

Podujatie sa koná v rámci programu podujatí pri príležitosti nedávneho Medzinárodného dňa žien.

Výstava Roberta Spielmanna, ktorá predstavuje vybrané fotografické práce 45. ročníka regionálneho kola celoslovenskej postupovej súťaže amatérskej fotografickej tvorby H/AMFO Roberta Spielmanna 2017 v Humennom.

Súbor vyše dvadsiatich veľkorozmerných farebných fotografií pochádza z rovnomenného fotografického cyklu, v ktorom sa autor zaoberá podstatou hraníc v súčasnej globálnej situácii. Vystavované fotografie pochádzajú z územia srbsko-maďarských hraníc a prinášajú zriedkavý pohľad na miesta a časový úsek počas a po prechode skupín utečencov. V autorových fotografiách sa odrazu malebné miesta menia na ne-miesta, ku ktorým akoby ľudská podstata nepriľnula...

Súbor šesťdesiatich vystavovaných ikon pochádza zo súkromnej zbierky pána Milana Urbaníka. Väčšina ikon bola vyhotovená v Rusku a Grécku v 18. a 19. storočí. Najstaršia v múzeu vystavovaná ikona pochádza od gréckeho autora zo 17. storočia. Zaujímavými sú súbor štyroch rozmerovo rovnakých ikon pôvodne z Bulharska s výjavom apoštolov a ikona pochádzajúca zo Slovenska s príbehom Matky Božej Trojrukej.

Fotografická výstava pri realizácii fotografického plenéru.