Otváracie hodiny

Posledná aktualizácia: 24. 04. 2025

1. Mája 2025 (Štvrtok) - Sviatok práce môže byť iná otváracia doba.

Cenník

Posledná aktualizácia: 24. 04. 2025

Vstupenky je možné zakúpiť aj kreditnou kartou

Udalosti zobraziť predchádzajúce

Valentín na zámku – 7 príbehov lásky

14. 2. 2025   -   15. 2. 2025

14. a 15. februára otvoríme brány Bojnického zámku pre všetkých, ktorí túžia prežiť večer plný romantiky a tajomných príbehov.

Príďte si vychutnať jedinečné večerné prehliadky v čarovnej atmosfére.

SNM – Múzeum Bojnice vás pozýva na romantickú večernú prehliadku pod názvom Valentín na zámku – 7 príbehov lásky, ktorá divákov prenesie do sveta historických a literárnych príbehov plných vášne, oddanosti a osudových stretnutí.

Užite si nezabudnuteľný zážitok v magickej atmosfére zámku, kde sa zlievajú história, umenie a romantika.

19. storočie v portréte na Bojnickom zámku

1. 7. 2024   -   30. 11. 2024

Vstúpte do fascinujúceho sveta 19. storočia, obdobia veľkých spoločenských zmien v Európe i celom svete. Výstava v SNM – Múzeu Bojnice predstavuje diela, ktoré prostredníctvom portrétov približujú túto éru.

V prvej polovici 19. storočia vznikali portréty ako významné výtvarné diela, ktoré mali za cieľ zachytiť a zvečniť spoločenské postavenie ich nositeľov. Medzi portrétovanými boli členovia cisárskeho dvora, aristokracia, vojensko-politické elity, mešťania, priemyselníci a neskôr aj osobnosti slovenského národného obrodenia.

Svetlonos na Bojnickom zámku: Posolstvo a tradície Dušičiek 2024

1. 11. 2024   -   2. 11. 2024 viac informácií

Slovenské národné múzeum – Múzeum Bojnice srdečne pozýva všetkých návštevníkov na jedinečnú večernú prehliadku Bojnického zámku pod názvom Svetlonos na Bojnickom zámku. Tento rok pre návštevníkov múzeum pripravilo zaujímavý program, ktorý oživí tradície a obyčaje spojené s obdobím Dušičiek a Sviatku všetkých svätých.

Počas prehliadky sa hostia dozvedia fascinujúce príbehy o Svetlonosovi, bludičke z európskeho folklóru, a jeho spojení so svetlom, ktoré láka pocestných. Návštevníci spoločne s lektorom odhalia tajomstvá pohrebných obradov vysokopostavených šľachticov, ako bol gróf Ján Pálfi, a zistia, aké významy sa skrývajú za tradičnými oslavami a zvyklosťami našich predkov.

O čarostudni

1. 6. 2024   -   31. 8. 2024

Od júna 2024 pribudne do ponuky múzea špeciálna detská rozprávková prehliadka pod názvom O Čarostudni. Edukačná prehliadka zameriava pozornosť na skutočnosť, že ľudské slabosti a slabé miesta sú prirodzené. Je však potrebné usilovať sa o ich zmenu a nápravu.

Či sa napokon podarí kráľovstvo za pomoci dobra v srdciach ľudí a čarovnej studne vyslobodiť spod kliatby, sa návštevníci dozvedia od júna do augusta na Bojnickom zámku.

Strašidelný zámok - Spiritus mortis 2024

4. 5. 2024   -   8. 5. 2024 viac informácií

Tradícia „strašidelných“ podujatí na Bojnickom zámku sa oficiálne začala písať už v roku 1994, keď sa zrodil Medzinárodný festival duchov a strašidiel. Aj keď odvtedy prešlo podujatie mnohými zmenami, stále patrí medzi návštevnícky najobľúbenejšie.

O priazeň návštevníkov sa tento rok uchádza projekt pod názvom Spiritus Mortis. Ide o hororovo-romantický príbeh odhaľujúci partnerský vzťah naplnený vášňou, zradou a pomstou. Dielo pre SNM-Múzeum Bojnice pripravuje kreatívna dvojica Peter Serge Butko a Ivan Remiaš. Ako sami hovoria, využívajú prvky gotického romantizmu, ktorý ponúka skvelú možnosť prerozprávať jednoduchý, ale mystikou a tragédiou naplnený dej.

Zobraziť celý archív

Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov.

Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po Matúšovi Čákovi sa v Bojniciach v 14. a 15. storočí vystriedali ako majitelia ďalšie šľachtické rody - Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci.

V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval Bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526.V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Turzovi. Turzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria.

Po vymretí rodu Turzovcov (v roku 1636) hrad opäť pripadol korune. O rok neskôr, v roku 1637, dal cisár Ferdinand III. bojnické panstvo Pavlovi Pálfimu do zálohy za dvestotisíc zlatých. V roku 1643 dostali Pálfiovci Bojnický hrad do dedičnej držby. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. Jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila.

Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný šľachtický majiteľ - gróf Ján František Pálfi. Gróf Pálfi sa rozhodol prestavať hrad na romantický zámok. Ako vzor použil francúzske gotické hrady z údolia rieky Loiry, pápežský palác v Avignone, gotické tirolské hrady i ranú renesančnú taliansku architektúru.

Architektom neogotickej prestavby bol Jozef Hubert. No architekt sa zjavne stal iba nástrojom v rukách svojho zákazníka s vysoko vycibreným umeleckým vkusom. Sám Pálfi kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov (1889 - 1910).

Gróf Pálfi sa jej úplného dokončenia nedožil, zomrel vo Viedni 2. júna 1908 ako starý mládenec. Pretože nemal priamych dedičov, čoskoro po jeho smrti vypukli spory medzi príbuznými o dedičstvo. V roku 1923 bola uzavretá priateľská dohoda medzi dedičmi grófa Pálfiho a československým štátom, v ktorej boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetom dražieb. Dražby umeleckých zbierok grófa Pálfiho sa uskutočnili v rokoch 1924 - 1926.

V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov, pripadol jej majetok štátu. Od roku 1950 je v zámku definitívne umiestnené múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.