Audiovizuálna hororovo-romantická show Spiritus Mortis na Bojnickom zámku
Spiritus Mortis, hororovo-romantická show v rámci Strašidelného zámku v SNM-Múzea Bojnice, ponúka návštevníkom nezabudnuteľný zážitok.
Posledná aktualizácia: 20. 08. 2022
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne | |
---|---|---|---|---|---|---|---|
1. 1. - 31. 3. | - | Otvorené od 10:00 - 15:00 | |||||
1. 4. - 30. 4. | - | Otvorené od 10:00 - 16:00 | |||||
1. 5. - 31. 5. | - | Otvorené od 9:00 - 17:00 | |||||
1. 6. - 30. 9. | Otvorené denne od 9:00 - 17:00 | ||||||
1. 10. - 31. 12. | - | Otvorené od 10:00 - 15:00 |
Posledná aktualizácia: 20. 08. 2022
Deti do 3-6r | Deti 6-15r | Študenti | Dospelí | Dôchodcovia, ZŤP |
---|---|---|---|---|
2 € | 5 € | 7,50 € | 11 € | 7,50 € |
Od júna 2024 pribudne do ponuky múzea špeciálna detská rozprávková prehliadka pod názvom O Čarostudni. Edukačná prehliadka zameriava pozornosť na skutočnosť, že ľudské slabosti a slabé miesta sú prirodzené. Je však potrebné usilovať sa o ich zmenu a nápravu.
Či sa napokon podarí kráľovstvo za pomoci dobra v srdciach ľudí a čarovnej studne vyslobodiť spod kliatby, sa návštevníci dozvedia od júna do augusta na Bojnickom zámku.
Tradícia „strašidelných“ podujatí na Bojnickom zámku sa oficiálne začala písať už v roku 1994, keď sa zrodil Medzinárodný festival duchov a strašidiel. Aj keď odvtedy prešlo podujatie mnohými zmenami, stále patrí medzi návštevnícky najobľúbenejšie.
O priazeň návštevníkov sa tento rok uchádza projekt pod názvom Spiritus Mortis. Ide o hororovo-romantický príbeh odhaľujúci partnerský vzťah naplnený vášňou, zradou a pomstou. Dielo pre SNM-Múzeum Bojnice pripravuje kreatívna dvojica Peter Serge Butko a Ivan Remiaš. Ako sami hovoria, využívajú prvky gotického romantizmu, ktorý ponúka skvelú možnosť prerozprávať jednoduchý, ale mystikou a tragédiou naplnený dej.
Tradícia „strašidelných“ podujatí na Bojnickom zámku sa oficiálne začala písať už v roku 1994, keď sa zrodil Medzinárodný festival duchov a strašidiel. Aj keď odvtedy prešlo podujatie mnohými zmenami, stále patrí medzi návštevnícky najobľúbenejšie.
O priazeň návštevníkov sa tento rok uchádza projekt pod názvom Spiritus Mortis. Ide o hororovo-romantický príbeh odhaľujúci partnerský vzťah naplnený vášňou, zradou a pomstou. Dielo pre SNM-Múzeum Bojnice pripravuje kreatívna dvojica Peter Serge Butko a Ivan Remiaš. Ako sami hovoria, využívajú prvky gotického romantizmu, ktorý ponúka skvelú možnosť prerozprávať jednoduchý, ale mystikou a tragédiou naplnený dej.
K rozprávkovej architektúre Bojnického zámku neodmysliteľne patria romantické podujatia. Najbližšiu príležitosť vychutnať si príjemne strávené chvíle vo dvojici budú mať návštevníci zámku počas druhého februárového víkendu.
SNM-Múzeum Bojnice pri príležitosti sviatku svätého Valentína, patróna zamilovaných, pripravilo pre návštevníkov tematické prehliadky Bojnického zámku doplnené o romantické zastavenia. Prehliadky spríjemní komorný klavírny koncert aj ambientná projekcia romantického videa. Atmosféru doplnia podmanivé melódie znejúce komnatami a nádvoriami zámku. Záver prehliadky bude patriť pripomenutiu si sobášnej hostiny z čias Thurzovcov.
Unikátne priestory Bojnického zámku sa aj počas tohtoročných Vianoc zaplnia vôňou ihličia a leskom vianočných ozdôb. SNM-Múzeum Bojnice pripravilo pre návštevníkov sviatočné prehliadky zámku.
Vybrané miestnosti múzea ozdobia vianočné dekorácie. Chýbať nebudú ani vianočné stromčeky a tradičné hudobné melódie.
Súčasťou tohtoročných Vianoc na zámku bude aj veľký adventný veniec na prvom hradnom nádvorí.
Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov.
Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po Matúšovi Čákovi sa v Bojniciach v 14. a 15. storočí vystriedali ako majitelia ďalšie šľachtické rody - Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci.
V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval Bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526.V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Turzovi. Turzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria.
Po vymretí rodu Turzovcov (v roku 1636) hrad opäť pripadol korune. O rok neskôr, v roku 1637, dal cisár Ferdinand III. bojnické panstvo Pavlovi Pálfimu do zálohy za dvestotisíc zlatých. V roku 1643 dostali Pálfiovci Bojnický hrad do dedičnej držby. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. Jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila.
Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný šľachtický majiteľ - gróf Ján František Pálfi. Gróf Pálfi sa rozhodol prestavať hrad na romantický zámok. Ako vzor použil francúzske gotické hrady z údolia rieky Loiry, pápežský palác v Avignone, gotické tirolské hrady i ranú renesančnú taliansku architektúru.
Architektom neogotickej prestavby bol Jozef Hubert. No architekt sa zjavne stal iba nástrojom v rukách svojho zákazníka s vysoko vycibreným umeleckým vkusom. Sám Pálfi kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov (1889 - 1910).
Gróf Pálfi sa jej úplného dokončenia nedožil, zomrel vo Viedni 2. júna 1908 ako starý mládenec. Pretože nemal priamych dedičov, čoskoro po jeho smrti vypukli spory medzi príbuznými o dedičstvo. V roku 1923 bola uzavretá priateľská dohoda medzi dedičmi grófa Pálfiho a československým štátom, v ktorej boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetom dražieb. Dražby umeleckých zbierok grófa Pálfiho sa uskutočnili v rokoch 1924 - 1926.
V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov, pripadol jej majetok štátu. Od roku 1950 je v zámku definitívne umiestnené múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.
pre túto informáciu kontaktujte priamo Bojnický zámok.
pre túto informáciu kontaktujte priamo Bojnický zámok.
Ďakujem
zámok by mal byť otvorený, no pre istotu si zavolajte/napíšte priamo na Bojnický zámok.
zámok býva otvorený aj počas štátnych sviatkov. No pre istotu si zavolajte/napíšte priamo na Bojnický zámok.
napíšte/zavolajte prosím priamo na Bojnický zámok aby ste dostali presné informácie.
Galerijný okruh sa nebude vôbec teraz otvárať?
napíšte/zavolajte prosím priamo na Bojnický zámok aby ste dostali presné informácie.
podľa informácií ktoré máme vstup do Zoo nebýva zdarma počas prvej nedele v mesiaci. Overte si to však priamo u prevádzkovateľa ZOO.
každé múzeum to môže mať inak skúste si zavolať/napísať priamo na Bojnický zámok a oni vás už usmernia.
vstup je prvú nedeľu v mesiaci zdarma na zámok. Do Zoo sa platí štandartné vstupné.
pre túto informáciu kontaktujte priamo Bojnický zámok.
pre túto informáciu kontaktujte priamo Bojnický zámok.
pre túto informáciu sa prosím obráťte priamo na ZOO.
pre vstup na Bojnický zámok nieje potrebný test na COVID.
Ďakujem
áno vstup je stále prvú nedeľu v mesiaci zdarma.
áno každú prvú nedeľu v mesiaci je bezplatné vstupné.
Zámocký okruh trvá približne 60-75 minút.
v súčastnosti sú všetky prehliadky bez lektorského výkladu.
áno každú prvú nedeľu v mesiaci je bezplatné vstupné.
vstupenky nieje potrebné rezervovať. Prehliadky hradu sú v pravidelných intervaloch.
áno Bojnický zámok je návštevníkom k dispozícii aj v nedeľu.
áno zámok je otvorený vo štvrtok od 10:00 do 15:00. Vstupenky je možné zakúpiť len v pokladni.
áno v piatok a sobotu je zámok otvorený 10:00 do 15:00.
zámok je otvorený od 6. 5. 2020