Otváracie hodiny
Posledná aktualizácia: 20. 08. 2022
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1. 1. - 31. 3. | - | Otvorené od 10:00 - 15:00 | |||||
| 1. 4. - 30. 4. | - | Otvorené od 10:00 - 16:00 | |||||
| 1. 5. - 31. 5. | - | Otvorené od 9:00 - 17:00 | |||||
| 1. 6. - 30. 9. | Otvorené denne od 9:00 - 17:00 | ||||||
| 1. 10. - 31. 12. | - | Otvorené od 10:00 - 15:00 | |||||
Cenník
Posledná aktualizácia: 20. 08. 2022
| Deti do 3-6r | Deti 6-15r | Študenti | Dospelí | Dôchodcovia, ZŤP |
|---|---|---|---|---|
| 2 € | 5 € | 7,50 € | 11 € | 7,50 € |
Na tomto mieste je možné uplatniť kultúrne poukazy
Udalosti zobraziť predchádzajúce
Svetlo-noc na Bojnickom zámku
Slovenské národné múzeum-Múzeum Bojnice pozýva návštevníkov po zotmení na Bojnický zámok spoznať netradičný pohľad na symboliku tmy a svetla prostredníctvom mýtov, symbolov a alegórií.
Takmer hodinová špeciálna prehliadka povedie z hradnej priekopy, cez Francúzsky park a hrobku do priestorov Stredného hradu.
Jednotlivé zastavenia prehliadkovej trasy oboznámia návštevníkov Bojnického zámku
s najstaršou archeologickou minulosťou hradného kopca, históriou sezónnych sviatkov ako aj symbolikou ukrytou v zbierkových predmetoch múzea.
Prehliadky sa uskutočnia 30. a 31. októbra 2023. Vstupy sú plánované v čase od 17:00 do 19:00 hod. Špeciálne prehliadky sa budú začínať netradične v priekope Bojnického zámku. Vstupenky je možné zarezervovať si na adrese rezervacie@bojnicecastle.sk.
Strašidelný zámok / 1888
Strašidelný zámok je podujatie, ktorým sa prinavrátia strašidlá na Bojnický zámok. Cez strach, smiech i dojatie približuje návštevníkom históriu zámku a jeho bývalých, skutočných i legendárnych obyvateľov v spojení s legendami a povesťami. Ide o divadelný útvar, kde sa historická realita snúbi s mystifikáciou príbehov, ktoré využíva autentické prostredie Bojnického zámku.
Strašidelný zámok / 1888
Strašidelný zámok je podujatie, ktorým sa prinavrátia strašidlá na Bojnický zámok. Cez strach, smiech i dojatie približuje návštevníkom históriu zámku a jeho bývalých, skutočných i legendárnych obyvateľov v spojení s legendami a povesťami. Ide o divadelný útvar, kde sa historická realita snúbi s mystifikáciou príbehov, ktoré využíva autentické prostredie Bojnického zámku.
Nočná krádež
Vtipne vymyslená divadelná paródia vás prenesie do minulosti. Ocitnite sa roku 1933 a staňte sa súčasťou dobre naplánovanej krádeže vzácnych obrazov.
Rozprávkový zámok 2022
4. ročník tohto návštevnícky obľúbeného podujatia sa ponesie v duchu klasických slovenských rozprávok. Vybrané tri príbehy si kladú za cieľ naučiť deti myslieť aj na druhých, navzájom si pomáhať a mať sa v úcte. Rozprávka Dlhý nos naučí deti okrem iného aj to, že kradnúť sa nesmie. Rozprávanie o Troch grošoch deťom ukáže, že je potrebné vážiť si minulosť a myslieť na budúcnosť. Laktibrada im názorne predvedie, aké dôležité je podeliť sa v núdzi s blížnymi.
Vianoce na Bojnickom zámku
Unikátne priestory Bojnického zámku sa aj počas tohtoročných Vianoc zaplnia vôňou ihličia a leskom vianočných ozdôb. SNM-Múzeum Bojnice pripravilo pre návštevníkov sviatočné prehliadky zámku.
Vybrané miestnosti múzea ozdobia vianočné dekorácie. Chýbať nebudú ani vianočné stromčeky a tradičné hudobné melódie.
Súčasťou tohtoročných Vianoc na zámku bude aj veľký adventný veniec na prvom hradnom nádvorí.
Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov.
Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po Matúšovi Čákovi sa v Bojniciach v 14. a 15. storočí vystriedali ako majitelia ďalšie šľachtické rody - Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci.
V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval Bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526.V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Turzovi. Turzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria.
Po vymretí rodu Turzovcov (v roku 1636) hrad opäť pripadol korune. O rok neskôr, v roku 1637, dal cisár Ferdinand III. bojnické panstvo Pavlovi Pálfimu do zálohy za dvestotisíc zlatých. V roku 1643 dostali Pálfiovci Bojnický hrad do dedičnej držby. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. Jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila.
Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný šľachtický majiteľ - gróf Ján František Pálfi. Gróf Pálfi sa rozhodol prestavať hrad na romantický zámok. Ako vzor použil francúzske gotické hrady z údolia rieky Loiry, pápežský palác v Avignone, gotické tirolské hrady i ranú renesančnú taliansku architektúru.
Architektom neogotickej prestavby bol Jozef Hubert. No architekt sa zjavne stal iba nástrojom v rukách svojho zákazníka s vysoko vycibreným umeleckým vkusom. Sám Pálfi kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov (1889 - 1910).
Gróf Pálfi sa jej úplného dokončenia nedožil, zomrel vo Viedni 2. júna 1908 ako starý mládenec. Pretože nemal priamych dedičov, čoskoro po jeho smrti vypukli spory medzi príbuznými o dedičstvo. V roku 1923 bola uzavretá priateľská dohoda medzi dedičmi grófa Pálfiho a československým štátom, v ktorej boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetom dražieb. Dražby umeleckých zbierok grófa Pálfiho sa uskutočnili v rokoch 1924 - 1926.
V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov, pripadol jej majetok štátu. Od roku 1950 je v zámku definitívne umiestnené múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.
Ubytovanie v okolí Bojnický zámok na mape
Problém s miestom?
- Narazili ste na nejakú chybu v údajoch?
- Chýbajú niektoré dôležité informácie?
Problém s komentárom?
- Obsahuje komentár nepravdivé informácie?
- Obsahuje komentár nadávky či iné hanlivé slová?
pre túto informáciu kontaktujte priamo Bojnický zámok.
pre túto informáciu kontaktujte priamo Bojnický zámok.
Ďakujem
zámok by mal byť otvorený, no pre istotu si zavolajte/napíšte priamo na Bojnický zámok.
zámok býva otvorený aj počas štátnych sviatkov. No pre istotu si zavolajte/napíšte priamo na Bojnický zámok.
napíšte/zavolajte prosím priamo na Bojnický zámok aby ste dostali presné informácie.
Galerijný okruh sa nebude vôbec teraz otvárať?
napíšte/zavolajte prosím priamo na Bojnický zámok aby ste dostali presné informácie.
podľa informácií ktoré máme vstup do Zoo nebýva zdarma počas prvej nedele v mesiaci. Overte si to však priamo u prevádzkovateľa ZOO.
každé múzeum to môže mať inak skúste si zavolať/napísať priamo na Bojnický zámok a oni vás už usmernia.
vstup je prvú nedeľu v mesiaci zdarma na zámok. Do Zoo sa platí štandartné vstupné.
pre túto informáciu kontaktujte priamo Bojnický zámok.
pre túto informáciu kontaktujte priamo Bojnický zámok.
pre túto informáciu sa prosím obráťte priamo na ZOO.
pre vstup na Bojnický zámok nieje potrebný test na COVID.
Ďakujem
áno vstup je stále prvú nedeľu v mesiaci zdarma.
áno každú prvú nedeľu v mesiaci je bezplatné vstupné.
Zámocký okruh trvá približne 60-75 minút.
v súčastnosti sú všetky prehliadky bez lektorského výkladu.
áno každú prvú nedeľu v mesiaci je bezplatné vstupné.
vstupenky nieje potrebné rezervovať. Prehliadky hradu sú v pravidelných intervaloch.
áno Bojnický zámok je návštevníkom k dispozícii aj v nedeľu.
áno zámok je otvorený vo štvrtok od 10:00 do 15:00. Vstupenky je možné zakúpiť len v pokladni.
áno v piatok a sobotu je zámok otvorený 10:00 do 15:00.
zámok je otvorený od 6. 5. 2020