Udalosti zobraziť predchádzajúce

Prvá písomná zmienka o majetku Čičva pochádza z roku 1270. Ide o donačnú listinu uhorského kráľa Štefana V., ktorou šľachticovi Reynoldovi, za verné služby a zásluhy preukázané na výpravách kráľovského vojska daroval viaceré majetky v Abovskej, Sabolčskej a Zemplínskej župe, vrátane majetku Čičva spolu s dedinami Dlhé Pole a Višňov. Prvá písomná zmienka o hrade rovnakého mena pochádza z roku 1316. Jedná sa o listinu, ktorou magister Peter, pravdepodobne Reynoldov vnuk, odmenil Mikuláša Peresa, kastelána na hrade Čičva, majetkom Tuzsér za úspešnú obranu hradu. Podľa všetkého išlo o odrazenie útoku Petra Peteňa, zemplínskeho účastníka povstania proti kráľovi. Vďaka strategickej polohe kopca, na ktorom stojí ho mohli postaviť z iniciatívy uhorských kráľov už v 12. storočí, ako súčasť pohraničného pevnostného systému Uhorského kráľovstva proti možným vojenským vpádom zo zahraničia, kedy sa severné hranice Uhorského kráľovstva tiahli od Vihorlatských vrchov cez Strážske, Vranov, Hanušovce do Kapušian pri Prešove a ďalej na západ.

Hrad Čičva plnil počas celej svojej existencie strážnu funkciu v priesmyku nazývanom „Porta Polonica“, t.j. Poľská brána, na križovatke diaľkových ciest spájajúcich Vranov a Humenné a na ceste vedúcej od Sárospataku cez Stropkov do Poľska.“ Cesta z Potisia údolím Tople na sever do Poľska bola označovaná už v mladších písomných historických prameňoch za najdôležitejšiu obchodnú uhorsko-poľskú cestu v stredoveku. Zároveň bol správnym centrom rovnomenného feudálneho panstva, ku ktorému počas obdobia jeho najväčšej rozlohy patrilo vyše 60 dedín.
Najstaršiu časť hradu tvorilo hradné jadro v tvare nepravidelného lichobežníka. Bolo chránené obvodovým kamenným opevnením, v ktorého čele stál okrúhly bergfrit s britom obráteným severozápadným smerom. Na opačnej, juhovýchodnej strane jadra oproti vstupnej bráne stál palác. Okrúhly bergfrit s britom je v architektúre slovenských hradov veľmi vzácny. Hrad bol postavený v románsko-gotickom staviteľskom slohu.
Rozgonyiovci pravdepodobne v priebehu 15. storočia dali vybudovať na prístupnejšom severozápadnom svahu rozsiahle predhradie. Na jeho čele stála vysoká, do šírky predĺžená pevnôstka, pre ktorej stavbu využili skalu nachádzajúcu sa približne 60 m pred bergfritom. Vďaka svojim rozmerom chránila pred streľbou z hrebeňa plochu využívanú na hospodárske a prevádzkové účely. Ochranu predhradia zo severozápadnej a juhozápadnej strany zabezpečoval systém priekop a valov, ktorý je dodnes viditeľný v teréne. V predhradí sa nachádzali drevené pomocné technické a hospodárske stavby ako napríklad stajne, chlievy, šopy, sýpky, dielne a pod. V 15. storočí bolo prerobené aj hradné jadro.
Z dôvodu rozvoja delostrelectva bol hrad v priebehu 16. storočia prispôsobený pokroku vojenskej techniky. Východný múr hradného jadra zabezpečili klinovitou baštou so zaobleným ukončením, ktorá delami ovládala priľahlú dolinu rieky Ondava. Pri prestavbe sa uplatnili aj nové formy renesančného stavebného umenia ako napríklad atika, ktorá zakrývala drevenú strechu hradného jadra. Murovaná hradba chrániaca predhradie bola opatrená ochodzou a strieľňami pre palebné postavenie ručných zbraní a menších diel.

Hrad Čičva bol vo vlastníctve rodu Rozgonyiovcov vyše tri storočia. Za zakladateľa tohto rodu sa považuje Reynold (1259 – 1296), župan Sabolčskej stolice, správca kráľovských koniarní a veliteľ strážnych oddielov. Počas svojho života sprevádzal kráľa Štefana V. na vojenských výpravách v zahraničí. Rozgonyiovci sídlili na Čičve do prvej polovice 14. storočia, v tomto období si dali postaviť nížinný vodný hrad v mestečku Vranov, ktorý im pravdepodobne poskytoval pohodlnejšie bývanie. Čičvu v priebehu ďalších storočí spravovali kasteláni. Posledný majiteľ hradu z tohto rodu Štefan Rozgonyi po sebe nezanechal mužského potomka. Jeho dcéra Katarína sa stala manželkou Andreja Báthoryho. Smrťou Štefana v roku 1523 vymrel rod Rozgonyiovcov po meči a hrad Čičva sa stal majetkom Báthoryovcov. Najznámejšou postavou z tohto rodu je Alžbeta Báthoryová, ktorú v roku 1573 vo Vranove zasnúbili s Františkom Nádasdym. Azda kvôli venu bol v predchádzajúcom roku na hrade Čičva vyhotovený súpis Alžbetiných cenností a šperkov. Dňa 8. mája 1575 sa v mestečku Vranov konala ich svadba. Alžbeta si do manželstva s Františkom Nádašdym priniesla ako veno aj hrad Čičva, na ktorom sa zdržiavala iba príležitostne. Hrad Čičva sa stal venom aj ich dcéry Kataríny Nádasdyovej, ktorá sa 6. januára 1610 vydala v Čachticiach za Juraja Drugetha z Humenného. Po Drugethovcoch sa v priamej súvislosti s hradom Čičva spomína už iba František Barkóczy, ktorý sa v roku 1703 pridal k povstaniu Františka II. Rákóczyho. V roku 1704 hrad obsadili kuruci, vylepšili jeho opevnenie a udržali si ho až do konca povstania. Počas postupného porážania kurucov gróf František Barkóczy v januári 1711 vydal Čičvu bez boja cisárskemu generálovi Jánovi Pálffymu. Cisársky generál Lanken rozkázal hrad zbúrať a odvtedy leží v ruinách.