Máte fotky k tomuto miestu? Pridajte ich.

V zlatomoraveckom okrese v bývalej Tekovskej župe,neďaleko Topolčianok,letného sídla nášho milovaného prezidenta republiky, v utešenom údolí sú romantické rumy hrušovského hradu.

Šedivý, vetrom ošlahaný hrad sa javí ako ozajstná skamenelá rozprávka z dávno zabudnutých čias.Kto navštívi toto tiché zákutie, iste pookraje a jeho pamäť sa naplní vzácnimi spomienkami.

Hrad, ako ho pred sebou vidíme, je dielom mnohých storočí. Rozličné doby zanechali na ňom svoje odtlačky. Panské rodiny, ktoré sa tu veľmi často striedaly, hrad stavali, búrali, prestavovali. Čo bolo jednému dobré, nepáčilo sa druhému. Ale zaujímavé je, že ich rozličné snahy neboly hradu vôbec na ujmu, lebo hradné pozostatky pôsobia harmonicky.

Strapaté rumy hradu sú rozložené na nevysokom vŕšku, stred nádhernej, sviežej a sýtej zelene. Majestátne, pyšne pozerajú na vľúdne okolie.

O počiatkoch hradu Hrušova nedá sa nič zistiť. Údajne bol postavený hneď po odchode Tatárov. V listinách sa po prvý raz spomína roku 1253 a potom 1293.

V rokoch 1321-1344 bol majetkom rodiny Levických a po nich sa stal majetkom královským. Kasteláni hradu v tých časoch často prepadávali panstvo kláštora svätobenedického. Na viaceré ponosy kláštora kráľ Ľudovít zakázal svojim kastelánom pustošiť kláštorný majetok v Knežiciach.

Roku 1347 kráľ Ľudovít Veľký daroval Hrušov synovi župana Julia z Topolčian, magistrovi Mikulášovi a jeho pokrvnému bratovi Ondrejovi. V tejto darovacej listine je hrad zaznačený pod menom "CASTRUM NOSTRUM HURUSOU". Neskoršie sa Hrušov stal zas kráľovským mejetkom a spravovali ho kasteláni.

V rokoch 1351 - 59 bol jeho kastelánom Mikuláš z Perenu a po ňom Bedo Vereš, v roku 1393 podžupan Dominik Nagy.

Roku 1396 bol majiteľom hradu krajinský palatín Leštak z Jelšavy (Ilšva!). Roku 1403 hrad bol v rukách krála Žigmunda, ktorý ho v tom roku daroval nitrianskemu županovi Forgáčovi, keď sa Forgáč zaviazal poslať mu pod Ostrihom 300 jazdcov.

Roku 1408 Hrušov bol majetkom bratov z Kaniže, Jána a ostrihomského arcibiskupa Petra, ktorí ho prepustili za 6000 zlatých synom krajinského palatína, Jurajovi a Petrovi. V listine z týchto čias sa spomína pod menom "CASTRUM HRWSSO".

Roku 1424 zámenou prešiel hrad do moci pánov zo Štítnika, ale roku 1425 už bol majetkom synov Jána Bebka z Plešivca.

Málo hradov je na Slovensku, ktoré by boly tak často menily svojich pánov, ako Hrušov.

Roku 1447 Ján z Topoľčianok zaujal hrad Hrušov násilne. Pre tento čin stíhal i krajinský palatín. Hrad mu odobrali a vrátili Bebkovcom.

Roku 1468 boli majiteľmi hradu Imrich Zápoľský, Juraj a Pavel Bebek, po ktorých ho zdedil Pavel so Soľčian. K hradnému panstvu patrily v tom čase tieto dediny: Knežice, Maholiany, Pustá Lehota, Veľká Lehota, Lewes, Boroch, Kerestúr, Žikava, Kenghi a Škícov.

Pavel so Soľčian mal súdny spor s opátom kláštora svätobenedického pre dediny Knežice, Maholiany, Lehotu a Žikavu, ktoré patrily k hradnému panstvu a na ktoré si i kláštor robil nárok.

V týchto časoch niekoľkokrát znepokojovalo hrad vojsko Jána Jiskru z Brandýsa. Pavel so Soľčian nevládol dlho na Hrušove, lebo roku 1476 nachodíme na hrade ako majiteľa Michala Szerdahelyiho.

Roku 1486 donútil kráľ Matej Korvin Szerdahelyiho, aby Hrušov prepustil guvernérovi arcibiskupských majetkov v Báčke, Gregorovi Lábathanovi.

Roku 1492 nachodíme na hrade ako majiteľov bratov Jána a Ondreja Bothu z Bojnej, ktorí ho ešte v tom istom roku predali trom bratom, Jurajovi, Šimonovi a Pavlovi, pánom z Vrábeľ.

Roku 1502 Juraj z Vrábeľ predaľ hrad i panstvo Pavlovi Holému z Radnej a Ambrózimu Šarkanovi, ktorí ho o dva roky neskoršie prepustili hradnému bojnickému a trenčianskemu kapitánovi Vavrovi Hrušovskému zo Záblatia.

V polovici XVI. Storočia Hrušov bol kráľovským majetkom a donáciou prešiel o rúk Juraja a Tomáša z Topoľčian. Od tých čias patrí k topoľčianskemu panstvu a s ním znáša svoj osud, ktorý bol k nemu nemilosrdný, lebo z kedysi hrdého panského sídla, svedka rušnej minulosti, ktorý žil bujným, rozpusteným životom, spravil trosky. Pekné, impozantné trosky, no jednako len trosky. Život rytierskeho hradu bol predčasne podkosený.