Zrúcanina hradu Rákoš sa nachádza na mieste zvanom Zámček, na výbežku horského chrbta asi jeden kilometer severne od kostola v obci Rákoš.

Pôvodným názvom Kovi (Kövi) sa hrad spájal s obcou a panstvom Kameňany a nazýval sa tak od roku 1318. Vtedy sa prvýkrat uvádza v držbe bratov Dominika, Mikuláša, Kunu, Ladislava a Petra. Boli to synovia Benedikta a vnuci Ditríka z rodu Ákošovcov (neskorších Bubekovcov), ktorý v roku 1243 dostal okolie od kráľa Bela IV. K založeniu došlo pravdepodobne v 13.storočí. V druhej polovici 14.storočia bola existencia hradu vážne ohrozená a v roku 1367 sa dokonca píše len o “mieste hradu”. Za bližšie neznámych udalostí došlo zrejme k jeho vážnemu poškodeniu. Meno Rákoš sa možno začalo používať v dôsledku obnovy hradu, veľmi rýchlo však vytlačilo pôvodný názov a je známe z listín od šesťdesiatych rokov 15.storočia. Bubekovcom patril aj po polovici 16.storočia, svoju pozornosť však venovali najmä ťažbe železnej rudy a žili na Krásnej Hôrke. Preto bol hrad v Rákoši opustený a príslušné majetky po vynútenom odchode Juraja Bubeka do Sedmohradska pripadli kráľovskej komore.

Stavitelia hradu veľmi vhodne využili prírodou utváraný vrchol hradného kopca, viedli hradby po hranách zrázu a opierali ich o skalné bloky – medzi dvoma z nich bola dokonca brána do predhradia. Vedľa nej sa nachádzala budova pre stráže a na ploche nádvoria vytesali do skaly cisternu. Zhotovenie studne bolo vzhľadom na výšku kopca a skalnaté podložie nerealizovateľné. Predhradie vymedzovala na troch stranách hradba hrubá 1,2 m a je možné, že z nej bolo vyčlenené nádvorie pred vežovitým palácom, ktorý stál na najvyššom mieste hradu na severe. Predstavu menšieho nádvoria podporuje skupina skál, ku ktorých oblúku bol palách pripojený hrubou hradbou, a možnosť prepojenia útesov severne od strážnice. Aj v tejto časti nádvoria sa nachádzala stavba, čo využívala skalnú stenu. Palác s dĺžkou 20 metrov sa k nádvoriu mierne rozširuje (z 13 na 15 metrov). Napriek tomu, že sú jeho múry hrubé necelé 2 metre, zostal ešte dostatočne veľký priestor, ktorý umožnil vnutorné členenie interiéru. Od severu chráni palác oblúk priekopy vylámanej do skaly. Staticky jeho obvodové murivo zabezpečoval masív murovanej terasy a stabilitu hradby na západe zaisťovali oporné piliere. Obdobou hradu v Rákoši bol Nový hrad pri Hanigovciach, oba dokladajú spôsoby hradného staviteľstva po polovici 14.storočia.

V súčasnosti je možno vidieť z hradu len zvyšky paláca, časť obvodového muriva, stopy po strážnej budove, cisterne a delovej strieľne.