V 80. rokoch 20. storočia sa po odstrele horniny v kameňolome, v ktorom sa ťažil kameň na úpravu horských bystrín, vykotúľali pravidelné okrúhle gule s priemerom od 10 až po 260 cm.

Zo skál sa z okolitého kamenného podložia vylupujú kamenné útvary v tvare gúľ rôznych veľkostí. Niektoré dosahujú veľkosť aj 3 metre a ich vek sa datuje do obdobia kriedy až stredného eocénu na 30 až 40 miliónov rokov.

Jedná sa o zatiaľ najväčšie nálezisko kamenných gúľ v Európe. Guľovité objekty majú vajcovitý alebo až takmer dokonalý geometrický tvar gule a je možné ich vidieť priamo v skalných stenách kameňolomu a v jeho okolí. V súčasnosti sa tu nachádza 25 gúľ s priemerom od 25 cm do 3 metrov a sú spomedzi všetkých podobných nálezov na svete najpresnejšie. Podobné kamenné útvary sa nachádzajú aj na iných miestach na svete. Známe sú náleziská na Novom Zélande, v juhoafrických pralesoch alebo na Kostarike.

V roku 2003 bol nálezisko vyhlásené za prírodnú pamiatku. Doteraz nikto nepodal jednoznačné vysvetlenie vzniku týchto kamenných gúľ. Geológovia sa zhodujú iba v názore, že vznikli v rovnakej dobe ako okolité pieskovcové horniny. Pravdepodobne vznikli v pravekom mori postupným nabaľovaním na jadro pohybmi vody na morskom dne.